aug 21, 2011 - sexuálne problémy    2 Komentáre

sexualny nesulad

nikdy som nechcela splynut s davom tichych a sexualne rezignovanych ludi. kym telesna nevera muzov vztah velmi neohrozuje, ta zenska moze byt pren velkou hrozbou. nevera totiz casto rezultuje prave z dovodu sexualneho nesuladu. a sex, co je chybne velmi zuzena definicia pre pohlavny styk, zahrna aj dotyky, vasen a tu rovnako potrebuju zeny ako aj muzi.odbornici radia, aby sme frekvenciu milovania vzdy prisposobili pasivnejsiemu partnerovi alebo si ten druhy musi svoju vacsiu chut doplnit masturbaciou, ale cim sa da nahradit dotyk, teplo, ziadostivost v ociach toho druheho?

studovala som psychologiu, dokazem si vela veci vysvetlit, poznam a respektujem zakonitosti prirody, mam precitanej vela odbornej literatury, no aj tak si neviem pomoct. moj manzel sa ma nabazil velmi rychlo. uz pocas chodenia moje libido vysoko prevysovalo to jeho, boli tam indikatory jasneho nesuladu, no mladost a neskusenost ma vhnali do manzelstva a trapim sa v nom uz takmer 17  rokov. casom  sa to stupnovalo, po porode este zhorsilo a ked manzel zacal cestovat, odcudzili sme sa uplne. nie je potrebne zdoraznovat, ze vsetka snaha o komunikaciu, zmeny mojho spravania, pristupu nedokazali sposobit zvrat v nasom manzestve. ziadne spodne pradlo ani akakolvek technika nepomozu a po vsetkych tych rokoch mozem len konstatovat, ze este viac podlomili moje sebavedomie a cele to ponizovanie a dozadovanie sa pozornosti, boli pre mna iba vacsou frustraciou.

ked som mala 30 rokov nasla som si prveho milenca. alebo on si nasiel mna?tazko povedat, pretoze otupena manzelstvom, nemilovana zena sa neciti velmi atraktivna. muz jej svojim konanim vsugeruje, ze nie je pritazliva.musela by som velmi dlho pisat o vztahu, ktory trval 5 rokov, bol pre mna naplnujuci po vsetkych strankach. preco skoncil?vzdala som sa ho. on bol slobodny a ja som dala prednost rodine. silna zodpovednost a laska k dietatu zvitazili. ale nelutujem ani minutu. bolo to obdobie kedy som sa citila ako zena. dokonca aj manzel spozornel. na chvilu (lebo ako vieme, vsetko sa vzdy rychlo vrati do starych kolaji).

po 4 rokoch askezy, odopierania, som si nasla o 7 rokov mladsieho partnera. novy milenecky vztah dal mojmu zivotu opat iny rozmer. opeknela som, dostala chut do zivota,  zaroven zacala premyslat nad ulohou a poslanim nasho manzelstva v nasledujucich rokoch. dieta sa zacina osamostatnovat a tak moje uvahy smeruju stale viac a viac k zmyslu a podstate mojho vztahu s manzelom. umocnuje to aj fakt, ze si uvedomujem svoj vek, a ten hra vzdy proti nam- zenam.

manzel je ku mne pozorny ako partner, skvely otec, no nikdy nedokazal byt pre mna uplny muz. mozete mat spolocne zaluby, byt na rovnakej intelektualnej ci mentalnej urovni, mat vela penazi a pekny dom, ale nic vam to nepomoze, ak tam bude chybat to najdolezitejsie, ta skutocna blizkost.

hladam odpoved na to ako budem dalej zit. ako travit spolocny cas s clovekom, s ktorym nas posledne roky spajalo uz len dieta a aktivity tomu zodpovedajuce. velmi sa potesim vasim myslienkam. nestranny postoj je vzacny.

2 Komentáre

  • ahoj,bude snad trochu paradoxne,akoze radit psychologovi,ale zrejme aj zubar potrebuje zubara.Nie som psycholog,mam na starosti inu parketu,no predsa si trufnem napisat skromny nazor.A to preto,lebo mam okolo seba niekolko kabinetnych pripadov,ktore su v obsahovej paralele s tvojim problemom.Mam ,poznam pripady , ktore su aj v opacnom garde,no mam pripadfy aj take ako je tvoj.Priznam sa,ze ked zoberiem statisticky , tak z 10 pripadov ako je tvoj,7 zacalo fungovat pri zvoleni si podobneho riesenia.To riesenie bolo vzdy,resp. vyustilo v jedno.Vzdy nakoniec zeny,ktore boli v tvojej polohe,odisli od manzelov,partnerov,druho a zacali novy zivot.Az na jednu,co poznam,vsetky zacali e teraz pokracuju v novom vztahu.Boli aj pripady , ze mali uz deti,rozneho veku, lepsie to znasili deti vo vyssom veku, a mam dojem,ze by aj tvoje dieta mohlombyt taketo.Co chcem ti teda povedat,ja by som to riesil,pretoze vzdy je cas,novám životom,vztahom,Urcite nie niecim , co by malo ti nieco alternovat, ci uz sexualne alebo intelektualne,ale skusit to s plnohodnotným partnerom.Nemas co stratit,asi nie si najstarsia a roky mas plodne este pred sebou,tak preco ich este nevyuzit naplno.Ci uz vo vztahu alebo zatial aj bez trvalej stanice.A ked ti to idealne nevyjde,tak si mozes po rokoch pri rekapitulacii povedat,skusila som to,netrapila som sa v nefungujucom vztahu ale som sa „trapila“ volna .Nemas co stratit,skus nerozmyslat uplne ako psycholog ale zapoj common sense,fandim ti RB

  • Ahoj,

    dostala som tento link od kamaratky, ktora mi ho vtipne okomentovala: „…aby som si mala nad cim zaplakat…“ :-)

    http://www.pluska.sk/zena/sex-laska/vy-chete-on-nie-mozno-mate-doma-homosexuala.html

    Dr.Zverina- citujem:“
    Žena totiž nikdy neodpustí mužský nezáujem, a preto by s partnerom, ktorého nevzrušuje, nemala zotrvať v spoločnej domácnosti príliš dlho. Ak nevidí tendenciu k zlepšeniu, mala by mu dať po polroku definitívne zbohom.“

    Ak dáme na misku váhy tieto dve riešenia od dvoch mužov, na druhú stranu sa môžeme k tomu vyjadriť my, ženy. Ak by sa ma to netýkalo, jednoznačne by som povedala, kašli na to. Ak by sa ma to týkalo, napríklad, že by išlo o môj prípad, reagovala by som podobne, len by mi to dlhšie trvalo, musela by som dozrieť do tohoto riešenia.

    Ty Tvojmu manželovi budeš stále utekať za „hlasom prírody“ :-) Stačí, že stretneš človeka, pri ktorom Ti zafunguje chémia a pretože to doma nemáš vôbec, utečieš. Potom sa možno vrátiš s výčitkami a budeš hrdá na seba, ako dobre sa trestáš, lebo asketizmus je tá „správna cesta“, aby si sa dobre potrestala vo svojich myšlienkach. Načo? Načo si tváriť niekoľko rokov, že si OK, keď za pár rokov znova „ožiješ“ a znova urobíš to isté?

    Bolo by iné, keby Ťa to bavilo, hľadať cesty, ako partnera prilákať do pavučiniek lásky, ako v ňom prebudiť vášeň, ako nájsť v ňom ten správny gombík… ak partner na toto nereaguje, veľmi rýchlo stratíš vietor do plachiet aj Ty.

    Žiaľ, dostávame sa v tomto rýchlom svete do modelu, ktorý nikto nechápe. Ani muži, ani ženy nemajú tak presne zadefinovanú „rolu, úlohu“ vo vzťahu,ako to bolo za čias, kedy muž zarábal peniaze a žena doma vytvárala rodinnú pohodu, varila, starala sa o deti a poslúchala. Žena bola ekonomicky závislá, čiže nemal žiadnu šancu na prežitie bez muža. Kus cirkvi ostal v našom myslení, alebo vo výchove, ktorá nám podprahovo stále určuje, že muž je ten dominantný a žena nemá právo riešiť svoje sexuálne potreby, lebo to sa nehodí, fuj! Naozaj by znelo blbo, keby si vysvetľovala rodine, že si ho opustila, lebo nemal chuť :-)))))

    Pozri sa na túto „kauzu“ z jeho strany, čo myslíš, ako to vníma on? Myslíš, že on to nevidí? Je predsa s Tebou prítomný, keď sa k nemu túliš a on ťa AKTÍVNE odtláča, čo prebehuje v jeho mysli? Že ježiši, zase niečo bude chcieť? Čo jej dnes poviem, že ma bolí hlava? Určite je to aj jemu nepríjemne, ani on sa necíti v tejto pozícii komfortne.

    Ak spolu, ako píšeš, dokážete komunikovať, skús vyskúšať komunikáciu ohľadne týchto potrieb a navrhnúť mu, aby sa ani on netrápil,… keby ste ostali kamaráti a naďalej spoločne trávili čas s výchovou detí, len by ste si trochu otvorili dvere aj v tejto oblasti. Ak si písala, že pri prvom milencovi trochu spozornel, možno sa mu to nebude páčiť a premôže ho žiarlivosť. V prípade, že mu budeš navrhovať, že si každý nájdete iného partnera, on má už „dohľadané“, keď žiadneho nepotrebuje, to tiež nie je dobré riešenie. Nepísala si, nakoľko ste sa doma o danej téme rozprávali a kam ste dospeli, k akým riešeniam.

    Dr. Zverina v niektorom zo svojich člankov napisal, ze chlap si musi svoju potrebu niekde riešiť, možno má Tvoj manžel takisto milenku a len ťa nechce opustiť, kým sú deti malé. Preto si myslím, že spolu sa s manželom porozprávať by mohol byť bod č.1. Budeš musieť mať vopred pripravené a sformulované vety tak, aby si mu nedala priestor a nemohol prekrútiť žiadnu proti Tebe. Téma je veľmi citlivá a dáva dosť priestoru na osočovanie a urážanie ktorejkoľvek strane, hlavne, ak sa bude cítiť zranená a dotknutá.

    Vzťahy na tomto svete máme na to, aby sme v nich na sebe pracovali. Aj toto je práca hlavne na Tebe. Prežila si veľa odriekania, veľa vnútorných smútkov a stále si bojovala za spoločný život s manželom. Za každou akciou musí byť reakcia. Aby si vládala opäť vytiahnuť obrnený transportér na boj z blízka proti tvojmu problému, potrebuješ spätnú väzbu od človeka, kvôli ktorému to robíš. Potrebuješ niekde načerpať silu na tento boj. Ak ti ju manžel dáva aspoň v milom pohľade, dotyku, v krásnych spoločných chvíľach, bojuj ďalej… ak nie, nesiahaj na dno svojich síl, začni skutočne niekde inde, kde bude Tvoja snaha ocenená a niekto si to bude vážiť, čo si ochotná pre neho urobiť. A ak sa Ti podarí stretnúť človeka s podobným nastavením, ako si ty, budeš niekoľko rokov prežívať úžasné ohňostroje a život sa ti stane oveľa farebnejším, ako ho vidíš dnes Ty. Držim palce! Viera

  • Ahoj, podľa môjho názoru, vždy ide o komunikáciu, čím dlhšie spolu komunikujete, tým viac vám záleží jeden na druhom, atď. Jeden známy odborník raz povedal: „Keď obetuješ svoj čas pre druhého, on ho potom obetuje pre teba“ a hovorí sa, že čo seješ, to budeš žať. Tak pokiaľ budeš s milencami, tak sa nečuduj, že si nebudete doma rozumieť a že budete odcudzení. Môj názor je prostý a jednoduchý: Mala by si byť úprimná pred svojim manželom. On sa cíti dôležitý, keď mu porozprávaš veľmi veľa veci. Lebo sa mu zdôveruješ. Prajem Vám, aby ste to dali na správnu koľaj. Zmenený večer prajem.

    • Ahoj,

      Tvoj príspevok čítam s odstupom času. A keďže tým prechádzam, zaujímalo by ma ako si sa rozhodla, či sa niečo medzičasom zmenilo, resp. čo by si mohla poradiť.Ďakujem. Jana

      • Ahoj Jana, tiež čítam tvoj príspevok s odstupom času a tiež by ma zaujímalo ako riešiš tuto situáciu ty. Ja mám 27 môj muž 39 a spávame spolu 5 minút v mesiaci. Idem sa zblázniť.

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.