Browsing "duševná rovnováha"

Čo s načatým životom

Ani neviem kde mám začať. Mám 33 rokov, po neúspešnom prvom manželstve, kde bola ako dôvod rozchodu manželova opakovaná nevera a jeho neviazaný život, som sa spoznala s jedným mužom, do ktorého som sa zamilovala a po čase sme spolu začali žiť. Aj on mal jedno neúspešné manželstvo za sebou a z neho 2 deti. Ja som mala jedného syna 6 ročného. Pekne sme si na seba zvykli,dopĺňali sme sa, k synovi sa tiež správal, no poviem to ukážkovo. Bolo to ako v sne. So svojimi deťmi sa nestýkal alebo keď tak veľmi, veľmi málo, lebo mu v tom bránila jeho bývala. Myslela som, že je to aj pre mňa výhoda, že tiež už má niečo prežité za sebou, tak sme vlastne na“ jednej lodi“ a nemáme si čo vyčítať. Ale teraz sa všetko zmenilo. Sme spolu 5 rokov a z toho 2 manželia. Máme spolu 2,5 ročného syna. A ten pekný sen sa skončil. Manžel sa veľmi zmenil, je veľmi prchký, výbušný, vidí všetko len to zlé, k môjmu staršiemu synovi sa začal nepekne správať, často mu nadáva, kritizuje, málo kedy ho pochváli, akoby len čakal na chvíľu kedy môže do neho rýpať. Syn sa ho bojí. Prekáža mu, že synovi nebránim v stretávaní sa z jeho  biol.otcom a jeho rodinou, hoci je to len pár krát do roka. Vadí mu,že ja s nimi aj po rozvode vychádzam bezproblémovo. Vždy vraví, že ja som stále ich nevestou aj budem. Čo nie je pravdou, lebo o nich ani nerozprávam, ani sa sama s nimi nekontaktujem, nechodia k nám. Keď sa  s nimi stretnem a správam sa normálne alebo normálne s nimi komunikujem cez telefón, keď zavolajú a  opýtajú sa  na syna. Nikdy som s nimi nemala žiaden problém, vždy mi pomáhali  aj po rozvode či už fyzicky alebo finančne a ja sa im teraz nemôžem otočiť chrbtom, len preto, že ja už mám iného muža. Robím to tak hlavne kvôli synovi, lebo on má právo aj na svoju rodinu, svojich starých rodičov. A to sa manželovi nepáči. Ja dobre vychádzam aj s jeho rodičmi, navštevujeme sa. Aj oni sú nešťastní z jeho správania. Aj pred nimi nemá problém vyrobiť cirkus pre hocijakú hlúposť, lebo sa nedokáže ovládnuť. Ja som na materskej dovolenke, takže on pracuje a preto si myslí, že si k nám on môže dovoliť všetko. My mu mame byť vďační, lebo on zarába a živí nás. Len on je ten, kto niečo robí pre rodinu. Moju snahu ani starostlivosť o rodinu akoby ani nevidel.  Ku mne sa tiež nepekne správa, keď má nervy, nadáva mi aj pred deťmi. Často sa hádame. Raz ma dokonca fyzicky napadol až som musela volať políciu, lebo som sa bála o svoj život. A to som bola 2 týždne po pôrode. Škrtil ma  a rozbil so mnou sklenenú výplň na dverách… Bolo to hrozné. Bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Od vtedy sa to nezopakovalo. Zatiaľ. Ale mám strach, lebo je hrozný nervák. Vybuchne za hocijakú maličkosť. Keď je dobre je naozaj dobre. Pekne sa k nám správa, je to všetko v pohode, ale keď vybuchne tak to je hrozné. Je mi ľúto hlavne staršieho syna, lebo tak ako ho mal veľmi rád a sám ho začal volať ocko, tak ho už teraz, bojím sa to až povedať, neznáša. Je už veľký (12 rokov) a vidí čo sa deje. Všetko len on vie najlepšie, všetko sa musí robiť, tak aby sa to jemu páčilo, už ani kamarátky skoro nemám, lebo na každej si niečo nájde a postupne sa mi odsudzujú. On jediný je dokonalý. Bývame v rod.dome po mojich rodičoch. Sme tu sami, lebo oni už nežijú, brat žije v Čechách, takže máme kľud, nikto sa do nás nemieša ale stále je len nespokojný. Prvé manželstvo sa mu rozpadlo, lebo bývali so svokrovcami, čo sa do nich miešali, teraz sme sami a zas to nie je ono. Cítim sa, akoby som skočila z kaluže do blata…:o( Nerozumiem sama sebe, ako som mu tak naletela. Keď si pomyslím ako som ho na začiatku pred každým obhajovala a vyspevovala aký je to dobrý človek…Keď som si vtedy prečítala jeho rozvodové papiere  a to čo tam uvádzala jeho Ex ako dôvody rozpadu ich manželstva na jeho adresu, akoby to vôbec nebolo o písané o ňom. Veď ten človek je dobrý, láskavý, starostlivý, pozorný, milý a milujúci a nie nervák a žiarlivec, a už vôbec nie človek schopný niekomu ublížiť. Ale keď som si ich opäť včera prečítala, tak som rozumela každému slovu veľmi dobre.  Neviem prečo sa tak zmenil. Neviem čo mám robiť aby bolo dobre. Snažím sa maximálne, okolo deti, okolo neho, okolo domácnosti ale stále sa niečo vyskytne, na čom vznikne hádka a on ju nafúkne do mega rozmerov tak, že keby som mala kam odísť, zabalím seba a deti a už ho nechcem vidieť. Ale viem, že on by mi vzal malého alebo trápil nás tak, žeby som to vzdala…  Ale nie je vždy len zle, sú aj pekne chvíle, dni… Ale keď často chýba len máličko a všetko je inak. Chcem aby sme boli rodina, nechcem urobiť ďalšie dieťa nešťastné, keď sa rozídem s jeho otcom, lebo majú krásny vzťah ale… Musím myslieť aj na svojho prvého syna a čo môj život??? Žiť život v strachu, v napätí nie je nič príjemné…

Prosim o radu

Ked som mala 25 rozviedla som sa. Smiesna veta, ked si uvedomim, ze v dnesnej dobe sa ludia v tomto ba dokonca aj vo vyssom veku zenia ci vydavaju. Prisla som o cloveka, o ktorom som si myslela, ze je mojou chybajucou polovickou, spriaznenou dusou a zivot bez neho nemal zmysel. On si to vsak myslel o inej, tak si zo dna na den povedal, ze ma uz nemilujem a chce sa rozviest. Este do konca roka bol rozvod a hned zaciatkom roka sa zenil druhy krat – dieta. Povedala som si, ze som mlada, ze mam vsetko pred sebou a zivot ide dalej. Prazdne miesto v srdci som sa snazila zaplatat nezaväznym sexom. Striedala som milencov, navonok som bola ladova kralovna, ktorej slo len o sex, ale vo vnutri som tuzila po vztahu, spolocnych nakupoch, jednej domacnosti a ostatnych tych malickostiach, ktore robia vztah. Zoznamila som sa s mladym muzom, vysoky, vysportovany, idealny material do postele. Ja som ani nebola jeho typ, len on nemal dlho sex a ja som vraj bola mila, zacali sme spolu spavat a ani neviem ako, prerastlo to do vztahu. Od zaciatku som si hovorila, ze toto moze byt len o sexe, kedze sme nemali absolutne nic spolocne a navyse cely cas co bol so mnou chcel na mne len nieco spevnovat, kedze miery modelky som zrovna nemala. Bol pre mna pritazlivy lebo bol nedostupny a bavilo ma ziskavat si ho postupne. Ked som dosiahla co som chcela a euforia zo zamilovanosti sa postupne vytratila, zistila som, ako velmi je odlisny od muza, s ktorym som zila predtym. Celu situaciu zhorsovala myslienka, ze ma aj tak raz podvedie s inou, s takou, ktora sa mu paci naozaj, tak ako to spravil moj ex. Sme spolu dva roky a ja mam stale pocit, ze k sebe nepatrime, lebo to nie je take dokonale ako s mojim ex a s pocitom, ze jedneho dna mi aj zahne. Pritom je to chlap, ktory sa mi fyzicky paci, je financne zabezpeceny a navyse ma miluje, ale mne to nestaci, pretoze mi vadi, ze sa nerozpravame do rana pri flasi vina o hocicom ako s mojim ex. Uz ani neviem ci existuje nejaky pravy alebo lavy, cely cas si ho akosi neviem pripustit dalej, bojim sa ho proste lubit bez zabran ako ked som mala 17 ci 20. Rozoberam veci z milion uhlov pohladu, rozchadzam sa s nim min raz do mesiaca, ale stale som s nim, lebo ma nieco k nemu taha. Sama neviem co chcem, ci byt sama a mat tak istotu, ze mi uz nikto neublizi alebo byt s niekym s kym sa bojim byt na 100%. Ked nie sme spolu, tak mi chyba, myslim na neho a na veci co sme zazili a ktore nas spajaju ale ked som s nim, tak ho od seba odstrkujem a hadame sa. Mam pocit, ze nie som normalna, minulost si ma proste vzdy najde a bojim sa, ze aj keby som nasla takeho muza, ako bol moj ex, aj tak budem stale nespokojna . Prosim poradte mi, lebo mam pocit, ze sa z toho zblaznim:((

 

aug 18, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

nina

Prečítala som si tvoj príspevok a chápem, že sa trápiš – že to máš ťažké. Najhoršie čo z toho je že partner, ktorý má byť živiteľ rodiny a máte spolu dieťa dlhšie nepracuje. Tomu ja hovorím: obesiť za gule do prievanu. Nuž, ale v živote máme všetci nejaké problémy a ide o to – ako sa k nim postavíme. Najjednoduchšie je zbaviť sa problému – zmiesť ho zo stola a ísť ďalej. Záleží hlavne na tebe, aké máš hodnoty a priority. Píšeš, že ťa-vás ľúbi.Keď nie je hrubý, nepije, nedroguje, nebehá za inými – vieš čo by niektoré za to dali?A keď je citovo založený,tak takého sa drž.Lebo mať doma alkoholika,čo ta býjava a pod.to nie je výhra ale záhuba. Ale aj tak nepracovať je vážny problém, ktorý potrebuje aj vážne riešenie. Takže už teraz žiadne rozhovory (o práci sa nemá hovoriť, ale robiť), ale posledný, radikálny, podmieňovací rozhovor v štýle buď alebo. Tzn. buď bude pracovať, alebo koniec. Samozrejme by som mu trochu pomohla – zrejme tým že roky nepracuje stratil nielen návyk, ale aj sebavedomie.Asi nie je šťastný. Tento problém má dnes veľa ľudí, ktorí prišli o prácu. Takže nejaký dobrý psychoterapeut, ktorý mu môže pomôcť získať sebadôveru a znovu chuť pracovať. S týmto mi súvisí aj to prenasledovanie. Totiž človek, ktorí je doma a nerealizuje sa, časom sa to podpíše aj na jeho sebavedomí a potom sa takto správa. Má ťa rád a bojí sa, že stratí ešte aj teba. Máte spolu dieťa a to je veľmi dôležité, že má aj k nemu vzťah a aj k tebe. V dnešnej dobe je už množstvo mužov, ktorí si partnerky a deti nevedia vážiť a tak sa aj správajú. Takže doriešiť iba jediný problém s tou jeho prácou a tým sa vyrieši všetko. Ale opakujem sa – radikálne a tvrdo, aby sa to už podarilo a mohli ste šťastne spolu žiť. Prípadne skúste aj nejakú personálnu agentúru, alebo nejaký kurz, dobrú knihu – napr. o asertivite a pod. Rada si s tebou popíšem ak máš záujem.Neopušťaj ho keď cítiš že ťa ľubi a aj dieťa.Lebo inde to nemusíš už nájsť.

PS-aj chlap vie trpieť. Dávajme na to pozor. Anka

Ako ďalej?

Neviem si poradiť, mám partnera s ktorým mám 4 ročnú dcéru. Podľa toho ako sa správa vidieť že nás má veľmi rád. Problém je však v tom, že nemá pracovné návyky a je neustále bez práce.Veľa sa o tom rozprávame, ale zatiaľ sa nezamestnal, tvrdí, že má krízu a nevie sa zaradiť. Tým,že je bez práce má veľa voľného času a neustále ma prenasleduje a telefonuje mi,čím ma vlastne zaťažuje.Neustále vyhľadáva moju spoločnosť, sleduje mi môj telefón a všade musí byť kde sa nachádzam práve ja.Začína byť paranoidný a mňa to veľmi trápi a zaťažuje.Momentálne rozmýšľam o rozchode ale hľadím na dobro dcérky.Čo s tým?

Rozchod po x rokoch

Rozišiel sa so mnou… po desiatich rokoch… prežila som šiesty deň sebaobviňovaním, ľútosťou, plačom a bez jedla. Dnes som si 1x navarila. Dôvod rozchodu – že vraj nuda a stereotyp. Je vôbec normálne uviesť niečo také ako dôvod po 10 rokoch ??? Je mi z toho naozaj ťažko. Vôbec si momentálne neviem predstaviť svoju budúcnosť. Jedno však viem, musím sa odľúbiť aj keď to bude ťažké. Všade čítam len o hrdosti ako sa naspäť nevrátiť a ako nevstúpiť do tej istej rieky po 2x. Podľa toho sa snažím riadiť.
Ale ja ho ľúbim. Hm ešte stále. Aj keď nebol ideálny.
Už sme sa raz rozišli – pred šiestimi rokmi – z mojej strany. Vtedy za mnou chodil, prosil a ukecal ma. Dali sme sa opäť dokopy a ja som zabudla… On nie … Po desiatich rokoch mi vytkol moju neveru … a že na to nedokáže prestať myslieť a že to už nikdy nebude dobré… To akože šesť rokov mu to nevadilo ??? Až teraz… Je mi z toho na grc. Verím, že raz to prebolí – prečo mi nikto nevie povedať presný dátum – KEDY? Ja už nechcem trpieť. Chcem zabudnúť a ľúbiť – hneď !!! Neviem byť sama ((

júl 22, 2011 - duševná rovnováha    4 komentáre

nájsť pokoj na duši

janka komentoval(a) 22.7.2011 21:00

Ani neviem ako začať alebo čím začať čo ma trápi. Som tiché, introvertné dievča/žena, ktoré netrápilo samota a život až do takej miery ako teraz. Asi tak pred troma rokmi sa niečo vo mne zlomilo a odvtedy mám pocit akoby to šlo so mnou dole vodou. Mala som nejaké zdravotné problémy, ktoré som začala riešiť a jediné čo som dosiahla je, že sa po psychickej stránke cítim len horšie. Pred pol rokom som kvôli tým problémom skončila v nemocnici a hoci po fyzickej stránke je už všetko v poriadku, nemôžem sa zbaviť tých spomienok. Za posledný rok sa mi udialo toľko vecí, že ich neviem nejako spracovať, tešiť sa aspoň z tých pozitívnych. Keď sa mi niečo podarí alebo niečo pekné sa udeje, teší ma to na nejakú chvíľu, ale potom akoby zase prišla čierňava, zase samota hoci som obklopená ľuďmi. Známi ma nechápu a ja nechcem zostať sama. Neviem sa pred nimi tak otvoriť, dusím v sebe to čo ma trápi. Keby som nebola taká tichá, možno by mi nebolo tak ťažko, no neviem ako to zmeniť. Asi mám v sebe nejaký blok, ktorý mi v tom bráni alebo…? Minulosť už nezmením, no neviem ani s ňou žiť, odpichnúť sa od dna alebo som tam ešte nedošla?

 

júl 13, 2011 - duševná rovnováha    11 komentárov

Nenávidím svoj život

Klaudia komentoval(a) 13.7.2011 13:04

Mám trojročnu dcerku a manzela ktory stale opakuje ako ma lubi no aj napriek tomu som nestastna manzel ma stale vela prace aj ked pride z roboty hned uteka k rodicom lebo maju gazdovstvo a nema kto iny tam robit uz sa vidime cim dalej tym menej a njhorsie je ze uz mi aj dcerka ide na nervy ajked mam okolo seba mamu otca kamaratky ajtak sa citim strasne osamelo uplne stracam chut do zivota neviem co mam stym robit ja uz nenavidim aj miesto kde zijem chcela by som uplne iny zivot no nemam peniaze aby som to vsetko zmenila ajked sa snazim nikdy nenasetrim tolko aby som mohla odtialto vypadnut daleko prec. Ja vlastne ani neviem v com je problem jednoducho sa citim sama ajked je kolo mna vela ludi. dakujem

vlado komentoval(a) 15.7.2011 12:02

ahoj Klaudia,dovolim si trochu zareagovat i napriek tomu,ze nie som konzultant pre tuto oblast.Vies,sam som kedysi mal podobne pocity a asi viem ,o com pises a ako ti asi je.Ja som mal taku krizu,lebo si mysli,ze to kriza naozaj je,ked som v istom obdobi stratil blizkeho z rodiny a v tom istom case som mal rozchod s dlhou znamostou.Nevedel som co dalej,bol som uplne strateny v sebe,s nikym som nekomunikoval,vsetko som nenavidel.Nevedel som sa zorientovat v zivote,co dalej,co chcem a ci vobec chcem zit.bolo to strasne obdobie,na ktore teraz spominam velmi nerad,no ked uz,tak je to v poho a sa na tom s terajsou deuzkou smejeme.mame spolu male diet,1,5 rocnu Sandru a zivot ma upne ine dimenzie.Mam dojem,ze u teba to bude asi tiez len akoby nejaka kriza existovania,hovoris ze mas kamosky.Skus sa trochu vnutorne odblokovat,uvlnit a otvorit,lebo ked budes v sebe pestovat ba dusit negativitu,tak sa sama zozeries.Viem,.ze je to obrovska akoby neriesitelna dilema,aj sa chces rozist s muzom,no nemas na novy vztah vytvorene zaciatocnicke podmienky,kamosky mozno maju svoje problemy,ktore ta nebavi pocuvat resp. riesit a dcera je mozno vo veku,ked uz ta to akoby na nejaky cas prestava sa s nou hrat bavit,neviem,hadam, by bolo dobre nieco vo vnutri prehodnotit,prehodit vyhybku,ist v ustrety niecomu.Pripadne sa skus o sebe porozpravat s dovernou kamoskou ak ju mas.Mne sa podarilo seba najst pevne verim.ze to dokazes aj ty,napis mi,rad si pokecam,druzka nebude zurit moja,chape aj mna aj teba,cau,vlado

Klaudia komentoval(a) 15.7.2011 12:44

ahoj vlado mozno mas pravdu a je to len kriza no ako sa mam z nej dostat rozpravala som o tom aj s kamoskou z ktorou sa poznam uz strasne dlho od detstva a ona mi povedala ze takeho dobreho cloveka ako je moj manzel uz nenajdem v dnesnom svete a ze by som mala pri nom ostat a ze je to len take chvilkove zavahanie vsetky tie moje pocity no ale to uz trva dlho niekolko mesiacov a citim ze sa dusim v tomto zivote co mam teraz a chcem nazad ten zivot co som mala predtym. neviem ako sa mam z toho dostat spiatocka sa uz neda zaradit a ani manzel ma nechape ked som mu vravela jak sa citim a ziadala ho o pomoc.

vlado komentoval(a) 15.7.2011 12:54

Klaudia cau,a ako to bolo s tebou pred svadbou resp. ked si napriklad len chodila s muzom nemali diete.Aky bol manzel ako clovek.Milovala si ho,rozumeli ste si,a zmena nastala az niekedy teraz.Mas pocit,ze stale muza milujes,alebo sa ti vzdaľuje.A tvoja kamoska mozno ma svojim sposobom pravdu,no ja poznam podla seba,ze len clovek najlepsie vie ako sa veci maju.Kamoske sa moze zdat fasa no len ty vies aky naozaj je lebo s nim zijes.A este aky bol teda tvoj zivot predtym,co teraz ti z neho chybe,napis,vlado

Klaudia komentoval(a) 15.7.2011 13:12

presne si to vystihol kazdym dnom sa mi viac a viac vzdaluje predtym mal na mna viac casu teraz mam pocit ze ho matka ovplyvnuje vlastne ze sa furt vyhovara ze toto nema kto spravit a otec je chory ta musi on pritom neni vazne chory chyba mi ten cas co predtym venoval mne ani neviem kedy sa to vsetko tak zmenilo bolo to tak zrazu ja lubim ho no chyba mi v tom vztahu nieco neviem to presne popisat co. A moj zivot pred tym nez sme sa poznali ked sa na to teraz pozriem bol idealny chodila som na vysoku a mala som priatela ktory bol povahovo presne ako ja. Vidis jaka som hlupa vsetko som zbabrala.

vlado komentoval(a) 15.7.2011 13:37

Pockaj ,nehovor ,ze si vsetko zbabrala.Kolko ste spolu chodili a este ,bol to tvoj prvy chlapec a potom ste sa vzali.Ako sa stara o dcerku,venuje sa jej nalezite?A jeho rodicia su na tom naozaj tak zle,ze je samozrejme a ľudske im takto pomahat?cakam,dik,vlado

Klaudia komentoval(a) 15.7.2011 13:46

Bol to moj druhy chlapec. Chodili sme spolu rok. Dcerke sa venuje teda ked ma cas. Jeho rodicia nesu ani az taki stari ani az taky chori aby im kazdy den musel pomahat okrem toho maju este dalsieho syna a dceru a tí byvaju v tej istej dedine ale rodicia su velmi naviazani na vsetky svoje deti asi preto to robia.

vlado komentoval(a) 15.7.2011 14:12

Je tam nieco divne,ked je takato vzajomna naviazanost medzi rodicmi a synom.Vy mate teraz svoj zivot,ste rodina a myslim si,ze rodicia nemaju pravo ukrajovat z rodiny svojho syna resp. dcery. lebo takto vlastne prispievaju nevdojak k „rozpadu“tvojej,vašej rodiny.Neskusis to takto vysvetlit svokrovcom to ty,ked muz to nedokaze.Nemoze muz,syn takto jednat,ked miluje svoju rodinu,zenu a dieta.potom to s tou laskou a rodinou nemyli naozaj a nie je i sebe uprimny.Akesi skryte vydieranie rodocmi je zla vec. Treba im to vysvetlit.Kolko rokov mas Klaudia a ake mas zamestnanie,byvate vo vacsom meste,ako vyzera tvoj bezny den,dakujem,Vlado

Klaudia komentoval(a) 15.7.2011 14:22

Ja som povedala svokre presne co si myslim no iba sa na mna vykricala a vyvolala obrovsku hadku a syn sa proti matke nepostavi to je jasne.Byvame vo vecsom meste vek ani zamestnanie radsej nepoviem moj bezny den vetsinou som vonku z malou cely den som sama s nou a aj vecer uz skoro stale okrem vikendov aj to ideme k svokrovcom na cely vikend alebo k mojim rodicom.

vlado komentoval(a) 15.7.2011 14:30

Vies co ti poviem,vychadza mi to viacmenej na zacatie mysliet na novy zivot. Pokial budu svokrovci zivi tak sa nezmeni nic,muz bude rovnaky a aj svokrovci.Ty sa budes trapit a zozierat a vlastne za ziva „vyschinat“. Stratis kvalitne roky zivota,ktore ti uz nikdo nevrato spät.V takomto rezime pomaly dozijete a na konci si povies , ze si nieco kedysi ,ked to bolo treba ,mala urobit no neurobila si.Lutovat potom bude neskoro.Asi si na materske,kedy si dost casu sama a vela rozmyslas.Mozno,ked budes zasa v plnom pracovnom tempe,tak ti tolko casu na rozmyslanie nezostane a nebudes si tak casto uvedomovat svoj stav a zivot,no bude to zrejme ten isty zivot,akurat si jeho negativitu nebudes tak casto a hlboko uvedomovat.problem sa akoby zaobali do beznych starosti,no nikdy to nebude ono.Skusis teda . co to spravi ked budes zasa fungovat,co myslis,Valdo

Klaudia komentoval(a) 15.7.2011 14:42

skusim este nieco urobit a ked ani to nevyjde tak odidem prec.

Vlado komentoval(a) 15.7.2011 15:03

Myslim,ze to bude riesenie a uľava pre teba Klaudia,daj tomu este jednu sancu ked zacnes normalne fungovat,urob pre to z tvojej strany co sa da , a ked to nepojde,chod svojim zivotom, fandim ti,Vlado s druzkou milotou

Viera Lukáčová komentoval(a) 18.7.2011 08:35

Ahoj Klaudia,

rozprávala si sa už s manželom a presne si mu povedala, čo od neho chceš? Myslím presne – zadefinovala si – konkrétne, ako si predstavuješ, že bude po práci s vami. Definovať požiadavku slovami „STÁLE“ pomáhaš rodičom, „NIKDY“ nie si s nami s dcérkou je veľmi všeobecné. Skús presne zadefinovať a sama si vymyslieť akctivitu, pri ktorej by si trávila spoločný čas s manželom a presne mu to povedz: príklad – chcela by si ho požiadať, aby išiel s vami obidvomi na nákup – kúpiť konkrétne niečo. Takúto úlohu bude vedieť manžel oveľa ľahšie splniť, ako keď mu zadefinuješ, že niekedy by bolo dobré, aby ste niečo robili spolu. Tak isto Ty máš nárok na čas trávený sama so sebou – čo znamená, požiadaj manžela, aby strážil dcéru v určitom čase a Ty zatiaľ môžeš ísť -príklad – cvičiť. Takisto svokrovci, keď im manžel pomáha, tak by mohli za odmenu postrážiť malú, aby ste si mohli vyjsť s manželom do kina. Budeš musieť začať takéto aktivity konktrétne organizovať Ty, lebo mám pocit, že nejako sa vám s manželom stratil spoločný čas a Ty si sa nechala odstrčiť trošku na vedľajšiu „koľaj“. Situáciu už máš zmapovanú dobre, sama máš pocit, že niečo nefunguje, tak sa do toho pusti a začni niečo konkrétne robiť. Manžel a svokrovci sa budú na začiatku určite čudovať, ale keď sa Ti podarí nájsť si čas pre seba a čas pre vaše manželstvo, myslím, že nebude treba hneď opúšťať manžela. Ešte si určite neurobila všetko, čo sa urobiť dá pre záchranu vášho vzťahu. Hlavne neočakávaj, že zmenu v svojom správaní urobí svokra alebo manžel. Im tento systém pravdepodobne vyhovuje, preto nemajú potrebu ho meniť. Na živote je práve krásne to, že sa dá tvarovať. Nájdi v sebe silu a prispôsob si ho sama sebe, Tvojej dcérke a Tvojmu manželstvu. Ty sa potrebuješ hlavne naštartovať a všetko zvládneš! Budeme Ti držať palce:-)) Viera

Klaudia komentoval(a) 18.7.2011 09:42

Prave ze ja stale mu davam len konkretne poziadavky a ajked ide len o nejaku banalitu stale mu do toho daco pride nikdy to nestihne alebo nikdy nepride nacas meska aj niekolko hodin ja neviem ja konkretnejsie este sa da ked vzdy vsetko mu poviem presne co chcem a stale dookola to opakujem jak pokazene radio a ajtak na nas nikdy nenajde cas.

Klaudia komentoval(a) 18.7.2011 09:58

A viete co som tymi konkretnymi poziadavkami dosiahla iba to ze sa somnou hada cela jeho rodina a uz aj moja Toto niesu normalni ludia ajked napr len nejaky jednodnovy vylet navrhnem cez vikend alebo dokonca uz ajked len do nakupneho centra chcem ist s manzelom tak namna vsetci utocia ze on ma kopu roboty doma a ze nema na take somariny cas skuste zit v takejto rodine a uvidite ze viac sa spravit neda.

vlado komentoval(a) 18.7.2011 16:40

ahoj klaudia,hlasim sa ti po par dnoch,cital som si vsetky komentare,znova to vidim len a len na odchod od takej chorej familie,ber dieta a bez prec,nie su normalni,beeeeeeeež,vlado

Klaudia komentoval(a) 19.7.2011 12:21

ahoj vlado vies ja ho asi este stale lubim to je na tom to najtazsie.

vlado komentoval(a) 20.7.2011 09:59

cau Klaudia,rozumiem ti,no to je ten blby pripad,ked ty stale lubis a on uz straca zaujem,iskru , naklonnost,lasku.Tak mi to aspon vychdza na neho.Raz sa vsak musis oslobodit a zacat s niekym kto lasku a zaujem opetuje,Zamysli sa,drz sa,vlado

 

jún 28, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Prečo?

ilonka komentoval(a) 28.6.2011 00:44

mam taku pocit ze na tejto stranke nas posielaju len k doktorom neviem cim to je ale asi tytot lusia majus trach co sem pisu…urcite vedia ze treba ist lekarovy alebo to nejak riesit a preto ste zalozili tuto stranku ale ziadnu radu som si este nikde neprecitala iba to ze treba ist psychologovy alebo inym doktorom..ja osobne by som potrbovala radu ale ako tu citam poslaly by ste mam zas len za nejakou odbornou pomocou co ked zrovna potrbujem len poradit co si napriklad o tom myslite alebo podobne … prepacte ale velmi ma to zaujima naco je vlasne tato straanka aby ste mi napriklad povedali ze treba ist doktorovy?dakujem

brimich komentoval(a) 29.6.2011 10:12

ahoj Ilonka,mozno ta prekvapim ale dakujem za tvoj prispevok.Vyjadrila si svoj pocit,postoj a napisala ho.Skusim ti strucne zareagovat v mene stranky.Ilonka uz len skutocnost,ze ma hocikto kedykolve a cokolvek napisat,otvorit sa so svojím problémom je niečo , čo cloveku ulavi a vnutorne pomože.Vo vacsine pripadov sa da priamo reagovat na nastolené problémy,niekedy sa reaguje cez sukromné maily ak si to problém vyžaduje a niekedy sa odporučí pisateľovi navšteva odborníka,lebo iba on može veci pomoct.Uz len to , ze niekoho nasmerujeme na odbornika je svojim sposobom pomoc,lebo pisatel nemusi si byt isty , ci jeho problem je hodny navstevy odbornika.Kludne aj ty otvor svoj problem,mozno budes prekvapeny,ked ti poradi niekto z nas.Existuju taketo stranky aj v inych krajinach , aj v CR,kukni sa a uvidis kolko je tam odporucani na odbornikov,kazdopadne dakujem/e za prispevok a urcite sa aj tebe pokusime , ak mas problem,pomoct,vela uspechov,Robo Brimich

Katarína Hatráková komentoval(a) 30.6.2011 23:49

Ahoj Ilonka, možno je Tvoja reakcia aj o niektorých mojich komentároch, ale je to preto, že mnohé problémy, s ktorými sa stretávam na takýchto fórach ale i vo vlastnej praxi nie sú tak jednoduché, prvoplánové, že napr, keď vás bolí zub, skúste tento obklad, alebo tieto lieky proti bolesti. je mnoho problémov, ktoré si vyžadujú takúto radu, ale problémy, ktoré sa týkajú vzťahov, emocionálneho prežívania, rozhodovania a pod. sú často tak komplikované, so všeličím súvisiaca a previazané, že sa na ne tak jednoducho odpovedať, preto sa snažím človeka povzbudiť, aby sa nebál a vyhľadal nejakého odborníka, že to môže byť dobrá cesta. Neexistuje totiž paušálna rada napr. na problém – nerozumiem si s manželom, mám sa rozviesť? Na to sa nedá jednoznačne odpovedať, je treba poznať toľko detailov, ktoré sa do mailu proste nezmestia, že je naozaj najideálnejšie o istom type problémov hovoriť priamo, naživo… Verím, že si mi dobre rozumela, že nejde o to, aby sme naháňali klientov a pacientov, ale ide o to, aby sme dokázali skutočne pomôcť. Pozdravujem ťa Katarína

 

jún 28, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

uzatvorenaa

asa komentoval(a) 28.6.2011 00:34

ani neviem ako zacat! mam taky problem som slobodna matka mam 21 rokou a som uzatvorena vsetky moje pocity vsetky infosky co dostanem sa dusia vo mne ak ma nekto problem skusim to vyriesit psychologia ma bavi neskutocne druhym dokazem pomoct ale sebe nie… mam pocit ak by som niekomu neico povedala tak ze sa to dozvie cely svet … nemam dvoveru v nikom iba v sebe ale problem neni v tom to co pisem problem je v tom ze moja povaha je zvlasna moja mama mi povedala ze ja mama zaujimavu povahu ze ani za 20 rokov sa ma neda spoznat neviem ako to mam brat… mam velmi malo kamaratou skor by som povedala ze ziadnych … moja naj kamaratka mi dnes napisla ze sa mi ned verit a pritom som nikomu nikdy nic nepovedala neviem ako sa mam citit je toho na mna vela…niekedy sa nezvladam vela veci ma tazi uz aj napriklad toto co mi moja kamaratka napisla…pozname sa asi 12 rokov od malicka sme sa hravali asme v kazdo denom kontakte …ale problem bol vzdy v tom ze ak sa nieco stalo tak sa som bola vzdy ta zla a aj teraz to tak je ze som vzdy len ja ta zlaa… neviem ako sa mam chovat neviem byt k nikomu otvorena dost ma to stve mam tolko veci co by som jej povedala mysli si ze som klepna co vobec neni pravda…. asi by som bola najradsej uplne nemaa… tottiz neznasam ak si o mne niekto mysli nieco zle neznasama ak ma nekto ponizuje a ak si mysli ze som klepna…som naivnaa velmi najivna chcela by som to zmenit… neviem sa vobec vyrospravat a potrebujem to … preto som sa obratila sem tu ma nik nepozna … nemam rada ak mi niekto ublizuje a preto to nerobim ani ja druhym od malicka som utiahnuta jeine co ma tesi je to ze mam dieta ma uz rok takze sa nenudim … ja viem ze sem pisem uplne barzako ale pisem to co ma napadne moja komunykacia nikdy nebola pestra mam totiz poruchu vyslovavt a aj sa za to hanbim v posledomcase sa stale zakoktavam neviete cim to je?
co by som sem este napisla … iba to ci mi viete po,moct zmenit sa ? budem ma velmi vdacnaa dakujem

brimich komentoval(a) 30.6.2011 10:08

ahoj Saša,hned na uvod sa mi tlaci na usta taky uskrn,ked si spomeniem ako som jednej pani odpisoval na jej pribeh,kde okrem ineho pise,ze kazdeho ,kto napise posielame ku psychologovi.Pisem to preto,lebo zrovna tvoje pisanie mi pripada ako z pohladu jeho riesenia by bolo asi aj vhodne zajst ku psychologovi.Samozrejme,ze to nie je pravda,ze kazdeho posielame ku psychologovi,no su iste pripady,ktore ked sa dokazu otvorit a napisu nam , treba riesit odborne cez psychologa. je to uplne normalne,ze ked hociaky problem si vyzaduje taketo a jedine taketo riesenie je treba odbornika navstivit.Urcite ti koegyne , psychologovia budu vediet poradit mozno aj cielene , aby sa ti vedelo pomoct z titulu tvojho,nazvime to hendikepu.To,ze si napisala co si napisala je fajnmje fajn,ze to niekto cita,je fajn,ze niekto sa nad tym zamysli a pokusi sa s tebou stotoznit,vzit sa do teba, a vediet si to co prezivas predstavit.Ak hovoris,ze mas poruchu vyslovovat,tak toto urcite bude parketa pre odbornika logopeda alebo psychologa. Som presvedceny,ze k charakteru povahy ako ju opisujes,niekde po „svete“ beha tvoj spriazneny protipol, s ktorym ked sa spojis vytvorite harmonicky tím. Skus byt trpezliva,otvor sa z ulity , chod medzi ľudi a skus si najst svoj stastny tandem,osobne ti budem strasne drzat palce a to ostatne este budeme aj s kolegynami riesit,drz sa , nevzdavaj sa,Robo

Katarína Hatráková komentoval(a) 30.6.2011 23:40

Ahoj Saška, ani neviem celkom presne, kde začať rozmotávať to klbko starostí a problémov, ktoré si načrtla, možno začnem od konca – obávam sa, že tu Ti nebudeme vedieť pomôcť zmeniť sa… Môžeš získať námety na uvažovanie, spoznať iné pohľady na Tvoj problém, a možno rady, ako konať, čo komu povedať. Ale ak by si hneď podľa toho všetkého začala fungovať, myslím, že tonie je zmena v tom pravom zmysle slova. Osobnostná zmena je dlhodobý proces a je tiež dôležité vedieť, ako sa chceš zmeniť… Píšeš, že si uzatvorená, máš málo priateľov, nedôveruješ ľuďom. Chceš byť komunikatívnejšia, veriť ostatným, mať viac priateľov? A ako veľmi s týmto problémom súvisí Tvoj problém s vyslovovaním? Ako by mala vyzerať zmena v tomto smere? Myslím, že toto je „parketa“, ktorá si asi bude vyžadovať kontakt s nejakým odborníkom logopédom, či psychológom a tréning tejto zručnosti. Môže sa potom veľmi ľahko stať, že keď nebudeš mať „technický“ problém s komunikáciou, stratí sa aj ostych z ľudí, strach z komunikácie. A možno aj nie… Preto sa mi posúva na jazyk, podobne ako písal Robo, že by bolo fajn hovoriť o Tvojom probléme s nejakým odborníkom. Je to preto, lebo v takejto komunikácii nikdy nebudeme môcť obsiahnuť všetky Tvoje zážitky, skúsenosti, sklamania, bolesti i radosti. Ale poznanie aspoň niektorých z týchto zážitkov a pocitov z nich je dôležité preto, aby si sa vedela posunúť ďalej. Máš dieťatko, je zatiaľ malé, ale o pár mesiacov začne taká „naozajstná“ výchova, budeš ho pomaly učiť ako sa správať, ako reagovať, čo sa má a čo nie. A to už je komunikácia – aj na pieskovisku „Piesok sa do očí detičkám nehádže“ a vykomunikovať si, keď to urobí Tvoje dieťa a vykomunikovať si, keď to urobia Tvojmu dieťaťu. Upozorniť, chrániť, strážiť – to všetko je komunikácia a je treba, aby si ju mala Ty dobre zvládnutú, ak ju chceš zdravú naučiť aj Tvoje dieťatko. Držím Ti palce a budem sa tešiť, keď sa ozveš, ako sa máš, ako si porozumela tomu, o čom sme písali a ako to vnímaš. drž sa, katarína

 

máj 30, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

stála nespokojnosť

laura komentoval(a) 30.5.2011 20:30

pracujem v oblasti „umelec na volnej nohe“ ak sa to da nazvat, zijem si ako chcem, niesom nikomu zaviazana, ziadny nadriadeny, nic, len sem tam niekto pride kto nieco chce a ja to pre neho vytvorim. no dnes to bohuzial nestaci, vidim ze pracu potrebujem, vidim ze ucty v schranke sa len kopia, ze z banky pride kazdu chvilu upomienka… inak mam vsetko co potrebujem, vsetko co chcem, len moj odpor krmenia tohto systemu mi komplikuje moje dlzoby, aj by som sa niekedy zamestnala (externe) ale len z povinnosti, aby som si dala doporiadku vsetko co treba a nezila na riziko, alebo doraz. s okolim moc o tom nehovorim, casu mam dost, ale nechcem byt jednou z miliona, ktori platia statu dane, stale stale a neuzivaju si ako treba. rada spoznam ludi, ktori ziju podobne, ktori mozno vedia, ako z toho von :) laura

Roman komentoval(a) 2.6.2011 10:41

ahoj laura,nie som sice ziaden psychoodbornik,ale mam pocit,ze nieco podobne zazivam v poslednych mesiacoch aj ja.Som remeselnik,pracoval som kedysi v pridruzenej vyrobe,samozrejme za bolsevika bolo vsetko v tejto sfere dobre,no potom sa to zacalo vsetko kazit.Snazil som sa aj zamestnat v nejakej firme,ktora by zastresovala nieco podobne,no marne.Na akesi zakladne zivobitie mam,no moc si toho nemozem dovolit.Zijem „nastastie“sam a teda sa nemusim starat,zivit nikoho a mat zodpovednost.No na nejaky rozlet mi moc penazi neostava.Zakaziek je poskromne,tento stat akosi nema zaujem o nasu pracu.Neviem,ci tu nie je nejake zdruzenie remeselnikov a lebo na volnej nohe pracujucich umelcov aby sa nam nejako pomohlo.Som uz starsi,57 rokov,tak zacinat zivot a novu pracu asi je neskoro.Mam dojem akoby som si premrhal zivot niekedy,no kto mohol vediet ze komunizmus padne a starost statu o ludi bude taka aka je ,teda ziadna.No nejako dobojujem,ine mi neostava.Neviem,Laura ako zijes , s kym zijes,no skusme teda si vziat nieco pozitivne z prace a zo zivota,co povies,roman

free komentoval(a) 3.6.2011 16:21

Milá Laura, píšeš že žiješ ako chceš, že nie si nikomu zaviazaná a zároveň máš nevysporiadané záväzky :), inými slovami dlhy. Účty v schránke sú pohľadávky, ktoré od teba pýta niekto, kto ti niečo dal. Či už je to pitná voda, ktorá ti tečie z kohútika, plyn, elektrina, teplý radiátor v zime, či strecha, pod ktorou spíš. Ten niekto vynaložil na to úsilie a prácu, aby si to všetko mala po ruke a mohla sa venovať aj inému, než denne riešiť existenčné otázky základného bytia. Ty sama si pristúpila na takýto životný štýl (založený na službe) a len ty sama z toho môžeš vystúpiť. Je to tvoja slobodná voľba. Pokým poberáš službu od systému, tak v tom systéme si :) Ak nesplatíš svoje záväzky, systém ťa od služieb odpojí,strechu nad hlavou ti vezme exekútor a potom ti nezostane iné, než skvótovať, piť vodu z potôčika, jesť čo kde nájdeš, svietiť si ohníkom a premýšľať ako a kde prežiješ zimu. Alebo môžeš pracovať za jedlo a strechu na nejakom statku, či farme. Čo takto dať sa dokopy s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a takúto farmu si založiť :) Nebudú účty, budeš len ty, tvoje pracovité ruky a .. sloboda. Ale ani toto nie je zadarmo. Ubudne ti voľného času :) Každopádne to nemusí byť zlý život …

 

Stránky:«1234567»