tyrane dieta

lucia jesenakova komentoval(a) 6.5.2011 03:18

Ani sama neviem kam to mam zaradit a ako zacat…no budem vdacna ak mi poradite.Mam 9 rocneho syna.Mame problem so susedou ,ktora ho vzdy niekde odchyti a je k nemu neprijemna.Syn sa uz boji chodit rano z bytu a striehne kym ona nezatvori dvere..snazila som sa s nou porozpravat ,ale nejde to…neviem pricinu a nerozumiem jej postoju…. Problem zacal viac ako pred mesiacom .Susedin syn je spoluziakom mojho syna a nastal problem v skole ,kde bolo viacero deti, tam bol moj syn oznaceny za aktera,co nebola pravda.Vtedy ho pri odchode rano 1 krat stiahla do bytu a vyhrazala sa mu.To sme ako tak vyriesili teda aspon som si to myslela..syn rano vyckava v byte a ak ju niekde von zbada snazi sa jej vyhnut ..a dnes sa ho znova odchytila..rano pri odchode si syn vsimol,ze je suseda na chodbe,tak vyckaval kym odijde ..no zastvila ho znova vo vytahu…co som samozrejme nevedela az do prichodu syna domov .vtedy mi vsetko povedal..ona napada slovne aj jeho aj mna.vobec si neuvedomuje ,ze syn sa jej zacal bat a to ,ze on vyckava ona oznacila ako manipulaciu z mojej strany …uz neviem co dalej ,lebo vyprevadzat ho az dole pod branu je len docasne riesenie .a s nou sa komunikovat neda…mozem ist s tym na policiu?Co by ste mi poradili…ako to cele vyriesit a hlavne v klude…vopred Vam velmi dakujem..

Viera Lukáčová komentoval(a) 6.5.2011 11:07

Veľmi nepríjemná situácia, to musím uznať! Je to asymetrický vzťah, keď si dospelý človek vyvršuje svoje emócie na cudzom dieťati. V tomto prípade zabudnite na „kludné“ správanie. Ide o Vaše dieťa. Ak sa s ňou (píšete) komunikovať nedá, musíte nastúpiť cestu jej reči, pravdepodobne Vám nerozumie, keď s ňou slušne rozprávate. Určite jej nevysvetľujte, že Váš syn má z nej strach! To v nej ešte viac umocní pocit, aká je silná a akou správnou cestou sa vydala. Ak s ňou prídete do osobného konfliktu, skúste na ňu Vaše asertívne a empatické slová kričať. Nemusíte vôbec nadávať ani hovoriť škaredé slová. Stačí, keď bude na Vás vidieť, že ste nahnevaná a ste ochotná si brániť dieťa. Treba prejaviť hnev a stanoviť si hranice, aj keď to budete iba hrať.:-)
Vaša suseda nemá čo sťahovať Vaše dieťa do jej bytu! Musíte zakročiť ako matka, tu sa iné robiť nedá. Dieťa sa snaží vyhnúť konfliktu s ňou, že sa jej vyhýba. žiť v takomto terore nie je pre syna žiadna výhra.
Syna treba poučiť, že keď sa znova začne doňho púšťať, nech jej povie, že bol by rád, keby ste boli pri tom aj Vy a nech to opakuje stále do kola, alebo nech jej povie, aby bola taká dobrá a riešila túto situáciu s Vami- znova to musí opakovať stále do kola. Nenaskakovať jej na hodené návnady, nevysvetľovať nič, stále opakovať do kola, nech to rieši s Vami, že Vy ste jeho matka.
Mám taký pocit, že žijete sama so synom. To je ďalší priestor pre susedu-hrdinku. Nemôžete jej dovoliť, aby sa k Vám takto správala! Musíte si vynútiť rešpekt. Dobré a harmonické vzťahy nebudete mať s ňou pravdepodobne už nikdy, tak skúste aspoň riešiť situáciu tak,aby bola únosná v určitej miere pre Vás a pre syna.
Ak ona naznačí manipuláciu z Vašej strany, že syn sa jej vyhýba, tak Vy to kľudne zoberte na seba, že no a čo, keď ste povedali synovi, aby sa jej vyhýbal… no a čo? Zem sa neprestane točiť :-)
Neviem aké staré sú Vaše deti, keď ona rieši túto situáciu za svojho syna. Ten mi v tom celom príde takisto dobre potlačený. Deti treba usmerňovať, nie za nich riešiť problémy. Treba ich naučiť, ako sa problémom postaviť, upevniť v nich zdravé sebavedomie. Toto Vaša suseda určite svojmu dieťaťu nerobí. Ubližuje mu takisto ako ubližuje Vášmu synovi. Pravdepodobne je sama nešťastná zo svojho syna, ktorý nezvládol situáciu v škole, ako by ona očakávala.
Skúste sa pozrieť na danú situáciu aj tak, že je to niečo, čo sa máte naučiť. Ak to zvládnete s touto osôbkou, v živote budete vedieť s prehľadom riešiť aj iné, podobné situácie.
Želám veľa zdravu!
Viera

Dasa komentoval(a) 6.5.2011 13:37 | mariokurnicky@zoznam.sk

Stále mám v sebe nepokoj, neviem ako samu seba upokojiť. Stalo sa nám niečo podobné, ako som si tu prečítala. Náš syn má 10 rokov. Je v triede dosť obľúbený, ale súčasne je považovaný za „známu firmu!“- učiteľmi, najma tými, ktorí ho poznajú len z prestávok.Je všade, kde sa čosi deje. Mal v škole konflikt so spolužiačkou, riešil ho fyzicky- vykrútil jej ruku a dosiahol tak svojho, ustúpila. Ona však neskôr označila môjho syna ,že ju zbil. Celá trieda sa pred učiteľkou postavila za môjho syna. Malo to však pokračovanie. O dva týždne som sa dozvedela, že bol za synom v škole rodič dievčatka a vybavoval si to s ním on a tiež ručne. Keď som mu telefonovala chcela ho upozorniť na to, že takéto veci nemôže riešiť s dieťaťom, ale má ísť za učiteľom, alebo za mnou, tvrdil,že sa ho ani nedotkol, iba mu dohovoril, lebo zbil jeho dcéru a prišla domov s modrinou.Stretli sme sa na rodičovskom združení, tam stále tvrdil, že si to všetky deti vymysleli, že mu len dva krát dohováral. Takže som sa nakoniec dozvedela, že to riešil s ním druhý raz. Môj syn mi o ničom nepovedal. Pozná ma, vie že by som sa pustila do boja a možno vie ,že je aj vinný- že ju skrátka udrel… Ubezpečila som ho ,že sa ho zastanem, že žiaden dospelý sa s ním takto vybavovať nemôže, ale že musím presne vedieť čo sa stalo. Takže mi predviedol ako mu pán… „dohováral“.
Som nahnevaná a cítim sa bezmocná, pretože mi príde zbabelé že to išiel riešiť tento rodič s mojim synom a ešte akým spôsobom, videli to aj iné deti,časť incidentu videla aj iná učiteľka- nezasiahla, len to povedala triednej. Preto sme sa to vlastne dozvedeli.Spolužiaci mi povedali, že tento rodič dal svojej dcére pred školou facku. Všetko som mu osobne povedala, že skrátka sú indície, že má sklony k násiliu. Všetko zamlčal, vykreslil spolu s manželkou svoju rodinku za ideálnu- až na to že teda dcéra sa bojí v škole odpovedať, lebo sa vraj bojí, že sa jej budú smiať. Myslím, že dieťa, ktoré žije v harmonickej rodine má nejaké sebavedomie a nebojí sa odpovedať, vie sa brániť,alebo s tým nejako vysporiadať, keď ju spolužiak udrie. Dievčatko však so seba dostalo len jednu vetu- pred celou triedou.“ Poviem to môjmu tatovi, ten ťa zbije.“ Mama tvrdila ,že aj ona bola v škole bojazlivá, že to má asi po nej povahu. Znie to naozaj nepresvedčivo. Ja som iniciovala u pani učiteľky, že by mala zariadiť pohovor so psychologičkou- majú ju v škole. Tá by predsa mala odhaliť, prečo je dievča zakríknuté, nesústredí sa, má len málo kamarátok…
Matka bola veľmi príjemná, jemná žena, ktorá vykresľovala, ako sa s dcérou učí ,ako sa jej pýta čo sa stalo keď sa nesústredí… ako ju posmeľujú pred písomkou. To všetko robíme aj my, ale môj syn strach nemá.
Z celého incidentu mi povedal zhrnutie.
Radšej si jej ani nevšímam, ani jej dve kamarátky, lebo nechcem zažiť ďalšieho takého nerváka,keď by sa ktorási doma zasa čosi žalovala.
Myslím, že ho to všetko posilnilo a aj niečo naučilo. Len dúfam,že nie to , že silnejší má pravdu.
So synom nás to ešte zblížilo, ale vo mne je stále nejaký chrobák, a cítim, že niečo nie je doriešené. Možno jej otec neubližuje a mýlim sa. Mala by som sa aj ja zmieriť s tým, že niektoré veci nevyriešim do konca.

 

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.