strata partnera

Pred rokom mi po štyroch rokoch choroby zomrel manžel po 30 ročnom manželstve.  Prešla som rôznymi fázami smútku, zúfalstva, hnevu… nevysporiadala som sa s tým dodnes a asi to ešte dlho potrvá.  Dodnes som neprespala jednu noc, hypnotiká pomáhajú na max 4 hodinový, nie veľmi pokojný spánok, vyskúšala som alternatívy prírodnej medicíny… snáď len psychiatra nie. Vie mi niekto poradiť?

Ďakujem

2 Komentáre

  • Pekny den prajem, psychiatra by som ešte neskúšala, ale normálnu terapiu by ste nechcela vyskúšať? Len si posedieť a porozprávať sa o Vašom probléme, nájsť možno nejaký svetlý bod, alebo niečo čo vás vie aspoň trošku potešiť…
    Treba nájsť takého terapeuta, ktorý Vám bude sedieť, aby ste sa hlavne vy cítila dobre.

    Viera

    • Sama neviem. Rok som mala na neho ťažké srdce, že odišiel. Spomínala som všetko zlé, hlavne posledné roky, keď bol chorý a všetku zlosť si vybíjal na mne… Po roku!!! konečne si moje ja pripustilo, že som prežila krásne manželstvo, vytiahla som staré fotky a uvedomila si, že to boli krásne roky. Mám sa s kým vyrozprávať. Mám úžasných priateľov – manželov, ktorí to so mnou ťahajú viac ako 30 rokov. Možno cudziemu by som povedala, čo sama pred sebou tajím….? Terapia s kým? Budem rada, keď mi poradíte.

  • z ktorého ste mesta?
    Prípadne sa dá riešiť poradenstvo cez skype alebo telefon.

    môžete kontaktovať Katarínu Hatrákovú alebo mňa vieraallforyou@gmail.com a pomôžeme vám niečo vymyslieť

    pekny večer

    Viera Lukáčová

  • Dobry den,
    Mam rovnaky problem ako Vy. V lete to bol rok, co mi zomrel manzel,boli sme spolu 28 rokov, a ja len placem a trapim sa v samote, v smutku, v myslienkach o nespravodlivosti, vycitkach, v beznadeji. Nevidim zmysel tohto zivota bez neho a v samote, vecer pridem do prazdneho bytu, rano sa zobudzam sama. Strasne mi chyba.
    Mam pocit, ze ma nikto nechape. Neviem ako teraz zacat zit novy zivot a aky vlasne zivot, ked doteraz som travila kazdu volnu chvilu s manzelom.
    Ja chodim aj psychiatrovi, ale lieky od neho mi nerobia dobre a moj stav je stale rovnaky, odchadzam z prace so slzami v ociach pri pomysleni, ze ma necaka.
    Ako sa ma clovek naucit zit sam bez partnera a nezblazdnit sa z toho. Ako a kde mam hladat zmysel zivota. Uplna rodina bola pre mna vzdy zmyslom zivota a zas ju nemam, tak ako ked mi v desiatich rokoch zomrel otec, rovnakou smrtou ako mi teraz odisiel manzel.
    Nepomaha mi ist z domu na vikend alebo na kavu, pretoze kazdy navrat je trapenim, a aj moje myslienky su stale pri nom. Nedokazem sa z nicoho tesit. Vlastne mam pocit, ze ani nezijem, len cakam na smrt.

    • Dobry den aj ja mam taky isty problem bude rok čo mi zomrel manžel po 30 rokov manželstva, boli sme jak siamské dvojčata stále spolu.Neviem sa zmierit s jeho smrtou, celé dni pláčem a smutim za nich citim prázdnotu bez neho, ani nežijem jak keby snim odišla aj moja polovica srdca a duše, všetko robim nasilu nič ma nebávi, všade prázdno pochopi ten čo to prežil, neviem bez neho žit, bol moj najlepši priatel moj ochranca, moj radca azrazu mam bez neho žit, nemam pri sebe ochrancu a pomocnika, poradte jak dalej. Kamaratky maju svoje rodiny a ja neviem jak dalej.

Chcete niečo povedať aj Vy? Napíšte svoj komentár!

You must be logged in to post a comment.