apr 24, 2011 - závislosti    2 Komentáre

Manžel pije

Katarína komentoval(a) 24.4.2011 07:47

Dobry den,

manzel vela pije, pomali každý den, dá sa mu to nejako zakázať? Keď má vypité, tak po mne kričí stále, ja už neviem, čo mám robiť.
Dakujem. Katarína

Jana Zajickova komentoval(a) 24.4.2011 20:04

Dobry den pani Katarina,
musite mat doma naozaj tazku situaciu. Zit v domacnosti s alkoholikom je hrozne, hlavne ked je agresivny, ci uz slovne alebo fyzicky. Pytate sa, ci sa mu to da nejako zakazat – urcite ste sa mu snazili dohovorit, aby nepil……no prestat pit je pre alkoholika velmi narocne a je len male percento, ktorym sa to podari bez odbornej pomoci. Vacsinou musia absolvovat protialkoholicke liecenie, alebo navstevovat klub alkoholikov. Liecenie je vsak dobrovolne, cize Vas manzel musi dospiet do stadia, ze on sam bude chciet prestat pit. Otazkou zostava, ako to dosiahnut. Niekedy to trva roky, kym on sam pochopi, ze alkohol mu znicil roky zivota, manzelstvo, vztahy, zdravie…. Nepoznam presne Vasu situaciu, no poviem Vam, ak mu to tolerujete a nepostavite sa mu, ze takto dalej zit nechcete a nebudete, v alkohole ho svojim sposobom podporujete. Prestante sa trapit, skuste sa s nim porozpravat, ked bude triezvy a zacnite s nim situaciu riesit. Ak to nepojde, vyhladajte pomoc psychologa, inak si znicite zivot aj Vy. Prajem Vam vela sily a odhodlania.

Ľudka komentoval(a) 2.5.2011 07:14

ahoj katka
aj moj manžel pil…da sa povedať že každy den.a to sme spolu len 3,5 roka a mame maleho syna.zo začiatku som si tiež myslela že sa to nejako utrasie samo ale omyl… ked s tym nič neurobiš ty on určite nie.jemu to v podstate takto vyhovuje.
dala som mu na výber bud rodina alebo alkohol.a chvala bohu si vybral rodinu.tak sme spolu zašli za odbornikom a už vyše pol roka sa ambulantne lieči.je to ovela lepšie.aj ked nie celkom idealne.on tvrdi že nie ale ja si myslim že občas neodola a vypije si.ale nie tak aby bol opity.možno jeden poharik.ale to by tiež nemal. takže momentalne som pristupila k dalšiemu ultimatu. musi prestať celkom alebo končime.myslim si že ked neprestane hned a celkom tak už asi nikdy.
myslim si že by si mu mala dať tiež na vyber aby nemal pocit že si ho do niečoho donutila čo sam nechce, aj ked v podstate to tak je.a ak sa to nezmeni musiš svoju časť dohody dodržať aj ty,inak si bude myslieť že si slaba a može to byť ešte horšie
viem že to nie je vobec lahke.aj ja bojujem,ale uvedomila som si že ak si nepomožem sama tak nikto
držim ti palce

mirka komentoval(a) 2.5.2011 10:23

milá Katarína! treba pozbierať všetku silu a odvahu a situáciu čím skôr riešiť a ak nebude inej cesty, manžela opustiť. viem o čom hovorím, som dospelé „dieťa alkoholika“… lebo sa jedného dňa poohliadnete za svojím životom a uvidíte tam len najlepšie roky života premrhané tým, že ste sa snažili „prežiť bez ujmy“ a pomôcť nikekomu, kto o to vôbec nestál…

Bora komentoval(a) 4.5.2011 11:04

Tiež som dospelé „dieťa“ alkoholika, mám 19 rokov, môj ocko veľa pil, nestál o pomoc a tak som ho jedného dna našla mŕtveho v jeho posteli. A potom možno vďaka výčitkám (že som otcovi nepomohla) som dva roky mala priateľa alkoholika, venovala som mu celý svoj čas, silu, podporu a nikam to neviedlo. Teraz som nesmierne šťastn´á, že som von z kruhu alkohol a ľudia okolo mňa. Dúfam, že to tak ostane. Čiže Vám radím, buď pomocť ak SÁM CHCE, a ak nie, bohužiaľ.

Covet komentoval(a) 5.5.2011 19:27

Aj ja som vyrástla v rodine, kde otec veľa pil.Mamu som asi ako dvanásťročná uprosila, nech sa nerozvádza.Otca veľmi ľúbim doteraz.Teraz sa však dívam na utrápenú mamu, lebo ona s ním žije doteraz.Možno by bola niekde úplne inde, keby bola vtedy pred časom sebeckejšia a tvrdšia.
Mimochodom, ani ja som nedopadla najlepšie, vydávala som sa veľmi skoro, zaujímalo ma len to, aby nepil.A on naozaj nevypil ani kvapku, ale ináč nestál za nič.Ale to už je o inom…Ale ja som našla silu sa spod jeho despotizmu vymaniť.Teraz som najšťastnejšia ako sa len dá.

Maja komentoval(a) 3.6.2011 19:37

Aj môj manžel pije a pije čím ďalej viac. Ak je triezvy, tak je to jeden inteligentný človek, šikovný, rád pomôže iným, bohužiaľ iba do chvíle keď vypije prvé pivo alebo prvý pohárik. Vtedy sa mení na agresívneho …, ktorý rozpráva z cesty a to čo dokáže doma v upratanom byte vyviesť, to fakt stojí za to. A ja nerobím nič iné iba sa vyhrážam, že s tým konečne niečo urobím, ale sme spolu už 21,5 roka a máme dospelého 20 ročného syna pred, ktorým sa hanbím, že si neviem poriešiť život, a že som mu za otca vybrala akoholika, pretože už ani on si ho neváži, a stále ostáva iba pri sľuboch, či už jeho, že už piť nebude, alebo mojich, že sa s ním konečne rozvediem. On je ukážkovy príklad alkoholika, po vytriezvení stále sľubuje, že už v živote nevypije ani kvapku alkoholu a večer je ožratý a agresívny zas. A ja viem presne čo by som mala urobiť, vziať nohy na plecia a utiec čím ďalej, pretože alkoholikovy sa pomôcť nedá, zbytočne si robiť nejaké nadéje, že možno, snaď, konečne už prestane. Nie, alkoholizmusje ako rakovina, požiera nielen telo ale aj blízke vzťahy. Ja dúfam, že konečne nájdem tu silu a urobím si v svojom živote poriadok. Som inteligentná, vysokoškolsky vzdelaná žena po štyridsiatke a rada by som druhu polovicu svojho života prežila bez strachu, stresu, plaču a ľútostivých pohľadov okolia. Lenže ak ho nechám, z neho bude posledná ľudská troska, ale to už bude o niečom inom. Takže radím, vziať nohy na plecia, odsťahovať sa a začať od znova. Ja viem, že v dnešnej dobe sa začína veľmi ťažko, ale z takého bludného kruhu východiska niet.

 

2 Komentáre

  • aj ja mám manžela alkoholika, ktorého vlani vyhodili z práce pre alkohol na obed nafúkal 2,5 promile (pracoval v štátnej správe – isté zamestnanie). Sluboval že už nikdy viac ale vydržalo to 5 dní a od 31.10.2011 pije skoro každý deň. Má síce teraz zamestnanie, ale to som urobila najhoršiu vec, ked som mu zabezpečila prácu v rovnakej firme ako pracujem ja. Problém je v tom, že doteraz sme žiadny problém s alkoholom na pracovisku nemali až tento mores zaviedol môj manžel. Chodí do práce autom, už sa stalo že nafúkal zbytkový a vtedy si spomenul, že má manželku ktorá čarovným prútikom všetko vyrieši. No vyriešila som, opakovane fúkal až nafúkal povolenú hranicu, ale poučenie pre neho žiadne. Pije dalej. nebaví ma to už a tak prosím o radu čo robiť. Bývame v rodinnom dome máme dve deti – tak ubytovanie by bol problém. dakujem

    • …tak, ako tu zaznieva, milá Monita- nepomáhať mu v tom. Ja viem, že na takomto fóre sa to veľmi ľahko povie a realita je omnoho ťažšia. je pochopiteľné, že sa možno snažíš pomôcť mu v práci vyriešiť tento problém, zahladiť to, aby ho zase nevyhodili, je iste lepšie, keď je zamestnaný, možno pije trochu menej a donesie domov i nejaké peniaze… To všetko je pochopiteľné – máš iste dobrý úmysel. Ale je známe, že práve takými je dláždená cesta do pekla. Pomoc sa niekedy môže zmeniť na „medvediu službu“. Tvoj manžel potrebuje pomoc a ty mu ju budeš vedieť poskytnúť iba vtedy, ak budeš ako-tak v pohode. A o to sa treba starať. Existuje mnoho všeobecných rád (a veľa z nich je i v texte vyššie) ako fungovať s alkoholikom.
      – Je treba získať odstup, odstrihnúť sa od neho – dať mu ultimátum, ktoré ak nedodrží, dodržať vyhrážku.
      – Vybudovať si voči nemu hranicu, ale dokázať s ním komunikovať, pomáhať mu udržiavať vzťah s deťmi (samozrejme v kontexte, v akom ste fungovali – má o ne záujem, alebo nie, deti s ním chcú byť , alebo majú strach ap)
      – Uvedomiť si, že alkoholizmus je závislosť, choroba, s nejakými koreňmi, príčinou a následkami a na tomto základe si k partnerovi vybudovať vzťah (nehnevať sa, nezanevrieť)
      To sú asi základné momenty, ktorých sa treba držať, ale naučiť sa to a dokázať tak fungovať v každodennosti je nesmierne ťažké. Preto by možno bolo fajn, keby si Ty vyhľadala nejakého odborníka, psychológa, ktorý by ti s tým pomohol, aby ste napriek tejto ťažkej situácii dokázali deti naučiť zdravým vzťahom, postojom a spôsobom, ako riešiť problémy.
      Držím ti palce
      Katarína

  • Som vydata 25 rokov.Mame tri deti 25,24,18r. Moj muž si v poslednej dobe a to je 10 rokov,velmi rad vypije.najskor to bol tvrdy alkohol plus pivo. V roku 2005 mal prvy epilepticky zachvat, bol na liekoch a po 2 mesiacoch liečby presiel na víno. Do roka mal druhy zachvat. Tiež par mesiacov bol na liekoch,ale vysledky boli v poriadku,tak pije dalej. najskor po troche a teraz je to uz aj 3-4l vina na den. Je agresívny, vulgárny a pozorujem na nom zmeny ako aj zdravotne tak aj psychicke. Už niekolko krat sluboval ze prestane,doteraz sa to nestalo. neviem čo mám robiť. prave sme dokoncili dom,deti su uz dospele…….som v zacarovanom kruhu….ostat alebo odisť?

  • ahoj Lubica, poviem ti z mojej skusenosti,respektive z osudov ludi,co boli okolo mna, ze taketo pripady spravidla nemaju realne,normalne,pozitivne vychodisko. Ak uz ide o takuto zavislost, a z tvojich riadkov si myslim,ze uz je to tento pripad, umocneny este aj zdravotnymi problemami,tak si maslim,ze bolo by pre teba asi najrozumnejsie odist,resp. nechat odist. Neznic a nestrpci si poslednú etapu svojho života, uzi si to este s detmi,pripadne vnukmi,pripadne este sniekym koho stretnes. Drzim palce, nech si zvolis spravnu cestu,robo

    • ahoj robo, uz su tomu dva roky co si reagoval na moj komentar. nic sa nezmenilo, prave ze je to este horsie, druhy syn ma 25rokov a pije aj on. Do prace chodi, ale ked je doma, pije s mužom, uz som bola aj na tyzden u sestry, manzel sluboval ze bude dobre, ze prestane, a teraz stiahol aj syna…som z toho zufala…

  • Náhodou som narazila na túto stránku a už po chvíli čítania na nej ma podporila a možno aj pomohla.Tiež mám manžela,ktorý holduje alkoholu,síce nie často – zo 2x do mesiaca,ale v opojení následne navštevuje kasína,kde sa snaží „riešiť „svoju a aj našu spoločnú zlú finančnú situáciu.Trvá to roky,vždy som,teraz vidím že márne,dúfala o obrat k lepšiemu.Pitie pokračuje,kasína tiež.Už sa vo mne konečne niečo zlomilo a povedala som si DOSŤ.Odídem od neho.Moja situácia je dosť ťažká,nakoľko teraz v marci tomu bude 40 rokov,čo sme manželia-teda sme ľudia po 60-tke,ale pevne verím,že ešte nie je neskoro a zvyšok života dožijem v kľude a bez stresov.Mám sa o koho oprieť-dve dospelé deti a budem sa tešiť aj z mojich dvoch vnúčat.
    Držte mi palce,nech to všetko zvládnem.
    S pozdravom …………….Edita

  • Dobrý deň Editka, v živote je veľa vecí, situácií, ktoré zmeniť nemôžeme, niekedy síce ťažko, ale časom sa s tým naučíme žiť. Je ale tiež množstvo situácií a problémov, ktoré sa zmeniť, zvrátiť, vyriešiť dajú. A niekedy sa to podarí a niekedy nie – a s týmto nie sa žije naozaj ťažko. Lebo to nechce tak veľa – motiváciu, silu, podporu. Možno Váš manžel všetko dostal a aj tak svoje správanie nezmenil. Vtedy sa naozaj nedá robiť nič iné, len ustúpiť, odísť a zachovať si zvyšky síl, ktoré budete potrebovať, ak váš manžel raz o pomoc poprosí. Oľutuje a poprosí. A ak u vás ešte nájde otvorené dvere…
    Prajem veľa dobrého
    Katarína Hatráková

    • Ďakujem za odpoveď,každý názor nezainteresovaného človeka ma obohacuje a pomáha zvládať túto neľahkú situáciu.Ja aj deti sme manželovi navrhli liečbu alkoholizmu a gamblerstva – urazený odmietol,od toho okamihu sa vpasoval do pozície toho,komu je ubližované.Nespomenula som,že za posledný rok premrhal 35000 E dedičstva po rodičoch,mne,ani deťom nedal ani cent.Nejde mi však o peniaze,celé tie roky som bojovala,aby sa vlastným úsilím a pevnou vôľou zbavil závislostí.Bez úspechu.
      Ešte raz ďakujem…………………..Edita
      PS.Ja sama už niekoľko mesiacov navštevujem psychologičku,ktorá ma už vzhľadom na to,že dané problémy nezvládam s chladnou hlavou,posunula na návštevu psychiatričky.V podstate som to uvítala,snáď mi nejaké medikamenty budú nápomocné na bezsenné noci a prečkanie do termínu,môjho odchodu od manžela – zháňam si financie-ruším kadejaké poistky,čo som mala,zhŕňam biedne úspory a hľadám si malý bytík.

  • Mňa zaujali slová, že s tým chce prestať. Ak je to tak, potom potrebuje pomoc. Ak skutočne chce prestať, treba veci povedať na rovinu a dať mu určite najavo, že buď alkohol alebo ty – nech si vyberie. Avšak to nesmú byť len vyhrážky, ale tu treba už ukázať sebavedomie a povedať to s vážnosťou, aby videl, že máš právo byť rešpektovaná.
    Ak je teda ochotný riešiť svoj problém, tak to tiež nesmú byť len slová. Musí to ukázať:
    – navštíviť psychológa
    – vyhľadať potrebné pomocné centrum
    – vlastnú silnú vôľu…
    Proste nesmie to zostať pri slovách. Musí sa rozlúčiť s kamarátmi, ktorí s ním robia to isté. Zlá spoločnosť kazí dobré mravy.
    Ak je evidentné, že tvrdí, že chce, ale nevynaloží žiadne úsilie sa svojej závislosti zbaviť, potom treba skúsiť na čas odísť.
    Dobrá kniha k tomuto a vlastne všetkým podobným problémom je „Hranice v manželstve“ alebo len „Hranice“ od toho istého autora – asi Cloud a Towsend.
    Musí čeliť realite, inak o Vás príde svojim vlastným rozhodnutím.

  • tiez sa chcem podelit so zivotom s alkoholikom. je to zacarovany kruh… verte boli sme manzelmi 39 rokov …a dnes je mrtvy a mne dost chyba. nebol stale opity ,mame rodinny dom ,3 dospele deti…ktore ho nadovsetko milovali…ale 3 roky pred smrtou ,ked uz nepil pre zdravotne problemy ,to bol pekny zivot vo dvojici. mame auto boli to spolocne vylety,prechadzky… ale to stastie trvalo velmi kratko a prisla smrt. Ale zivot s alkoholikom je velmi tazky…je tam nedostatok financii,lasky,porozumenia.Stokrat som pocas spolocneho zivota rozmyslala o odchode,ale raz to bolo koli detom ,raz to bolo pre spolocny majetok…nikdy som to nedotiahla do konca… Ale moj zivot presiel ani neviem ako,same slzy ,same prosby potom vycitky a dookola.Dnes kazdej by som poradila odist,kym ta este bavi zivot. Zalkoholika ostane troska ,ale ty sa este mozeses tesit z deti,vnucat…

  • tiez zijem s alkoholikom,teraz uz liecenym 7 rokov,no mozem povedat,ze neda sa to porovnat so zivotom co som zila ked pil.teraz som konecne stastna a vychutnavam si kazdy den a nemyslim na to co bude,ked nahodou zacne,lebo viem,ze to je casovana bomba.teraz som zazila s nim recidivu,co tiez nie je lahke a proti tomu co byvalo ked pil to je malickost.a viem ze zas nepije a dlho pit nebude.NEVIEM ci sa vobec da nejako recidive zabranit,a urcite mam a budem mat tisic otazok na tuto temu,lebo on mi na niektore neodpovie alebo nechce o tom hovorit.neviem na koho by som sa mohlo obratit s otazkami.

  • Aj ja som jedna s tych ,co ma doma alkoholika.. A po tychto riatkoch co som si tu precitala som si uvedomila ake to je vlasne zle s mojim manzelom ……………
    Neni vecer aby si nedal pivo.volakedy si dal to si tak dobre pametam 1“2 no dnes je to uz 4 az 5 az 6 ako kedy …. Co sa zmenilo na nom,,, uplne vsetko to uz neni ten chlap akeho som soznala….nas sexualny zivot sa zmenil nas sukromny je uplne nijaky,socialny zivot ohodnotim na nulu.uzatvara sa do seba zaviera sa pri pocitac s pivom nekomunikuje spii vobec ho nezaujima co ja vo vedlajsej izbe… Boli to. Ale som pevne rozhodnuta mu pomoct teda ak si pomoct bude dat, a ked nie viem len to ze s alkoholikom zit nechcem a nepotrebujem. Baby drzte mi palce ja to zvladnem.

  • Aj ja som zažila ,čo znamená ALKOHOL.
    Vďaka otcovej alkoholovej závislosti som sa dostala ako 17r.na detskú psychiatrickú kliniku,psychicky som sa zrútila. Hospitalizovaná som bola mesiac a 2 týždne,na psychotikách,čo som nevyhnutne musela užívať.Postupne sa mi znižovali dávky.
    Ambulantne navštevujem svojho psychológa,čo tomu trvá aj dodnes .
    Skutočne jediný človek ,ktorý stál pre mne v tom najhoršom,bol môj priateľ dodával mi silu ísť ďalej,že spolu to zvládneme.
    Je mi veľkou oporou do teraz.

  • Už som raz na tomto fóre bola a keď si teraz po dvoch rokoch prečítam svoj komentár, je mi do smiechu. Koľko času človek potrebuje, aby zvládol svoju situáciu a urobil zmenu vo svojom živote? Asi veľmi veľa, aspoň v mojom prípade. Každý deň som riešila otázku čo urobím so svojim životom a s alkoholikom, ktorý mi ho ničí a za tie dva roky som neporiešila nič. Poriešil akurát on, pretože minulý rok ožratý sadol do auta, ktoré rozbil na totálku a šťastie, že nikomu inému sa nič nestalo, odniesol si to iba on. To, že mu zachránili ledva život, asi berie ako samozrejmosť. Šesť mesiacov som ho živila a starala sa o neho ako o malé dieťa, pretože aj keď tá zlosť vo mne bola veľká, vravela som si, že kopnuť do človeka, ktorý leží by bolo úbohe a že po takom zlome si človek uvedomí čo je pre neho dôležité. Tak to su iba nádeje človeka, ktorý tomu chce veriť. A môj manžel sa mi odvaďačil tak, že po tých 6 či 7 mesiacoch začal piť horšie ako pil pred tým. Už má také stavy, pretože je po úraze hlavy, že nevie čo robí. A ja ďalej trpím, pretože som minula všetky svoje peniaze z dedičstva a nemám s čím začať od znova. Jemu je fajn, nemusí sa o nič starať akurát o to, aby sa poriadne opil. A ja zasa neviem ako ďalej. Koľko šanci potrebuje človek v živote a koľko kopancov, aby sa pozbieral. Zničil všetko čo sme mali, už nemáme nič. Ja som na tom horšie ako som bola pred svadbou pred 24 rokmi. Takže takto.

  • Ja som sa tiež vydala za alkoholika. To , čo som prežívala krátko po svadbe bola pre mňa nočná mora. Každý večer opitý , agresívny slovne . Keď sa snažil abstinovať , prichádzali epileptické záchvaty . Bolo to s ním zdravotne veľmi zlé , takže bol nútený si ako tak priznať , že má problém. Absolvoval liečenie . V liečbe som ho podporovala , dokonca som s ním strávila týždeň v liečebni v rámci manželskej terapie . Vrátil sa a začal sa krásny život. Keď som bola v ôsmom mesiaci tehotenstva , prišla recidíva. Začal piť viac ako predtým. Skúšala som všetko možné , no po dvoch rokoch som rezignovala a vyhodila som ho z domu. Na šťastie sa to dalo , nakoľko sme bývali u mojej mamy a on mal svoj byt prenajatý. Jednoducho mal kam odísť. Toto bolo dobré riešenie, lebo už sa nemal kto oňho starať a riešiť jeho problémy. Zrazu zistil ,že naozaj jeho najväčším problémom je alkohol. Dostal sa znovu do liečebne. Tentokrát tam bol len dva týždne , ale prišiel odhodlaný abstinovať. Uverila som mu až po roku , že to myslí vážne. Po piatich rokoch manželovej abstinencie sa nám narodili chlapci dvojičky. Boli sme vcelku šťastná rodinka . Bola som hrdá , na manžela , ako to zvláda , aj keď kdesi v povedomí ten strach stále bol. Abstinovať vydržal pätnásť rokov . Keď prišiel prvýkrát opitý domov , bola som naštvaná na seba naňho a na celý svet. Pije teraz dva roky. On prišiel s teóriou , že predsa on piť môže , že alkoholik je po roku abstinencie vyliečený . Tvrdí , že kde tu si pivo môže dať. Lenže tých, odhadujem päť pív denne zalieva vodkou. Zo šťastnej rodiny do úplného pekla.Kvalita života-žiadna. Všetky tri deti ho presviedčajú a prosia , aby nepil . Viem ,že už ho nepresvedčíme, sám sa vyjadril , že piť neprestane. Zmenil sa na pijana . Zatiaľ chodí do práce, lenže dokedy? Už chcem len utiecť a žiť pokojne v radosti s deťmi. Nie je to jednoduché , ale teraz už isto viem , že to musím spraviť .

  • Je až neuveriteľné, koľko článkov z tejto stránky sa podobá môjmu, ktorý chcem teraz napísať. Aj môj manžel má problém s alkoholom. Všetko sa točí okolo pitia. Ak máme niekde ísť, zisťuje či tam bude môcť piť, ak zistí , že bude musieť na návštevu šoférovať , ani nejde, lebo načo, keď sa musí obmedzovať. Nedokáže si predstaviť cestu domov z práce , aby nebola prvá zastávka krčma a nikdy to nekončí pri jednom pive. Pred 8 rokmi som sa do neho zaľúbila, bola som vydatá a mala som dve skoro dospelé dcéry, rozviedla som sa, hoci teraz už viem / mám s čím porovnať /, že som mala celkom dobrého muža. Môj súčasným manžel s ktorým mám už teraz 5 ročnú krásnu dcérku, ma /teraz sa mi to zdá/, šikovne zmanipuloval, pretože tvrdil, že túži po pokoji, rodine, dieťati a ja som mu to chcela všetko splniť ale on z toho sľubu čo mi miliónkrát dal myslím, že nič. Cítim sa ako v začarovanom kruhu, stále sa neviem či mám niečo riešiť, a ak, tak ako bez finančných prostriedkov, a ak, tak ako to mám vysvetliť 5 ročnému dieťaťu, ktoré si ocka ľúbi ? No budem končiť, dalo by sa o to písať veľa, možno celý román, čo cítim a čo som s ním prežila, ale zdá sa že všetci čo čítajú a píšu na túto stránku vedia zhruba, čo by v tom románe bolo napísané……

  • Brali sme sa mladí 18.,19 roční a v živote sme prežili veľa dobrého a zlého. Najhoršie je, že na to dobré si pomaly prestávam spomínať. Mám 41 rokov a dve dospelé deti, prácu, ktorá ma celkom baví a manžela,ktorý je najlepší kamarát na svete … a to je tiež jeden z problémov. Z nášho rodiska sme sa presťahovali pred 13 rokmi a veľmi rýchlo sme si zvykli na nový život,darilo sa mne,mužovi i deťom. Otec môjho muža bol žiarlivý,agresívny alkoholik, svokra si naozaj užila.Manžel ešte ako slobodný stále unikal ku mne, lebo doma mal peklo,vždy plakal a vravel,že on nikdy nebude piť,…. partie,kamaráti mu postupne „pomohli “ stať sa alkoholikom.
    Má nálepku perfektného kamaráta,ktorý doma všetko hodí a uteká pomôcť tomu,tomu,tomu a všetko robí za alkohol.K nim je milý,vždy usmiaty,ochotný.Doma sa iba najesť,okúpať,otvoriť pivo a zapnúť televízor a aj to je sviatok,pretože najviac času strávi v krčme s kamarátmi. Kdekoľvek prídeme,všade platí,prepije veľa peňazí . Záleží mu na tom aby bol ten pekný pred nimi ja som už dávno na chvost!!Najhoršie je ,že si to vôbec neuvedomuje,spokojný je,keď príde domov a nič mu nepoviem (čo už nemá význam) inak by robil poriadny bordel. Minimálne 3x týždenne je komplet,ráno mu je zle ale okolo obeda sa ožerie zas. Ako a kam odísť…??Pomoc odmieta,že on alkoholik nie je,že ja nemám šajn o tom,kto je alkoholik.Je toho strašne veľa, to by sa ani nedalo do tohto príspevku,hľadám pomoooc!

  • pridávam aj ja,svoj príbeh -život s alkoholikom. Som za neho vydatá 28 rokov, 28 rokov pekla. S ním sa nedá vydržať ani ako s triezvym. A keď sa opije, to je peklo. Máme dve deti, tie utiekli, nemohli to zniesť. Len ja ostávam a stále neviem , prečo? Čo ma tam drží? Zvyk? Ľútosť? Alebo už nemám na nič chuť . Som zlomená , otrávená , smutná a sama. Neviem nájsť východisko. Niekedy si, myslím že ani nechcem. Ale určite viem, že život s takým človekom , to nie je život, treba to ukončiť hneď a nečakať a nahovárať si, že sa to zmení. Ja som to nedokázala a to bola veľká chyba. Držím palce a želám silu a odvahu všetkým podobným ženám, aby sa dokázali vzoprieť.

  • Prosím prečítajte si môj príbeh – som na tej „druhej strane“. Ja som sa narodila do alkoholickej rodiny – môj otec pije, jeho otec pil, matka jeho otca pila, všetci moji strýkovia a okrem jedného bratranca všetci aj sesternice. Ja mám jedného brata – on našťastie s alkoholom problém nemá, no ja sama som zistila keď som mala 20 rokov po prvých kontaktoch s alkoholom, že v záťažových situáciách mám chuť po ňom siahnuť. O to ťažšie to bolo, že keď som mala 17 rokov, uverila som v Boha a chcela som s ním žiť príkladný život. Nikdy ma alkohol nelákal, mohli byť okolo mňa naukladané fľaše okrem situácií kedy sa nahromadilo niečo zlé, alebo nevyšlo pár vecí za sebou a vtedy ako keby lusknutím prsta sa všetko zmenilo. Sú to už roky, modlila som sa k Bohu o pomoc, čítala som knihy o dospelých deťoch alkoholikov – kedysi len v angličtine som ich lúskala, no nič nepomohlo.

    Teraz som po absolvovaní biorezonančnej terapie v Banskej Bystrici – 3 mesiace a neviem ešte aký to bude mať ďalší vývoj, no to, čo sa stalo je pre mňa nová situácia, ktorú som roky nepoznala- a síce, keď nastanú tie situácie – záťažové, ktoré boli pre mňa spúšťačom, tak buď vôbec nemám chuť na alkohol, alebo si môžem dať ako normálne každý iný človek – pohár vína a tým to končí. Takúto slobodu som doteraz nepoznala. Ja viem, že to ešte nie je dlhý čas, no predtým neexistovali ani tie tri mesiace slobody. No, čo je asi najdôležitejšie, ja som prestať chcela, len som to nikdy nedokázala – celých viac ako 20 rokov.

  • Dobry vecer prosim poradte mi mam priatela ktory si velmi rad vypije a potom je velmi agresivny vyskakuje do bitky a pritom mame 1,5.synceka.ked je triezvy da sa snim ale ked si vypije uz vtedy zabudne ze ma syna a ide len tam kde je alkohol.ja Ho milujem ale takto dalej nemozem snim fungovat prosim o radu.prosim pomozte mi

  • Dobry vecer prosim chcela by som radu moj manzel pije kazdy den z prace pride vetcsinou stale opyti len ked sme doma cez vykend tak vtedy zvykne byt triezvy ale aj to nie stale aj cez ten vykend mu musim ist kupit pivo alebo on ked ho poslem do obchodu tak si kupi mali poldecak a vypije ho kim pride domov ja to hned zbadam nanom a este ma chce oklamat ze nie v ziadnom pripade nic nepil sme spolu uz 9rokov mame dve deti jedno 8rocne a 3rocne a aj oni uz vedia ked je opyti a najhorsie je natom to ze ked som ja v praci on je s detmi tak je opyti uz mi to lezie na nervy bojim sa ze sa moze nieco stat detom uz som mu to vycitala rozpravala som sa o tom snim ajtak to roby dalej povedal ze on sa vie postarat o deti aj ked si vypije co mam robyt? som s toho uz zufala bojim sa uz pomali aj chodit do roboty som rada ked som ja s detmi doma lebo viem ze su v bezpeci pri mne. PROSIM poradte mi DAKUJEM ERIKA

  • ahoj Erika, hovorí sa babo raď, a je to ťažké radiť takto na diaľku. Mal som susedku,ktorá už nemohla zniesť po svojom boku alkohoika,kde to nolo dramatické,ten ju bil a bil aj ich deti.Riešila to mnohokrát polícia, muž skončil aj na istý čas v base za ublíženie na zdraví a pokiaľ viem už su rozvedení.neviem ako na rom si ty so svojim problémom.Rozhodne ak by to malo rerásť v niečo podobné a neznesiteľné a neúnosné hraničiace so “ životomô,tak to rieš raikálne,držím palce,milan

  • Dobry den prajem. Ja tiež žijem z mužom alkoholikom 17 rokov. Máme 2 skoro dospelé krásne dcéry a 9 ročného syna. Pije od úplného začiatku čo sme spolu, ale už ma to nebaví ani deti sa s nim nebavia, lebo ani neni kedy ked je 5 dni v tyždni v krčme a nie 1-2 hod. ale 6-7 hodin. A mi stale čakame kedy sa vráti, ako sa vrati a či sa vôbec vráti. Pred ôsmymi rokmi mal nehodu , rozbil auto samozrejme že mal vypite. No nepoučil sa , nechce si priznať že je alkoholik ani na liečenie nechce isť. Ked nepije je ako med, aj ked pride opity nie je agresivny ale napity a nechutny. Podala som si pred dvomi týždnami o rozvod aj som mu to povedala ale nijako nereagoval.Potom som mu to ešte pripomenula čo urobí ak mu príde predvolanie na súd, povedal že si hodí mašlu. Ale ja sa nenecham odbyt, lebo deti ma dotlačili k tomu aby som konečne podala žiadosť a to už niečo znamená či? Poradte prosím!

  • problem mojho muza je ze ma tzv.tulavu botu, teda staci mu trochu vypit,a uz ide hocikde aj ked nema peniaze nedokaze si sadnut doma na rit,ale musi ist prec do krcmi,za kamosmi musi sa dopit na totalku a pride aj za dva dni..uz som zufala,ked je triezvy je uplne normalny,prikladny milujuci manzel a otec..ale zacina pit stale castejsie,neda sa s nim ani rozpravat,ked sa pytam ze preco pije tak nepovie nic..je ticho a to ma este viac vytaca,lebo sa vlastne hadam sama zo sebou..ja nemam kam ist sme vsetci rozhadany v rodine..nechodim ani do roboty koli malej on ma vlystne ziví som od neho zavisla financne…najnovsie v krcme hovoril ze som kurva a podvadzam ho ked je v robote, a ze sa o nic nestaram,vobec to nie je pravda,nemam nikoho,doma ma vzdy navarene,vyprane ,upratane…do kedy to vydrzim???som uz psychicky v riti…nenavidim alkohol!!!!!!!

    • …môj príbeh je podobný.sme manželia3roky…poznáme sa.už od škôlky..chodili sme spolu 2roky.teraz mame 3ročného chlapca.môj muz nemá ziadnych kamarátov.čele dni je v robote.víkendy je nonstop doma akurát chodí do obchodu pre poháriky.ploskacky…už aj polliterky;(
      Vyhovara sa.ze sa nudi..potom spí.malého ani von nezoberie sám.niekedy sa s ním zahrá..rozpráva ako nás ľúbi…ale aká je to láska?
      Podľa mňa aj po robote pijú v aute..do krčmy nechodí.nemá ani s kým..ale stačí čo pije a nosi si domov..
      Ked je triezvy ani ho nenapadne mi nadávať.ale akosi vypije..strašne mi nadáva a veľmi škaredo.
      Neviem to posúdiť to jeho pitie.potom sko vydrží v robote.ked víkendy už o 6tej je v obchode a popíja si..v kuse je pripity a ked mu piviem.ze mi to vadí.este sa urazi alebo začne nsdavat za hocijakú banalitu…
      Poprosim niekoho o názor…
      A ďakujem za ptecitanie dokonca.je toho edte oveľa viac..oveľa!!

      • Zdravim vas vsetkych nz tejto stranke. Moj manzel pochadza z rodiny, kde mal otca alkoholika. Ked sme sa zoznamili, nenavidel alkohol a hanbil sa za svojho otca predo mnou. Vravel, ze v zivote pit nebude, ze ako maly zazil, ze otec pil a potom ho surovo bil a bil aj jeho mamu. Ja som z rodiny, kde nikto nemal problem s alkoholom a alkoholik bol pre nas nieco nezname a odporne. Po svadbe trvalo moje stastne manzelstvo iba chvilu, brali sme sa ako 20 rocni a boli sme si navzajom „prvi“ v laske, bolo to velmi pekne a ja som mu bezvyhradne verila. No, sklamal ma, zacal mi byt neverny, sice financne sa o nas /narodila sa nam dcerka/, ale inak prestal javit zaujem o mna aj o dieta. Potom sa nam narodila druha dcerka a tu, ked som priniesla z porodnice, tak sa do nej „zamiloval“, takze nacas prestal aj s tymi neverami. Kym deti vyrastli, a kym odisli z domu, bol to krasny zivot, s alkoholom iba prilezitostne. Ked sa vydali a zostali sme sami dvaja, tesila som sa, ze sa budeme venovat sebe navzajom, chodit po dovolenkach, pretoze predtym sme takmer nikam nechodili kvoli financiam. Lenze a uz to trva takmer 20 rokov, moj muz zacal namiesto domov, chodit do krcmy a zacal pit tak, ze sa z neho postupne stak alkoholik taky, ako pisete vsetky. Ked sa nahodou nenapije, tak je z neho super clovek, ale ked pride napity, je agresivny, nemoze nic zjest a potom odpadne. Ma totiz cukrovku, je na inzuline a ked sa nenaje, dostane hypoglykemicky zachvat z nizkeho cukru. A od isteho casu pri tom zachvate sa aj pocura do postele, neraz som v noci prezliekala, aby nespal v mokrom. Ked odpadne, musim ho z toho nejako dostat, snazim sa aby vypil roztok glukozy a ked sa mi to nepodari, musim volat zachranku. Kedze aj v praci som zazivala od svojho sefa mobing a doma som mala tento problem s muzom alkoholikom, zostala som z toho ja velmi chora. Mam 10 diagnoz, z toho som bola 2 x onkologicky operovana a som chora na nervy a na srdce. Tak mi ten zivot s alkoholikom ublizil na zdravi. Preto o tom pisem tak rozvlacne, lebo vam vsetkym radim, utekajte od alkoholika prec, prec, prec, pretoze ked to bude s nim dlho trvat, tak dopadnete ako ja a na starobu zostanete chora a nestastna. Dnes, ked sa situacia nelepsi a nelepsi, mam dostat nejake peniaze z dedictva a planujem kupit garsonku a odist od neho. Predtym som nemohla, pretoze som vsetky financie davala do rodiny. Viem, ze bez jeho dochodku budem zit velmi skromne, ale dufam, ze konecne spokojne a bez stresov, ktore mi moj alkoholik denne vyraba. S t a c i l o.

  • Dobrý deň, viete mi poradiť? žijem s priateľom v rodinnom dome, kde pod nami bývajú jeho rodičia.. Jeho otec sa stáva alkoholikom, možno už alkoholik je – neviem to posúdiť.. no ide o to, že jeden deň pije, druhý deň spí.. stále nadáva svojej žene, ktorá už mala kvôli nemu aj infarkt, za ktorý jej jasné, že vynadal, a už aj chodí pravidelne k psychiatričke, keďže to už nezvláda.. čo môžem s takýmto psychickým tyranom robiť?? dohovoriť sa mu nedá, skúšam to už tretí rok a nič.. stále len chodí, nadáva, mrmle a ľutuje sa, aký má on nešťastný život a chorú manželku… je to doslova energetický upír.. môj drahý – jeho syn sa už s ním odmieta baviť. Je mi priateľovej mamky strašne ľúto, bo si to nezaslúži.. už sa nemôžem pozerať na to ako plače a počúvať z dola jeho nadávky a vyhrážky.
    ďakujem za radu

  • …tiez mam muza alkoholika a poznam ake to je tazke pre tu rodinu.manzel si vzdy najde nejakeho suseda,alebo kamarata aby si mal s skym vipit.ray som uz tiz zavolala policajtou na neho, zavreli ho na dva mesice,sluboval ze prestane ale zostalo pri sluboch.nepameta si narodeniny,meniny deti,vnukou ,ale kamaratou tych vie.tiz som v koncoch ..sme manzelmi 36rokou.stale sa uistujem ze raz bude dobre,ale kedy…..

  • Mam priatela s ktorym zijem 14rokov a mame spolu 12 r.dceru ;pil aj vtedy ked sme sa spoznali ale teraz je to stale horsie a horsie doma podnika a ked nevybavuje nieco na aute tam nemoze pit mal uz problemy tak to dobehne potom do vecera vzdy vsetko dobehne je vulgarny agresivny hadze pohare rozbija vsetko na okoli co mu pride do cesty uz aj nam ublizil a bojim sa aby sa to nezopakovalo stale ma ponizuje uz aj ked je striezvy stale sa hadame ja som zavisla od neho som doma a preto to zneuziva ze mam vsetko mi vycita mam co jest obliect ale vsetky hypoteky su pisane na mna a on mi stale vycita ze on vsetko plati na mna je toho dost neviem ci by som to sama zvladla v dnesnej dobe a on to vie preto ma istotu ze neodidem uz som bola 2x u rodicou chvilu bolo ako taka zas to pokracuje dokola aj vtedy urcite pil len som ho nevidela a nemal asi komu nadavat a robit zle neviem do kedy to vydrzim uz aj dceta sa ho niekedy boji ked je v deliriu vypije aj5l vina je velky jemu je to nic a ked je striezvy dokaze ho rozculit msla vec alebo problemy co ma kazdy ci financne uvery robota deti susedia ja vsetko mu vadi poradte mi ako dalej pritom mala ho ma rada ked sa s nim da rozpravat ale to je chvilkove ;ja ani sama neviem co citim uz som flegmaticka voci nemu niekedy sa mi az hnusi ale ako dalej zit mysli si ze ma len on pravdu nemozem mat ani svoj nazor povie ze som sprosta nadavky atd.,to sa uz skratka neda v noci placem trapi ma to vsetko on si da do toho este na spanie lieky a spi a rano zasa ten isty kolotoc poradte mi prosim dakujem

  • Dobrý deň prajem , mame problém s mamou ktorá pije , chodí na úrad práce a vždy keď príde domou tak je napitá a ešte týždeň ťahá šnúru . Prosím vás poraďte mi :(

  • Dobry den,
    co som si precitala prispevky, tak v mnohých som nasla aj kus svojho trapenia. S manzelom mam 2 deti 3 a 6 rokov, manzelia sme 7 rokov a pozname sa 9 rokov. Uz ked som manzela spoznala, bol kazdy den napity. On si teda mysli, ze ked pije iba pivo a sporadicky si da aj tvrde, tak je to v poriadku. Ale ja si myslim, ze to v poariadku nie je. On si da minimalne 6 piv kazdy den. Raz, niekedy az dvakrát za mesiac sa stane, ze nepije cely den…ale to uz naozaj musi byt. On pije vacsinou vecer, ked ulozime deti spat, alebo ked je cez vikend nejaka grilovacka, prip. ked ma home-office tak popija aj cez den. Prip. ked pride nejaka navsteva, vacsinou sa uz nas otvara ihned pivo. Na akcie, kde by mal byt soferom on a nie ja ani nejde. On mi stale tvrdi, ze on s alkoholom problem nema, lebo nepije tvrde…len pivo. al ja si stale myslim, ze ten kto vypije 6 a viac piv denne je totalny alkoholik. A to nevravim o tom, ze ked prideme k jeho rodicom alebo pridu jeho rodicia k nam, pije hned ako sa zvitaju. Jeho rodicia mu nedohovoria, skor si o mne myslia ze som divna, lebo oni si lubia vypit tiez. A zijeme v dedine, kde nasi najblizsi susedia su jeho naj kamarati uz od detstva a ti ho v piti len podporuju. Vraj ked si da pivo, nic zle nerobi. A v podstate sme tu obklopeni jeho kamaratmi a ti popijaju tiez. Cize mam stale pocit, ze som divna ja, lebo mne to prekaza. Netvrdim, ze ja si nikdy nedam ziaden alkohol…mam rada sampanske…ale nemusim ho mat denne. Staci mi raz za cas si vecer posediet….ked poviem, ze potrebujem trebárs topánky, prip. nieco tak sa ma vacsinou opyta, ci to je nutne, ze teraz nemame peniaze, ale ked mu poviem, ze mam vecer chut na pohar vina, tak mi je ochotny kupit aj basu. S tym problem neni. Na to mame vzdy peniaze. On ked si vypije agresivny nie je, len je protivny…ma take mlandrave reci. Neviem ako to popisat…skor je agresivny ked je triezvy a ja chcem aby ostal s nami doma a nesiel na pivo. Vtedy sa dokaze nacertit az tu vsetko „lieta“. Vtedy je u nas vsetko v poriadku, ked mu dam pokoj, nenutim ho nic spravit v dome a necham ho popijat s kamaratmi. Len on na druhy den je potom neschopny a spi aj do desiatej. A ja kmitam a varim a kolo deti….Je toho vela…ani sa to tu neda opisat vsetko….Raz ked som mala iba jedno dieta a druhe som cakala, nas viezol do mesta na nakup a chutyli ho policajti za prekrocenie rychlosti a namerali mu 1,6 promile…. vyviazol bez ujmy, len s pokutou. Uz som ho chcela parkrat opustit a zacat inde, ale vzdy ma zastavi a ukeca, ze sa polepsi a ze bude lepsie. To trva tak den az dva a hned je to vsetko po starom. A takto dokola to u nas funguje stale. A ked som chcela aby sme isli k psychologovi, povedal mi, ze on ho nepotrebuje…a ja ked mi treba si ho mam vyhladat. Najhorsie je, ze ja mam vycitky ze som ta zla, lebo z nasich známych (cca 4 rodiny) len ja nemam pochopenie pre manzelove hyrenie a popijanie. Detom sa manzel venuje minimalne a hlavne sa mi stale vyhraza, ze mi deti neda. A toho sa bojim najviac, ze by mi ich zobral, kebyze ho opustim. Zijeme v dome a je pisany na nas oboch. Ja ked by sme sa rozviedli od neho nechcem ziadne majetky, lebo ja som cca 7 rokov na materskej, cize moje prijmy nie su velke…on je donorom do domacnosti…len chcem mat konecne pokoj a bezalkoholove manzelstvo. A hlavne sa bojim, ze keby som deti vzala prec, neboli by stastne…lebo oni maju doma v nasom dome, kde zijeme teraz spolu a tam sa citia dobre…. Ani neviem, ci je pre mna pomoc…mozno som sa len potrebovala niekomu postazovat….

  • Alkoholik, aby sa vyliečil, potrebuje rodinu. Ale alkoholik, ktorý s tým nechce prestať, je pre rodinu bremeno. Nuž ale keď otec pije, je to N Á Š otec alebo N Á Š manžel, preto je každé riešenie ťažké a každá rada drahá.
    Väčšinou sa nakoniec rodina rozpadne, aj keď po dlhých rokoch.

  • Jestlize manzel pije mimo domov a prijde opily, je lepe si ho nevsimat. Doporucuje se nejvys mu neutralnim hlasem rici, ze s nim zena nechce diskutovat.

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.