Ostat ci odist II.

Reagujem na clanok „Ostat ci odist“ pretoze sa sama nachadzam v podobnej situacii ale predsalen je tu dost podstatny rozdiel – nemame deti. Zaujimali by ma nazory ludi ktori sa na to pozeraju triezvo a nestranne.

Po dlhorocnom vztahu ktory presiel aj krizami ale citila som sa stastne, sme sa vzali. Mala som pocit ze ho lubim, viem ze aj on miluje mna. Jedneho dna sa to ale stalo – zalubila som sa do ineho.  Ja viem ze takych pribehov je uz vsade vela, ale nie takyto ako mam ja. Zrazu sa mi otvorili oci, nechapala som ako mohol byt manzel ku mne cele tie roky taky bezcitny. Tvrdi ze ma miluje, ano mam k nemu doveru. Ale pritom sa za tie cele roky nesnazil robit ma stastnou. Velmi dobre vedel co je pre mna vo vztahu dolezite a iba z vlastnej lenivosti to ignoroval, davala som tomu uz  milion sanci, bola som stastna ked on bol stastny, davala som mu lasku a pozornost, najavo to ze si ho vazim a tesila som sa z toho ked on sa tesil. aj ked jeho zaluby som vobec nezdielala, naopak som uplne ina vo vsetkom, nerobilo mi problem zit zivot „jeho“ zivot. Vela veci som si nepripustala, ze mi neprejavuje pozornost, ze nie je ochotny ist so mnu na koncert, do divadla, do kina vacsinou len na to co bavi jeho a nie je ochotny tesit sa zo situacii kedy ja som stastna. Nikdy ma nikam nevzal, vzdy som vsetko zariadovala ja, nedokaze ma prekvapit, vlastne ho to nikdy ani len nenapadlo. Ked nevie co by ma potesilo ako darcek tak radsej nekupi nic, a je mu jedno ci si pod stromcekom nenajdem ani len cokoladu. Sice mi stale hovori ako ma miluje ale ja som k nemu uz chladna. Nevladzem a nechcem ten vztah tahat dalsiu polovicu zivota iba ja. Tvrdil ze sa zmeni, ani po mesiaci sa nezmenil, asi sa to ani nema vyzadovat. Novy muz v mojom zivote ktory sa objavil nie je vobec idealny, ale dava mi pocit ze som zena, ze si zasluzim uctu, stastie, ze mu na mne zalezi. Ano, viem ze si asi kazdy povie ze ma chce iba vyuzit a nemam mu verit, ale ja netvrdim ze je lepsi ako moj manzel, ze ked s nim odidem budem zarucene stastna. Jedno viem ale isto …. pri nom som zacala znovu verit na lasku. Tuzim iba po tom, co som pri sucasnom sice milujucom a vzornom ale sucasne necitlivom manzelovi nepoznala. Na jeho obranu musim povedat ze mi bol vzdy verny, moja opora, moj kamarat. Ale asi to nestaci. Ani deti nemame,  toto je vsak ale dalsi problem sam o sebe…velmi citlivy a takmer bezvychodiskovy. Ja deti mat v zivote chcem a svoje vlastne. Ano som v tomto sebecka svina,  mam 32, premyslam ci je teraz cas odist, ci to zvladne on, nase rodiny, bola som s nim preto tak dlho, lebo som zila v citovej iluzii, bojim sa ci zvladnem sama prijat fakt ze by som sa rozviedla – zivotna prehra, zlyhanie samej seba, co bude s manzelom dalej, ako to zvladne, koli mne sa mu zruti zivot, dokazem sa s tym vyrovnat ze mu to robim? a co bude so mnou dalej, ci najdem este vrucnu lasku alebo zostanem nadalej zit s niekym z lutosti, a preto, lebo sa nema z manzelstva utekat ale riesit to, zvlast nie ked je tam tretia osoba. ale co uz clovek nariesi, ked miluje len jeden a nic nefunguje. dnes bola moja psychologicka prekvapena, ked som sa jej priznala ze s manzelom som nikdy nepocitila orgazmus – ani raz. zila som v tom, ze to nie je podstatne – nikdy by som mu to nepovedala aby koli tomu netrpel, a zrazu sa mi zmenil rebricek hodnot a neviem ako s tym nalozit. uz sa nechcem viac citit frustrovane koli ponizujucemu sa dozadovaniu pozornosti v tomto vztahu tolke roky a mam z toho iba podlomene sebavedomie :(

2 Komentáre

  • pokojné Vianoce prajem a len tak premýšľam po prečítaní tvojho príbehu, ako situáciu „mení“ ten „podstatný rozdiel“ – a síce, že nemáte deti. Ak je možnosť vo vzťahu rozvíjať aj rodičovskú rolu, je často práve táto zdrojom sily začať odznova, skúšať budovať, keď si už myslíme, že nemáme prečo, alebo môže byť v nejakom životnom období i zmyslom, podstatou partnerského vzťahu. Chvíľu, ale môže…
    Ale ak nemáme možnosť rodičovstvo rozvíjať a žijeme vo vzťahu, ktorý ná nenapĺňa a vieme, že sme hľadali cesty jeden k druhému a máme pocit, že bezvýsledne, je – myslím – rozchod férovým riešením. A nemusí to byť zrovna rozvod, možno môže ísť len o nejakú formu „dištancu“, ktorý odpovie na otázky, či a ako chceme spolu byť. Toto sa s deťmi deje len ťažko…
    Držím teda palce, prajem veľa odvahy aj do neprebádaných situácií a daj vedieť, ako si sa nakoniec rozhodla.
    všetko dobré prajem
    Katarína

  • zatial zijeme oddelene, cas vsetko ukaze ..

  • …len tomu času nedajte priestor, aby sa stal zvykom, aby ste nežili v dojmoch a očakávaniach – to sa môže „časom “ ukázať ako veľmi bolestivé…
    veľa dobrého
    Katarína

  • Ahoj, neviem ci je este tento post aktualny. aj ked nie je a tvoju situaciu si si uz vyriesila, chcem ti len povedat, ze ja som mala uplne podobny problem. Mozno nasi manzelia sa v niecom lisili, ale v podstate priebeh ten isty. Ja som sa rozviedla. V maji tohto roku. Ani nie kvoli inemu muzovi, aj ked to moj manzel takto vnima, ale kvoli sebe. Vedela som, ze takto dalej zit nedokazem. Pred rokom som mala tazke depresie, velmi tazke, nevidela som zmysel v zivote, vsetko ma ubijalo, nevidela som zmysel vstat rano z postele. Na co? Zacala som brat tabletky, depresia presla. Ale rok po tom som uz takto viac nevladala a povedala si, ze mam len jeden zivot a svoje sny si musim plnit. Velmi ma rozchod bolel a stale boli, kedze som tym velmi ublizila mojmu muzovi. Kazdy nas vnimal ako nadherny par, bez problemov, nikto to nechape este stale. Len ja viem, preco sa to stalo. Aj teraz mam hrozne vycitky, lutujem manzela, obvinujem sa, i ked pridu dni kedy sa tesim na buducnost. Minulost uz nevratime. Ja sa o to ani nepokusam. Snazim sa pozerat dopredu a ist dalej. Drzim aj Tebe palce v Tvojom zivote. Lu

  • Lucka,

    snímam klobúk pred ľuďmi, ktorí sa rozhodnú plnohodnotne žiť a zobrať sami zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk! Toto je veľmi ťažké, nikto nás to nikdy neučil, čo to znamená „žiť podľa seba“. Vstupujete s odvahou do neznáma a neviete, čo Vás tam čaká…
    Veľa ľudí vníma iste Vaše konanie ako sebecký prístup – smerom k nim, k ostatným, … veľa ľudí odsudzujú v sebe samom, v tom najvnútornejšom vnútri práve svoje najzákladnejšie potreby len preto, aby o nich iní nevraveli, že sú sebeckí… Kde začína hranica skutočného sebectva, kedy človeka môžeme skutočne nazvať sebcom?
    To, že si hľadáte cestu, aby ste boli v živote šťastní, toto nie je sebecké. Byť šťastný – dá sa to aj vtipne povedať – je našou „morálnou povinnosťou. Ak ste šťastní vy, sú šťastné vaše deti, lebo majú mamu, ktorá rozdáva čistú, nefalšovanú, úprimnú lásku. Ak ste skutočne šťastní, oveľa ľahšie pomôžete svojim blízkym, keď sú oni v nepohode. Tu žiadne skratky neexistujú! Nedá sa pomáhať všetkým vôkol nás bez toho, aby sme sa my cítili dobre! Nedá sa zohrievať „duša“ druhého pokiaľ je tá vaša studená :-)
    Ak toto pochopíme, zistíme, že výčitky nepatria do nášho života. Sú oveľa horšie ako najsilnejšie karcinogény. Vnútorný nepokoj nás dokáže rozožrať zvnútra zaživa. Buďte úprimná sama k sebe a pochopte samú seba, že ste konali pri rozvode v najvyššej možnej mierne najlepšie ako ste vtedy vedela a cítila. Situácia vtedy bola iná, vaše pocity boli vtedy iné. Nemáte si čo vyčítať…. Nemáte sa prečo obviňovať… Možno za to, že ste umožnili sama sebe byť tak dlho nešťastná :-)
    Všetko, čo v živote stretávame, situácie, ľudí, životné momenty sú pre nás jednou veľkou školou, … všetci robíme chyby, lebo všetci sa učíme žiť. Celý život. Trápením a vnútorným smútkom naše minulé chyby nenapravíme. Môžeme napraviť naše smerovanie od tohoto okamihu do budúcnosti. Prebrať zodpovednosť sami za svoje pocity, nie sa vyhovárať na druhých, že oni nerobia to, čo chceme my, ale zariadiť si život tak, aby sme pokorne prijali to, že ľudia si robia „svoje“ veci bez ohľadu na to, že my to chceme ináč :-)
    A tiež sa treba zamyslieť, čo robíte pre to, aby ste boli šťastná… vŕtaním sa v minulosti nenájdete nič nové, čo by vás dnes k šťastiu priviedlo. Treba zavrieť túto kapitolu. Tešte sa na budúcnosť od každej sekundy, lebo už táto sekunda je minulosťou:-) Neodkladajte pocit šťastia do budúcnosti, prežívajte ho hneď! (To vy ale iste viete) :-)
    Ľutovaním manžela preberáte zodpovednosť za jeho dobrý pocit. Žiaľ, to musí zvládnuť sám, nedokážete nikoho urobiť šťastným, keď to nechce on sám. Ten pocit musí prameniť z jeho vnútra. Kvôli niečomu ste sa s manželom na tomto svete stretli… Niečím ste sa spoločne „duchovne“ pritiahli. Ak správne obidvaja túto situáciu pochopíte, kde ste robili „chyby“ alebo kde ste sa zbytočne pretláčali vo vašom vzťahu, uľahčí sa vám všetkým pri ďalších vzťahoch.. nikde nie je napísané, že sa nemôžete s manželom opäť k sebe vrátiť, ale už ako dozretejší „partneri“…
    … myslíte si, že keď ste žila nešťastná s manželom, že on bol úprimne šťastný?
    …snažte sa udržať si čo najdlhšie dobrý pocit, to je pre nás všetkých v tomto živote najdôležitejšie…

    želám Vám veľa sily, aby ste opäť objavili krásy života, veselý smiech a iskru vo svojich očiach … hlavne sa usmievajte, aj keď Vám nie je do smiechu, nikdy neviete, komu sa Váš úsmev zapáči :-)))

    Viera

  • ahojte
    dnes som našiel túto stránku a dosť ma zaujala nakoľko mám jeden nevyriešený problém ktorý ma ničí už tri roky…..
    prečítal som si tu pár riadkov,pár príbehov a rozmýšľal som či pridám ten svoj aj keď neviem či sa nájde niekto kto mi aspoň trošku poradí.
    ..takže som ženatý už 11 rokov plus 2 ktoré sme spolu chodili mali sa radi a nevedeli bez seba byť.aj keď nebola doba internetu a podobných vymožeností stále sme si našli spôsob a cestu byť spolu.vtedy som si myslel že som ten najšťastnejší chlap na svete.lenže svet je taky aký je vtedy sa to stalo prvý krát že medzi nás vstúpil niekto tretí samozrejme som nato prišiel a nasledovala kopa výhovoriek plus to že spolu nič nemali a že ma vlastne ani nepodviedla a bla bla bla….bol som zamilovaný a uveril som.vzali sme sa a ja som časom zabudol.ako išiel čas narodil sa nám syn a naša rodina bola kompletná.zlepšilo sa mi v práci kúpili sme si byt …..atď.stále som sa snažil aby mojej rodine nič nechýbalo.nechodil som po baroch ani po žiadnych krčmách či pánskych jazdách,nefajčil som a všetok svoj voľný čas som venoval svojej rodine.ale asi som niekde urobil veľkú chybu ktorú som si nevšimol lebo stalo sa to zas….pred tromi rokmi.ani sa to nejak nesnažila zakrývať lebo na toto by prišiel asi každý.je pravda že vtedy som mal veľké problémy v práci a sklamal som sa vo veľa ľudoch tak mi to odhalenie troška trvalo.najprv zatĺkala ale potom sa priznala…zase mi ináč tvrdila že spolu nič nemali že je pravda že sa doňho zamilovala že nás ma rada oboch a podobné dristy a že zo začiatku len chcela aby som jej dal najavo že trošku viac žiarlim.skutočnosť je ale taká že sa zo mňa stal iný človek.niečo sa vo mne zlomilo a stále to bolí aj keď to navonok tak asi nevyzerá.v ten deň som si musel zobrať dovolenku lebo som nevedel rozmýšľať ani sa na nič sústrediť.prešli tri roky a ja stým stále bojujem a neviem to prehltnúť prečo sa toto stalo práve mne keď som tomu tak snažil predísť……?som človek ktorý si svoje súkromie chráni tak som o tom povedal iba dvom ľudom ktorým som dôveroval.jedným z nich bola aj psychologička ktorá mi navrhovala rozvod ako možné riešenie.lenže tu je druhý kameň úrazu.mám syna za ktorého mám zodpovednosť a ja nedovolím aby vyrastal v rozvedenej rodine ako ja.prečo by mal on za nič nemôže a viem žeby tým veľmi trpel lebo máme k sebe ako otec a syn veľmi blízko.je to pre mňa veľmi ťažké.cítim zlosť,nenávisť aj bezmocnosť.na otázku či ju ľúbim poviem ano ale necítim to tak.nedokážem jej znova dôverovať aj keď sa veľmi snažím…………prečo???

    • Odid od nej. Bude to stal eboliet, bude ta to stale matat a uz to nebude nikdy ako predtym. Jasne, to sa velmi lahko pise, pretoze je tam presne to, co si spominal – syn. Myslis, ze pride niekedy cas, ked ty tomu uz potom dospelemu muzovi potom povies: vies, my s mamou preto tak vychadzame, pretoze ma par X podvadzala a ja som ostal len koli tebe s nou? Nikdy to nevysvetlis, proste nebude sa dat. Je tam poskodena dovera a ta sa velmi, ale kua velmi dava dokopy. Ty si uz presiel dlhu cestu, mate byt, rodinu a tak su rozhodovania tazke. Mne sa toto stalo, ked sme boli v partnerskom vztahu aj s dietatom z jej predchadzajuceho manzelstva, zrazu vsetci pozerali ako zijeme, zavideli nam ci uz vylety alebo tu spokojnost, alebo to, ako sa nasi rodicia vzdy zabavaju, ked sa stretneme vsetci, dalo by sa povedat, ze ideal. Lenze bum, vymyslania, vyhladavania, vypisovanie cez rozne partnerske stranky. Ta zena dokazala prist, pobozkat ma v jednej izbe, povedat mi, ze ide este nieco dorobit na pc a zatial sa v kupelni nafotila a obscenne fotky poslala nejakemu chlapikovi. Dalsiemu vypisovala hluposti, ako s nim chce spavat….proste bolo toho vela, no napriek tomu, rozpravala ako ma lubila…..vsetko vyslo najavo, no ziadna hanba, nic. Normalne sa tvarila a este ja som z toho vychadzal ako vinnik. Ked to uz zaslo velmi daleko, povedal som si 3x a dost. Ak mna niekto vyhodi, pretoze sa stretnem na kave s kamaratkou, pretoze idem okolo jej mesta a ked sa vratim, hned to poviem svojej teraz uz EX, poviem ako obdivujem zeny, ktore maju dieta a staraju sa on same, ona ma vyhodi z domu, je to postavene na hlavu. Boli sme spolu u psychologa a dal za pravdu mne, no v aute mi povedala, ze takeho psychologa moze robit aj ona. Nevahal som, zavolal psychologicke s ktorou to konzultovala predtym a ta ostala mimo pretoze mlada pani jej rozpravala uplne inak, totalne vymyslania….teraz su dve sudne pojednavania a zacalo pre mna peklo, pretoze okrem toho, ze som si vzal vlastne veci, ziadam spat aj veci, ktore su mnou nadobudnute, pretoze sme neboli manzelia. Co myslite, ide to lahko? Haha, nejde. Zahlasuje ma na policii, robi mi neustale problemy, totalne ma vsade rychlo ohovara, len aby sa na mna ludia pozerali ako na svinsku osobu a vsetky fakty su tak prekrucane, az sa cudujem co dokaze jedna ohrdnuta zena. Raz o tom napisem asi aj knihu, pretoze ti co ma poznaju, hovoria, ze toto je na jednu psychiku vela…….takze chlape, rozum do hrsti! Ja osobne som az teraz zistil preco ma tam niekto chcel, preco chcel niekto aby bol dobre zabezpeceny, staral sa o dieta a pani si bude vyhadzovat z kopytka. Nezavdacis sa a ak ta ma toto prenasledovat, trapit, treba ist z toho von. Potom zistis ako dobre sa ti dycha. Ak sa rozhodnes, bude chvilu trvat pokial zacnes riesit veci inak pretoze ta to bude trapit, ale da sa to. Nie sme jedini.

    • Dobrý deň. Admin tejto stránky nechcem Vám brať „zákazníka“ ale nezmažte môj príspevok tomuto pánovi viem pomôcť. Pane ak chcete Váš problém prediskutovať napíšte mi na m.nomade@aol.fr Viem Vám s tým pomôcť ! Takýchto prípadov som mal už niekoľko.

      Marek.

  • …nie ste, páni, stretávam sa s takýmito príbehmi v poradni skoro desať rokov – v najrôznejších obmenách. Ona podviedla mňa, on ju, každý každého, s deťmi, bez detí, po mesačnom vzťahu aj po tridsiatich rokoch.
    Nevera je trauma. Američania, ktorí majú výskumy takmer na všetko :o) „vypočítali“, že šok, aký človek v situácii fatálnej straty dôvery zažije sa rovná prežitiu zemetrasenia. Neviem, zemetrasenie som nezažila :o)))
    Ale tak ako na traumu, tak i na neveru každý reagujeme inak. A okrem našej reakcie do takejto situácie vstupuje ešte mnoho faktorov (deti, kvalita vzťahu, osobnostné charakteristiky, sociálny tlak a mnoho mnoho ďalších) ktoré hovoria o jednom základnom momente – neexistuje univerzálna rada, ČO so vzťahom po nevere. Ostať? Rozísť sa? … Jediné, čo funguje, je nenechať to tak. Začať situáciu riešiť. Hovoriť spolu, počúvať sa, snažiť sa pochopiť, čo sa s nami deje. To všetko samozrejme za predpokladu, že ten mimopartnerský vzťah skončil. V ideálnom prípade nás táto skúsenosť posunie ako partnerov, spoznáme sa aj „inak“ (ak si vieme odpustiť) – celý tento proces však môže trvať i niekoľko mesiacov, niekedy rokov. V optimálnej situácii vieme fungovať ako rodičia a časom a vzájomným vnímaním sa budujeme i náš partnerský vzťah (to sa spravidla dá v procese psychoterapie). Ale je i veľa párov, pre ktoré je táto situácia konečnou – rozídu sa, a v šoku a bolesti, akú prežívajú, si začnú ubližovať. V tejto krajine žiaľ často s požehnaním súdov a kurately. A trvá roky, kým pochopia, že tu niet nikoho, kto im pomôže, ak oni dvaja nenájdu cestu k seba a nedohodnú sa. To znie mnohým v procese rozchodu absurdne. Ale je to jediný korektný a funkčný spôsob ako prežiť. Krstná mama, kňaz, psychológ, mediátor… ktokoľvek, komu obaja ako partneri veríte. Nie však súd :(
    držím vám palce, páni
    Katarína

    • ďakujem za podporu obidvaja máte kus pravdy ale ako sa hovorí nedá sa odpúšťať do nekonečna a výsadou dospelých je vedieť rozhodnúť sa!!!
      ja som sa rozhodol a len čas mi ukáže či to bolo správne riešenie,už len nájsť ten vnútorný pokoj a pohodu……..

  • Pekný deň,

    musím sa postaviť na Katkinu stranu, lebo skutočnosť je taká, že budete zbytočne očakávať, že súd rozsudkom vylieči vaše ubolené duše a uprace vaše vzťahy

    Začala som písať niečo k danej téme, ale cítim z vašich riadkov nefalšovanú bolesť, ktorá je natoľko veľká, že ju ešte dnes nechcete pustiť, radšej vám napíšem názov knihy, ktorá úplne obracia na hlavu naše myslenie a vnímanie partnerského vzťahu.

    Neriešte Vaše partnerky, zamyslite sa nad tým, v čom ste vo vzťahu poľavili Vy a tým sa vám to všetko začalo rúcať. Vzťahy sú vždy o dvoch – musia začať v dvojici, realizujú sa v dvojici – a keď sa dostane niečo vo vnútri do nesúladu, začne sa diať niečo iné ako sa dialo doteraz.

    Všetci sa narodíme na tento svet ako samostatné bytosti. Nepatríme nikomu. Ani žena mužovi, ani muž žene. Je len na nás, či sa dobrovoľne rozhodneme po boku partnera žiť, alebo radšej odídeme.
    Ak začnete akceptovať rozhodnutie vašich partneriek, uľaví sa vám.

    Chápem, urobili niečo, čo ste nechceli, aby spravili. Bolo to ich rozhodnutie. Toto treba akceptovať. Toto rozhodnutie urobili na základe spolužitia s vami v partnerskom zväzku. Môžete si navrávať, že ste urobili všetko pre to, aby vaše vzťahy boli šťastné… Urobili ste iba všetko to, čo steVY chceli alebo ste si VY mysleli, že treba urobiť. Vaše partnerky potrebovali niečo iné.

    Život je spravodlivý, to, čo sa vám dnes zdá ako najväčšia prehra v konečnom dôsledku môže byť práve najkrajší začiatok vášho života, možno vás na vašej životnej ceste čaká taká partnerka, ktorá ocení, to, čo ponúkate do partnerstva práve vy.
    Zložte zbrane, hľadajte cestu dohody. Budete sa aj vy lepšie cítiť, vám sa uľaví, lebo žiť v neustálom napätí nedoriešených otázok a vzťahov škodí iba vám a odkláňa vás z vašej správnej cesty v živote. Pomsta je niečo také, ako vypiť jed a čakať, kedy protivníkovi príde zle…

    Je mi jasné, že vo vašom „testosterónovom“ mužskom nastavení pohľad nás žien je iba malá kvapka, preto odporúčam knižku od OSHO – Láska, Svoboda, samota alebo „O láske“ alebo „Od sexu k nadvedomiu“. Autor je síce duchovný učiteľ, ale počas svojho žitia si dokázal užívať všetky radosti života, nosil Rolexy a vlastnil Mercedes:-) nemusíte mať strach, že vás bude otravovať duchovnými radami.

    Viera

    • ….možno som napísal niečo čo ináč vyznelo ako som myslel :-) to že som sa rozhodol som nemyslel sud ani podobné inštitúcie ako povedala katka tieto nič neriešia ani nevyriešia.a zbrane?? ani neviem či som nejaké vyťahoval a keď aj áno už dávno som ich zložil s tým sa nedá bojovať tzv.zbraňami pomsty.tu ide o to upratať si v hlave tú kopu myšlienok a otázok. veľa veľa som nad tým rozmýšľal prečo čo a ako že kde som spravil chybu.musím pravdu povedať že do teraz som nato neprišiel.možno je to zlé ale neprišiel.ja určite nie som dokonalý a ani som sa za takého nepokladal.rozprávať o tom čo kto urobil či neurobil tu nemá zmysel lebo je to nadlho a hrabať sa v minulosti do nekonečna sa nedá.jednoducho musím žiť ďalej.ak máš na mysli či sme sa o tom s manželkou rozprávali tak áno rozprávali ale neviem či by som sa vedel o tom rozprávať znova.aj keď prešla už nejaká doba nedokážem na to zabudnúť jednoducho nedá sa.je to pre mňa ešte stále dosť živé.nerozviedol som sa a ani sa nechystám,som naučený problémy riešiť a nie od nich utekať,len sa cez to neviem preniesť nedokážem to(zatiaľ) zožiera ma to zvnútra a niekedy mám pocit že sa to nikdy neskončí….
      tie knihy si pozriem dík za inšpiráciu

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.