2 Komentáre

  • Dobry den,

    skuste popisat (anonymne) svoj problem.

    S pozdravom

    Viera Lukacova

  • Povodne som to tu ani nechcela pisat,chcela som to zmazat,lenze nejako sa to tu uverejnilo. Vracaju sa mi take zle myslienky, ktore neviem ovplyvnit. Po 9 mesiacoch zase volavam na linku dovery, a tak som uz s tym chcela skoncit,,9 mesiacov som tomu odolavala,nemala som ani ziadnu prilezitost tam volat,ziadny dovod,nepotrebovala som sa nikomu zdoverovat. Prisla skola, 3 tyzdne bolo super a znova nastal skrat. Chcem si ublizit, paci sa mi ta kontrola nad svojim telom. lekarka mi pocas prazdnin postupne vysadila 2 lieky, uz mam len dva druhy, co je velmi super.. Bola som u nej minuly tyzden, ale nepovedala som jej o mojich myslienkach,pretoze prisla za mnou len do miestnosti kde je sestricka, aj so sestrickou vychadzam dobre, ale nechcela som ich zase potrapit, ze sa zase nieco take vyskytlo.
    Dnes som chcela lekarke-psychiatricke zavolat, lenze som na private s kamaratkou a stale sme spolu. ak jej poviem, ze si potrebujem zavolat,ona bude zvedava, stale mi pozera do pocitaca s kym si pisem a tak, co mi trosku vadi, ale nepisem nic zle, tak nemam co skryvat. Tak som svoje pocity chcela napisat aspon tu. Vela ludi to tu bude citat a budu sa zamyslat nad mojimi slovami, ze co to trepem za nezmysly, ale ja to tak citim. Rada by som na seba uputala pozornost tym ze si ublizim… Snivaju sa mi take sny ze ma znasilnuju,najprv placem,ale potom som rada ze trpim, alebo ze bezim naha po kosiciach, ako blazon, az na mna ludia zavolaju zachranku a policajtov a vtedy si niekto vsimne ze so mnou nie je nieco v poriadku…
    Vcera som si trosku ublizila a je mi az do teraz zle, ale nemam vycitky,dosiahla som co som chcela, citila som sa taka silna, ze dokazem na sebou zvitazit. Mam doma vela liekov, lebo psychiatricka mi ich predpisala na dva mesiace, stale ich mam na ociach, a rozmyslam, ved si zoberiem len 10, a bude sa mi lepsie spat…
    nebudu sa mi snivat take sny…
    Na linke dovery posobi jedna velmi mila psychologicka, mam pocit ze ju poznam,ked som lezala na psychiatrii,,super sme si pokecali….som rada, ze je miesto kam sa mozem obratit.
    Prosim neodcudzujte ma…..neviem co sa to so mnou deje….

  • Milá Majus,

    nikto Ta nebude odsudzovať. Nikto nemá na to právo vynášať súdy nad druhými.
    Tým, že máš pocit, že keď si ublížiš, pritiahneš pozornosť okolia, rozhoduješ sa sama vo svojom vnútri na najľahšiu cestu, ktorá končí za prvým rohom. Je to veľmi krátka trať… Svojim konaním vyvoláš u druhých pocit ľútosti … a hlavne výčitiek. Počítam, že o to ti ide. Aby si druhým ukázala, že si ťa nevšimli a o čo prišli, že ťa nevideli. Ja to chápem. Je to pocit povedzme zľahka „pomsty“. Tým, že si ublížiš, oni sa zľaknú a budú mať výčitky. Aleže strašnéé! Je to nechutné zistiť, že mne blízka osoba si ublížila… rýchlo sa musím začať o ňu starať!!! Toto je jeden scenár :-) Takto reaguje väčšina z nás. Ideš na to „správne“ :-))) Je to skutočne ťah na bránu. :-)
    Nedá sa robiť do nekonečna. Budeš mať svojich slávnych 5 minút a potom sa na teba zabudne. Jednoducho to pretlačia iné životné situácie. Čím častejšie budeš na seba takto upozorňovať, tým menej pozornosti sa ti dostane. Ty začneš pritvdzovať a oni čím viac ty pôjdeš do extrémnejších prejavov, tým viac sa budú od teba odkláňať. Totižto, je to veľmi obťažujúce. Nikomu sa nechce riešiť, keď si druhý ubližuje. Možno prvýkrát, keď sa zľakne a situáciu nevie vyhodbotiť. Druhýkrát to už nie je také strašné pre neho, už to raz zažil, vyskúšal si to, prešiel si sám pocitmi výčitiek… a ďalšie razy mu je to už jedno- len mechanicky vykoná bezpečnostné pokyny. Nenavrávaj si, ani lekárom nejde v ich životnom nastavení v prvom rade o teba. Sú za to platení. Sú platení za pozornosť, ktorú ti venujú. ich zámer je ťa stabilizovať a zabrániť, aby si si ublížila viac.
    Nedajbože narazíš na človeka, ktorý bude tvoje rozhodnutie akceptovať a povie si – ok, urobila si, čo si chcela, tak si nes sama zodpovednosť za seba !
    Toto sa ale diametrálne líši od tvojho pôvodného zámeru.
    Vytvorenie OBETE – táto pozícia je úžasne ľahko dostupná pre nás všetkých, nenáročná na realizáciu, spätná väzba od okolia je okamžitá, pocit dôležitosti 100%. Ale len chvíľu.Potom sa to cele rozplynie. Nevsádzala by som na môj dobrý pocit zo života na to, ako budú reagovať ľudia okolo mňa. Choď do seba. Sama si úprimne odpovedz, čo ťa k tomu vedie. Čo je pre teba najdôležitejšie, čo je dôvod, aký pocit, že si sa rozhodla sama sebe ublížiť. Toto nevyriešim takto cez písanie. Na toto treba živý dialóg a nájsť odpoveď – sama v sebe. Tvoje správanie je úplne logické. Žiaľ, pocit úspechu krátkodobý a bolestivý. Sú aj iné riešenia. Tie sú postavené na tom, že sa ti bude chcieť prebrať za seba zodpovednosť. Ale to sa budeš musieť rozhodnúť sama. Že chceš.
    Že chceš byť šťastná a všetky ostatné myšlienky, ktoré sa tvojho šťastia netýkajú si nepustíš do hlavy a nebudeš sa s nimi vôbec zaoberať (toto ťa môže naučiť terapeut). Len pocit radosti, šťastia. A keď ťa prepadne „nábeh na smutnú chvíľku“ – len to pozoruj, ako sa pri tom cítiš, aký je tvoj podvedomý zámer – tam je pointa tvojich seba deštrukčných pocitov. Ak je dobrý terapeut a ty si ochotná byť úprimná – začneš sa sama šúpať ako cibuľa:-) Pod každou šupkou strachu z niečoho nájdeš ďalší pocit. a čím ideš hlbšia – tým sú šupky sviežejšie a šťavnatejšie :-)) šanca, že to dáš je obrovská. Ak by si potrebovala viac – vieraallforyou@gmail.com

    Viera

  • V niečom aj nemáte pravdu. Druhí nevedia o mojich problémoch, nikomu o tom nehovorím, takže ma ani nikto neľutuje…
    Teraz, všetci čo to tu čítajú si myslia o mne len zlé veci, ale musím sa naučiť aby mi to bolo jedno…..

  • Ja som tvoj clanok cital. Uprimne ty poviem. Nelutujem ta. Ja sam mam diagnozu F70 ( lahka mozgova dysfunkcia ). Kamaratka ma psychicke problemy a ktomu rakovinu, ktora sa neda liecit. To, ze ta clovek bude lutovat je nanic. Treba, aby ta ludia brali taku ako si. To mi mozes verit. Viac by sa mali o teba zaujimat a hned ty bude lepsie. Hlavne sa drz. Psychiatricke povedz co ta trapi. Pomoze ty. Michal

  • Ja mam doma maminu, ktora ma alzhaimerovu chorobu v pokrocilom stave ( asi stredna uroven ). V prvych dnoch, tyzdnoch a mesiacoch som sledoval ako ludia na nas pozeraju a myslia si o nas, ze sme vysinuty alebo vhodny na psychiatriu. Po case mi bolo jedno co si kto o mne mysli. Maminu musim nejako rozpilit, zabavit. Je to s nou ako s malim dietatom. Ziadna zabava.
    S ludmi s ktorymi prichadzame stale do styku si zvykli a nikdy maminu neodsudzovali. Zamestnanci Lidlu, Tesca ju beru taku aka je.

    Napisem prihodu. Raz mali problem v lidli. Nebola elektrina a tak som musel ist vybrat peniaze do najblizsie bankomatu. Maminu som nechal v lidli. Na ten cas bola so zamestnankynou firmy.

    Vsetko je o ludoch. Ludi nezmenis. Michal

  • Majka,
    nikto nevie, kto si. Môžeš pokojne písať a nikto ťa nebude odsudzovať.
    Majka, čo je tvoj zámer, keď si ubližuješ?
    Dokážeš dať úprimnú odpoveď? Takú naozaj zo svojho vnútra, čo je skutočným dôvodom? Napísala som ti, že je to na živý rozhovor, kľudne ak chceš, tak to môžeme skúsiť písomne.

    Michal vďaka za odpoveď, si perfektný vo vzťahu k iným. Je skvelé, ako sa staráš o maminu! :-)

    Viera

  • Odpoveď na vašu otázku, aký je môj zámer, keď si ubližujem, je ten, že aspoň tak sa môžem potrestať, keď mi niečo nevyjde, napr. ako dnes… Mám taký problém, že sa sem tam zajakávam. Mala som dnes zase prezentáciu ako aj minulý týždeň a spolužiaci sa mi smiali. Minulý týždeň som prezentovala po anglicky, nerobilo mi to problém, bola som to naučená, avšak nešlo mi rozprávať (ja to tak volám), zajakávala som sa. Niektorí sa mi smiali, učiteľ to bral normálne, ale cítila som sa zle, tak ponížene. Dnes som prezentovala celkom v pohode. Sem tam som trošku zle rozprávala, ale oproti minulej prezentácii to bolo dnes výborné, ale smiali sa mi, a to aj tí od ktorých by som to neočakávala. Tak som prehodnotila svoj názor na tzv. kamarátov a budem sa k nim už správať inak. Nie zle, ale proste už im nebudem tak pomáhať ako doteraz.
    Dnes sme mali tiež jednu hodinu- Turistické destinácie Európy a profesorka sa sem tam pýta niečo a chce odpoveď, kto odpovie správne dostane 5 bodov k skúške. Dnes som odpoveď vedela, ale spolužiačka bola rýchlejšia. Bolo mi to ľúto, že kým som sa vykoktala, tak bolo neskoro. Proste ja sa nejako zaseknem a neviem dostať zo seba slovo.
    A tým všetkým čím prechádzam, tým neviem nejako prejsť. Liečim sa na poruchu osobnosti, depresiu a OCD, beriem lieky.
    V detstve nás môj tatko bil a pil strašne veľa alkoholu, kvôli čomu som sa pokúsila o samovraždu a tak som skončila na psychiatrii…
    Po 4 rokoch sa zmenil, konečne. Už na nás ruku nepoložil. Je k nám aj milý, stará sa o nás, zaujíma sa, dokonca sa zmenil aj vo vzťahu k mamke. Je k nej milý, pozorný, večer pri telke sa objímajú. Mám z toho radosť. Takže aj mne sa polepšilo. Už beriem len dva druhy liekov.
    Lenže zase to nie je ono. Mám chuť to všetko vzdať a zabaliť….

  • Majka chapem ta. Ja som sa v detstve nedokazal vykoktat. Teraz sa zakoktavam len ked neviem vyslovit nejake slovo. Po pripade ked ide na mna zachvat. Tak ci tak je to neprijemne ci pre mna, tak aj pre teba.
    Nie si jedina, ktora mala otca alkoholika. My sme na tom boli podobne. S tym rozdielom, ze foter bil mamu a nutil ju k pohlavnemu styku.
    Zmenil sa az vtedy ked sam bojoval o zivot. Zazraky sa deju a ten hajzel pochopil, ze byt sa so silnejsim jedincom je velmi tazke. Odvtedy preistotu mame neskrivil ani vlas. Mozno druhu sancu by nedostal a udusil sa.
    Nikdy to nebude take ake by sme chceli. Drz sa. Ak chces ta mi mozes napisat email na awexo@mujmail.cz. ked budes chciet napisat. Napis, ze si majka. Aby som to vedel rozoznam.
    Spoluziakov si nevsimaj. Nech si myslia co chcu. Exxon Valdez

  • Milí priatelia, myslím, že by som tu už nemala písať také veci, určite vás to otravuje… prepáčte, proste na to zabudnite.

    Každý máme svoje problémy, len je niekedy ťažšie ich vyriešiť.
    Nechcela som nikomu zle, len sa porozprávať…

    Majka

  • Majka nikoho neotravujes. Kludne pis. Vzdy sa da nejako pomoc. Michal

  • No ahojte. Vela z vas sa pochlapilo sem napisat ,som psychicky na dne tak sa vam skusim zdoverit aj ja. Viete ,mozno si o mne budete mysliet ,ze mi sibe a kvôli chlapovi toto robím, ale som naozaj v koncoch a nijdy som taku uzkost necitila. Mala som naozaj dokonaleho chlapca ,dokonaly vztah ,uprimne sme sa milovali obidvaja. Samozrejme prisla chvila ,kedy odzvonil zvoniec a rozpravky bol koniec a ja sa uz dva mesiace utapam v slzach a chcem si ublizit pretoze to naozaj nezvladam. Skusala som uz vsetko na neho ,nic nezabera a neverim ze namna zabudol po tom vsetkom len tak. Mne zomrel pred dvomi rommi otec a nechal ma tu s maminou v najhorsom veku. Od malicka mi bol najblizsi clovek a ked odisiel on akoby odislo vsetko somnou niekde daleko prec. A ked som nasla Nikolasa ,citila som pri nom konecne pocit stastia ,nahradzal mi otca ,kamarata ,vsetko v jednom bol dokonaly. Ja som spravila par chyb kvoli ktorým teraz uz velmi dlho trpim a neviem to vratit spat. Som naozaj na dne ,pomozte mi !

  • Milí priatelia,
    keď je človek v situácii, keď nevie ďalej, myslím si že najlepšie ako sa dostať z takého stavu je si to trošku spríjemniť. Niekomu pomáha vybehať to, zacvičiť si, vyplakať sa….

    Keď niekto hovorí o smrti, tak na čo čakať…

    Keď človek o tom rozpráva, asi to už dlhšie plánuje…a vážne to chce…

    Asi je to pre neho to pravé, to čo cíti že sa mu uľaví…

    Možno je niekto vážne psychicky chorý a choroba mu nedovoľuje vidieť veci správne…

    Možno sme my všetci, ktorí nad tým rozmýšľame chorí, tak potom už len začať brať lieky….a spolupracovať s psychiatrom a psychológom.

    Nie len ja, Lucia a iní sme v ťažkej situácii, tých ľudí je viac…každý sa potrebuje vyrozprávať…
    je to ťažké…

    Krásne Vianoce, aj keď asi nebudú krásne

  • Zdravim hnet na zaciatok prepacte za gramatiku.Volam sa Luboš mam taki pocit ze uz to asi nezvladam skratka kazdim dnom to kazim jak sa len da .Zacalo to s malim gembluvanim a teras to moc prehanam .Mam velmo dobru priatelku ktoru strasne milujem a nechcem ju strati sme spoluasi 4roki aj nieco a a ten cas to boli same klamstva ja viem ze teras v tomto celom co pisem budem vizerat ako ten najvecsi hajzel sori za viras ale ja uz to musim dat zo seba von a asi uz musim vihladat niekoho kto mi sti pomoze asi preto sem pisem .Ako som vravel zacalo to malimi klamstvami a potom uz sa to nedalo zastavit ket pridem tam kde su automati proste chiti ma manie alebo ako to povedat a uz potom su to len tie vihovorki a klamstva proste to nezvladam . Ako sa nam narodila dcerka ta sa dost noj zivot zmenil lepsi povedane ja som sa zmenil a nevim preco ak niekdo toto bude citat tak prosim toho cloveka nech mi poradi raz som tiez mal taketo obdobie a chcel som to vsetko skoncit proste videlsom rodicov jak sa trapia len kvoli mne a uz som to nezvladol a bol som skoro tam kde kazdi zivot konci .Do teras neviem ako som to prekonal to som mal asi 16 alebo 17 rokov a teras je to tu opet ale stim ze zivot nechcem ukoncit ale som zacal zle veci robyt a nechcem stratit rodinu .

  • Dobrý večer som psychicky na dne… Moji rodičia spolu nežijú niesu rozvedený len proste nebývajú spolu už 8 rokov. Moja sestra býva pri covi a ja s matkou. Doteraz bolo skoro všetko v poriadku ale od istého času sa stále hádajú matka ma vyhadzuje z domu za ocom. Bola som mesiac pri ňom potom som sa vrila a zase ma chcela vyhodiť len preto že som sa jej spýtala ským bola v meste. Keď som s mamou tak mi vraví na otca aký je blbí a keď som s otcom tak on vraví zase na mamu… Ja už som s tohto všetkého mimo. Mám len 14 rokov z týchto nervov mávam často závraty a migrény v mojom veku to nieje normákne… Asi pred týždňom som si porezala stehná… Nechcela som si ublížiť len som chcela ukázať že ma niečo trápy… Prosím pomoc čo mám robiť? Vopred ďakujem.

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.