Browsing "duševná rovnováha"
máj 19, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

strach o nu

juraj komentoval(a) 19.5.2011 20:14

mam pritelku uz nejaky cas , zazili sme dobre aj zle , bol aj rozchod no neviem ci somnou nieje nasilu , jeden den je fajn druhy zas opacne . neviem com mam uz robit aby som vedel ako to naozaj je . viete mi poradit ?
dakujem

Brimich komentoval(a) 26.5.2011 10:03

ahoj Juraj,pisem ti k tvojej otazke,lebo mam dlhorocneho prietela este zo strednej skoly ,ktory mal alebo ma podobny problem.Vies vztahy nie su ziadna sranda a o probleme tvojom ako aj mojho priatela sme sa bavili stovky krat.No nikdy sme nenasli ziadne riesenie resp. pozitivne vychodisko.Myslim si,ze k rieseniu takehoto problemu je potrebne ,aby ho chceli vyriesit obe strany. Aj jeden z partnerov chce problem vyriesit,chce aby bolo vsetko fajn to nestaci.Musia to chciet obaja.Lepsie povedane ,ak tam nefunguje spontanna interaktivna chemia,tak to nie je pre vztah dobre.Kazdy z partnerov by mal niekde v tretej rovine citit,tusit ako sa veci maju a ci vztah je OK alebo je tam len obcasne vzajomne nedorozumenie v banalnych veciach alebo je to nieco , co blokuje pohodove vzajomne spoluzitie a clovek sa vlastne trali a zoziera.Aj moj priatel si mnohokrat s priatelkou sadol,a rozpitvali svoje vztahy a problemy,urobili ciaru a sli vpred.No vzdy to opat sklzlo do roviny problemov a hadok.Pokusa sa odstrihnut od vztahu no nedari sa mu to.Je akoby zacarovany.No jedine riesenie aby bol sam sebou a zacal novy zivot je sa odstrihnut,co bude boliet nejaky cas a ist v ustrety novej znamosti.Lebo radsej zit vo viere v novu pozitivnu znamost ako zit stale v zacarovanom kruhu sinusoidy raz dobre a raz zle. Zamysli sa Juraj a daj vediet,drzim palce,brimich

 

máj 14, 2011 - duševná rovnováha    1 Comment

hypochonder?

danka komentoval(a) 14.5.2011 19:48

dobry den, uz dlhsie (mozno i niekolko rokov) mam tieto problemy: akonahle niekde vidim, citam alebo hocico podobne o nejakej vaznejsej chorobe, tak nad nou stale rozmyslam, ze co ak aj ja ju mam (budem mat). mam manzela a deti a pred niekolkymi rokmi mi bola diagnostikovana AV malformacia na mozgu. a tym to pravdepodobne zacalo.. tym, ze som si zalozila rodinu sa to len prehlbuje, lebo som velkrat sama doma s detmi a mam strach, ze sa mi nieco stane, ze napr. odpadnem alebo hocico ine a ze co bude s detmi, s manzelom a atd… kolkokrat ma len trosku zaboli hlava, alebo aj nieco ine a uz hned mam pred sebou tie najhorsie scenare.. rakovina, meningokok a atd… je to dost narocne, lebo potom si to vsetko odnesu deti, lebo som nervozna..
uz som aj rozmyslala, ze by som isla k psychologovi, ale zatial som nikde nebola… asi sa aj hanbim (viem, ze to nieje hanba). dakujem za poradenie ako sa s tym aspon trochu vysporiadat…

Katarína Hatráková komentoval(a) 19.5.2011 00:35

Ahoj Danka, nie je sa za čo hanbiť. V živote každého človeka stretne mnoho problémov, veľa vieme riešiť sami, v mnohom nám pomôžu blízki, sú však i také, de je na mieste pomoc odborníka. Myslím, že ten, o ktorom píšeš, patrí do tejto kategórie nielen kvôli Tvojmu prežívaniu a vnútornému trápeniu, ale predovšetkým pre to, že kvôli tomu trpia aj tí, ktorí s tým nič nemajú – deti a iste i manžel. Hanbou nie je mať problém, hanbou alebo možno skôr smútkom zo strateného času môže byť skôr spôsob, akým sa s tým problémom vysporiadame…
Partnerský život, príchod detí do rodiny – to všetko sú životné etapy, v ktorých vnímame akýsi iný „level“ zodpovednosti. Už nielen za seba, ale i za človeka, ktorý mi je partnerom a ktorého rozhodnutia majú vplyv i na môj život i zodpovednosti za deti, ktoré sú na nás odkázané. Strach z toho, či to všetko zvládnem a ako to zvládnem môže so sebou prinášať úzkosť a snahu uniknúť od tej zodpovednosti. Choroba často takýto únik predstavuje. V chorobe máme možnosť venovať sa sami sebe, ľutovať sa a to na chvíľu poskytne akúsi ochranu pred „nástrahami života“. A tie zákonite prídu, keď sa utiekame do seba, žijeme v nereálnom svete. Tým sa kruh uzatvára. Výjsť z neho je veľmi náročné, myslím, že psychterapeutické sedenie by mohlo byť veľmi nápomocné. Pozbieraj odvahu, Danka a pokús sa vyhľadať niektorého z kolegov v tvojom okolí, ak napíšeš, odkiaľ približne pochádzaš, môžem poskytnúť aj nejaké kontakty.
Myslím, že tu nie čo odkladať, tvoje deti i manžel si iste zaslúžia fungovať v pohodovej atmosfére…

 

máj 10, 2011 - duševná rovnováha    2 komentáre

Nevera?

Mirka komentoval(a) 10.5.2011 21:27

Dobrý večer,
zhliadla som Vás jedného dňa v Tv (zakladateľku) a následne som sa rozhodla Vám napísať.
A začnem tak netradične. Nikdy som nemyslela, že sa mi to môže stať (aspoň som pevne dúfala) a nič tomu (aké typické) nenasvedčovalo.
Teda o čo ide?
Mala som viac ako 20-ročné spokojné a šťastné manželstvo. Mnohí náš vzťah obdivovali. Drobné hádky boli, ale pre blbosti. Teraz je to inak.

Zmena začala začiatkom minulého roka.
Manžel sa začal meniť – myslela som si, že je to kvôli vážnym finančným problémom, krachovala mu firma. Všetky zmeny v jeho správaní som teda pripisovala tomuto faktu. Málo sme spolu komunikovali, lebo keď prišiel večer domov vždy na mňa len vychŕlil hromadu katastrofických správ, ja som si ho vždy vypočula, ale čoraz viac som sa uzatvárala. Chcela som si nechať odstup od situácie aby som sa z toho nezbláznila. Bol preč celé dni, čo som chápala, myslela som si, že zachraňuje situáciu. Od všetkého som ho odbremenila, len aby mal pokoj na prácu. Sex – sem tam, znova som to pripisovala stresu, čo na jednej strane určite bola pravda. Ale v auguste, noc pred dovolenkou, na ktorú som išla s deťmi, (on nemohol, lebo mal prácu), som sa mu pozrela do mobilu, pretože mi jeho chladné správanie už nešlo do hlavy. Nikdy som to predtým nerobila, lebo medzi nami bola 100 % dôvera. Mala som to však urobiť už oveľa skôr.
Našla som tam SMS-ky typu. Búvaš? Nechceš si pokecať? Teším sa na ráno. Cmuk. Podotýkam, že ja som sa od neho ani v čase nášho chodenia ničoho podobného nedočkala, je to (alebo bol?) racionálny typ, ktorý sa takto „nevie“ vyjadrovať“.A to všetko odosielal Babyke (bejbyke). Zostala som v absolútnom šoku. Keďže už spal, zobudila som ho a pýtala sa ho samozrejme čo to má znamenať. Povedal, že mi to nepovie a že je to „NIKTO“. Po veľkej hádke mi nakoniec prezradil, že je to jeho spoločníčka vo firme, v ktorej je on len tichý spoločník. Spoločníčka má 25 rokov, môj manžel 45. Ja som jeho rovesníčka, každý mi však háda min o 10-15 rokov menej, som pestovaná. Mladý výzor máme v rodine.Spomínam to len preto, že dôvodom tohoto vzťahu nebol môj výzor. Ako perličku spomeniem, že jej brata som na jeho odporúčanie zamestnala v mojej firme.
Bol to poriadny úder pod pás zvlášť pre to, že do vtedy mi všetko hovoril, o všetkom sa so mnou radil. Prečo mi to nepovedal? Že vraj sa bál, že by som mu to nedovolila a že mi to chcel povedať až keď z toho budú nejaké peniaze. A že s ňou nič nemá.
Takže prišla moja reakcia – povedala som mu, že si neželám, ak chce aby sme ďalej spolu žili, aby v danej firme pokračoval. Samozrejme všetko sľúbil. Ja som odišla na dovolenku – najhoršiu v mojom živote. Celú som ju preplakala, to si nikto nevie predstaviť kto to neprežil. Je to akoby sa Vám zrútil svet. A pýtate sa dookola – P R E č o?
Odpoveď však nenachádzate ….
Môj manžel však postupne názor menil – prečo by vraj odchádzal keď z toho môžu byť peniaze? Bola som znovu veľmi sklamaná, veď mi to sľúbil, ale vzhľadom na to, v akej situácii (finančnej) sme boli som nakoniec súhlasila s tou podmienkou, že budem o všetkom vedieť – keď jej volá, prečo jej volá a opačne, keď sa majú stretnúť kde a kedy. Skrátim to ale, lebo som sa už dosť rozpísala – najprv to dodržiaval, ale až potom keď som objavila funkciu denníka v mobile. Vymazával hovory a SMS, lebo si myslel, že je to vymazané navždy. Od nového roka však zmenil režim. Asi si nechal niekým poradiť, myslím, že bol dokonca priamo u operátora a naučil sa vymazávať správy a hovory aj z denníka. Prišla som na to tak, že správu síce vymazal z denníka, ale nevymazal ju z prijatých správ atď. Skrátka dookola tvrdí, že s ňou nikdy nič nemal ani nemá (čo je asi pravda v tom zmysle že s ňou nemal sex, aspoň si myslím). Medzičasom som mala tú česť slečnu spoznať – typická zlatokopka, využiť čo sa dá, drzá, arogantná.
Medzičasom s ňou po jednom incidente ukončil oficiálnu spoluprácu. Tvrdí, že s ňou nekomunikuje, ale ja mu neverím.
V období od augusta až doteraz sme mali niekoľko ostrých hádok, kde nechýbali v aj fyzické útoky – raz ma sotil tak, že som spadla na kostrč a 3 týždne som skoro nemohla chodiť, o modrinách ani nehovorím. Vždy bola hádka spôsobená tým, že som prišla na to, že mi klame a nedodržiava to, na čom sme sa dohodli. To ho vždy strašne rozčúlilo a spoznala som na nešťastie jeho agresívnu stránku. Naposledy som zistila, že jej dal 2 lístky na hokej – čo samozrejme nepovažoval za potrebné mi povedať.
Neviem, či to, čo som Vám napísala nie je zmätočné – moja otázka je, keď s ňou nič nemá a má ma

Viera Lukáčová komentoval(a) 11.5.2011 12:10

Mirka,
skúste doma neosudzovať mladú slečnu, nevidíme do ich vzťahu, nevieme, čo jej Váš manžel narozprával, aké sú jej životné postoje a očakávania. Môže sa stať opak, že manžel sa jej ujme ako obete a bude ju ochraňovať pred Vami. Je to nepríjemná situácia, keď manžel trávi s fešandou viac času ako s Vami. Situáciu by som brala aj tak (zatiaľ) pozitívne, ak by boli s mladou slečnou láska na prvý pohľad, už by Vás dávno opustil. Snažte sa spomenúť si, čo sa Vášmu manželovi na Vás páčilo, čo ho k Vám priťahovalo pred 20timi rokmi. Nájdite opäť v sebe tú ženu spred rokov, plnú sily, energie, chuti do života! Chápem, že vo Vašom postavení sa nastavuje na takúto „formu“ veľmi ťažko, je to ale jediné, čo môžete urobiť. Vy dokážete zmeniť iba svoje správanie, svoje postoje, nie manželove. Čim viac budete do neho „skákať“, vyplakávať, vyčítať, tým máte väčšiu šancu, že s oveľa väčším presvedčením, že robí dobre – pouteká sa slečnou. Každý z nás sa radšej zdržiava v prostredí, ktoré je nekonfliktné, kde na nás nikto neútočí, kde ja zábava, vtipíky a podobne. Pravdepodobne sa v takej atmosfére harmonického pokojného nastavenia nachádza aj Váš manžel v práci. Vyčkajte, keď si ona začne robiť nároky, manželove reakcie sa zmenia. Navrhujem začať prestať vyčítať a dávať ultimáta a podmienky a postaviť sa čím skôr na tie pevné nohy spred rokov a možno, keby ste vyhľadali manželského poradcu, by Vám pomohlo sa s danou situáciou lepšie popasovať.

Skúste s nezaoberať myšlienkami, či s ňou niečo má alebo nemá. Je to jedno, lebo to aj tak nevyrieši situáciu u Vás doma. Či s ňou komunikuje, to je takisto vec, ktorú nech si riešia oni. Vašou úlohou je začať opäť komunikovať s manželom.
K mobilu by som len toľko, že čím je mobil panensky čistejší, tým viac si človek dáva pozor na svoje správanie. Váš manžel musí byť tiež v nezávideniahodnej situácii, ak chce komunikovať s ňou, musí robiť rôzne manévre, aby mohol ostať s Vami. Veľa času a energie na prácu mu asi nezostane. A keď sa postavíte na nohy a nájde doma krásnu ženu, ktorá so šarmom rieši jeho prešľapy, lebo si je vedomá svojej hodnoty, bude mať problém ešte väčší a bude to musieť začať riešiť nie preto, lebo Vy chcete, ale preto, lebo nechce stratiť on Vás! Ak budete mať chuť, skúste nejakého poradcu, možno vám pomôže vypátrať, prečo sa toto u vás doma udialo, čo by bolo dobré do budúcnosti zmeniť, aby sa to neopakovalo. Želám všetko dobré!
Viera

 

máj 8, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

môže človek nemyslieť?

Alena komentoval(a) 8.5.2011 19:18

Chcem sa opýtať či človek môže stratiť kontrolu nad svojim myslením, môže sa počas užívania serliftu 5Omg vrátiť táto porucha: OCD – v prípade že som počas jeho užívania pocitila úplnu úĺavu až pokiaĺ som nezačala študovať a po 5 rokoch sa mi to vrátilo aj napriek tomu že užívam serlift

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 23:21

Dobrý deń Alena, Vaša otázka je veľmi špecifická a k uspokojivej odpovedi by bolo nutné poznať ešte mnoho detailov z Vašej anamnézy, vzniku a progredovania OCD ap. Myslím, že by bolo najlepšie obrátiť a priamo na lekára, ktorý tito lieky predpisoval a konzultovať prípadné ťažkosti s ním. prajem všetko dobré

 

máj 8, 2011 - duševná rovnováha    1 Comment

depresia zo života

Katarina komentoval(a) 8.5.2011 16:40 |

Dobry den. Naozaj uz nevladzem. S manzelom mame dve deti, sme manzelmi len 9 mesiacov, deti su starsie. Ale v poslednej dobe sa stale hadame. Snazim sa, aby sme boli stastni, ale vzdy pride nieco, ked sa urazi on alebo ja. Uz ma nebavi stale ustupovat, stale chodim ja za nim a ospravedlnujem sa, on je tvrdohlavy a tvrdohlavy a mna to nici a nici. Dnes sa nahneval na tom, ze som povedala, aby zavolal mame ku dnu matiek. Co som povedala take zle?
Vcera sme boli v divadle a vsetko bolo take krasne, prisla som domov nabita energiou, dobrou naladou. A dnes? Mam chut sa opit alebo este horsie. nie je tyzden, aby sme sa na niecom nepohadali. Uz sme o tom hovorili, ale porozhovore to je dobre asi tak par dni. Trapi ma hlavne to, ze nevie prist a povedat prepac, nevie prist a usmiat sa, pripadne povedat, pod s nami, ideme troska von aj s deckami. Mam strasne depresie. On o nich vie. Zvyknu sa prejavovat velmi zle. A ked ma tie stavy prejdu, zas ma to vsetko mrzi, ale zial vtedy to neviem ovladat. Ja uz neviem co mam robit. Mam byt stale ja ta, co sa mam vtierat pre pokoj v rodine? Mna to uz nebavi.

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 23:16

…jasné, že nie, milá esterienka, mali by ste to byť obaja. A viem si predstaviť, že ak to tak nie je, tak časom prichádza únava, sklamanie, smútok, možno depresia… Myslím, že ste tu otvorili viac problémov – komunikácia vo vzťahu, schopnosť odpustiť, depresia, alebo depresívne správanie. Na jednej strane spolu úzko súvisia, ale ich zvládanie niekedy nemusí byť až tak úplne v našich rukách. A tam by možno bolo treba začať. Vedieť, čo sa s Vami vlastne deje, čo sú to depresie a čo s nimi môžete urobiť vy a ako Vám môže pomôcť Váš manžel. A keďže ide o veľmi citlivú tému, bolo by fajn hovoriť o s odborníkom preto, lebo len tak sa Vám jednoduchšie podarí identifikovať pokiaľ ide o depresívne správanie, ktorého zvládanie máte vo svojich rukách,alebo ide o začínajúci sa chorobný proces, ktorý si bude vyžadovať dočasnú medikamentóznu liečbu. Pri takýchto rozhovoroch sa často mení i vzájomná komunikácia partnerov, naučia sa jeden druhého počúvať, vnímať svoje potreby. Verím, že obaja chcete deťom vytvoriť dobrú rodinu a záleží vám na tom, aby deti vyrastali v normálnej, zdravej atmosfére, neodkladajte teda tento problém a vráťte sa k tomu, čo medzi vami iste – a možno ani nie tak dávno – bolo – k láske, úcte, počúvaniu… Držím vám palce…

 

máj 6, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

nevera

Nina komentoval(a) 6.5.2011 10:16

Dobrý deň, nevera, ako to slovo nenávidim, do včera som si myslela že mne sa také niečo nemôže stať a predsa sa to stalo, som strašne zúfala, neviem čo mám robiť. Podviedla som svojho manžela, ktorý ma miluje a ja milujem jeho, je toto vôbec možné?? Pýtam sa samej seba, bolo to s bývalim priateľom, s ktorým sme sa po rokoch našli. On je ženatý ja vydatá, a toto sa nám stalo, ale o to horšie je zistenie, že on si chcel so mnou iba užiť a nič viac k tomu necítil a to najviac bolí, mám dve deti, doteraz v pohode manželstvo, chcem nato zabudnúť a nič hovoriť, pretože nechcem stratiť môjho milovaného človeka, prosím vás poradte mi čo mám robiť, dá sa s tým vôbec žiť a dusiť to v sebe? Ja viem stalo sa to len včera, preto to tak intenzívne prežívam, a len dúfam, že mi to vyprší časom z mojej hlavy. Dakujem za odpoved.

Viera Lukáčová komentoval(a) 11.5.2011 22:31

poslite mail nejde mi preposlat odpoved na stranku

Nina komentoval(a) 12.5.2011 09:53 | ria1818@azet.sk

môj mail, dakujem

 

máj 6, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Zamotaná situácia

didi komentoval(a) 6.5.2011 09:44

Hm, snáď to nebude vadiť, píšem v mene svojej sestry. Má problém, s ktorým si nevie dať rady, trápi sa a mne je to ľúto. Samozrejme na vine je láska. Pred 4mi rokmi odišla žiť do talianska za svojim priateľom, talianom. Kvôli nemu odišla zo školy, nechala tu rodinu, priateľov a všetko čo mala rada. Začala nový život tam. Zo začiatku to nemali ľahké, chýbali im peniažky, nebola tam práca, ale nejako sa pretĺkali….všetko fungovalo výborne. Rozumeli si. On je už starší, má 36 rokov, ona má 27. Po 4 rokoch však v ich vzťahu neprišlo k žiadnej zmene. Očakávala, že by mohol pristúpiť k nejakému trvalejšiemu záväzku, nehovorme hned o svadbe, ale možno aspoň k plánom na ňu. Ale on nič. Akýkoľvek náznak záväzku mu spôsoboval problém. Potrebovali zariadiť byt, v ktorom bývali ale nemali dosť peňazí, navrhla nákup na splátky, čo ho značne rozrušilo, lebo sa mu to zdalo ako veľký záväzok. Napriek tomu, že si vyborne rozumeli to sestru trochu prestalo baviť a odišla na Slovensko s tým, že si trochu od seba oddíchnu a on si možno uvedomí, že bez nej nemôže žiť a bude s ňou rátať aj do budúcnosti. Myslela, že ho trochu vystraší a on nazbiera odvahu. No je tu už 7 mesiacov a žiadna odvaha neprišla. Telefonuje jej každý deň, no nepríde za ňou a ani ju nevolá, aby išla naspať. Na jej otázky, že či príde, alebo že kedy má sa ona vlastne vrátiť a či vôbec jej odpovedá, že uvidíme neskôr. Hovorí jej, že ju ľúbi no nič pre to neurobí. Na trvalo ísť žiť na Slovensko odmietol, pretože neopustí svoju rodinu. Sestra nevie ako ďalej. Vrátiť sa do Talianska nechce, ale on jej chýba, nevie si predstaviť, že by spolu neboli, hoci sú už tak dlho bez seba. Myslíte, že má zmysel niečo riešiť?

brimich komentoval(a) 11.5.2011 10:58

ahoj didi,pozorne som si presiel prispevok a poznam vo svojej praxi podobne pripady.Ako na konci pises,ci ma zmysel nieco riesit,tak vzdy ma vsetko svoje riesenia a veci sa samé nevyriesia.z toho , co uvadzas o sestre a talianovi sa mne javí riesenie nasledovne.Vsetko nasvedcuje tomu,ze Talian viac nema zaujem o spolocny zivot so sestrou,neviem v akom obraze ich doterajsi vztah bol,no vzdy nejaka zivotna situacia,nejaky moment v zivote partnerov preveri a vela napovie o ich dalsom spoluposobeni.A asi ten moment nastal a vsetko malo byt trochu inac nez sa veci javia.Preto si masli,hoc to bude urcite bolestive,vytesnit zo zivota Taliana a zacat si budovat novy vztah. Tak to citim z toho co som si predstavil citajuc riadky a mozno aj medzi riadkami.verim,že život este prinesie prave ovocie,pozdravujem,brimich

 

máj 4, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Nenavidim samu seba

L komentoval(a) 4.5.2011 22:37

Ja sa asi zblaznim s toho svojho nemozneho vztahu. Mam opat tak silne depresie a neviem sa ukludnit. Tak strasne by som chcela aby sa priatel o mna zaujimal az mam pocit ze robi prave opak. Mam strach ze ho pomalicky stracam.
Priatel pracuje mimo SR a nema potrebu sa mi ozvat resp. ozve sa raz za tyzden a ta nasa debata je asi „ako sa mas, o jeho robote, ticho, ze pride v piatok a ze ci navarim“. Proste tak hrozne mi chyba jeho zaujem. Vobec ho nezaujima ako sa mam co je so mnou. Dnes som mala snahu sa s nim otvorene porozpravat o svojich pocitoch ze mi chyba jeho naklonnost a ze by mi velmi pomohlo ak by sme sa porozpravali. Samozrejme on sa nema o com rozpravat, nebude riesit taketo trapne problemi. Ze co robi zle on len zije svoj zivot a nech si ho zijem aj ja ze si mam urobit program on mi ho predca nebude robit. Ja program mam ale aj napriek tomu na neho myslim a chyba mi. Ja uz neviem co robit, hrozne trpim a viem ze si to robim sama ale neviem sa od toho odosobnit. Chcela by som ho ignorovat ale neviem to.

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 01:02

…no, neviem, či by to potom ešte bol partnerský vzťah… Komunikácia, pocit, že ma ten druhý vníma, cíti, zaujíma sú okrem lásky a úcty najdôležitejšími piliermi dobrého vzťahu- Ak ich nemáme, je treba sa snažiť, aby sme si ich vybudovali. Obaja. Ak sa snaží len jeden z nás a ten druhý stále „žiaden problém nemá“, mala by začať blikať akási kontrolka, že v našom vzťahu nie je čosi v poriadku. Iste, že veľkú rolu u vás zohráva aj vzdialenosť. preto by asi bolo fajn, sadnúť si spolu pri najbližšej príležitosti, keď sa váš partner vráti, hovoriť s ním o tom, čo je medzi vami, ako váš vzťah vnímate, o tom, ako si ho predstavujete, povedať si, čo môžete jeden i druhý pre to urobiť a urobiť to. Ak to nebudete vedieť naformulovať, alebo ak budú vaše očakávanie úplne odlišné, alebo ak budete mať pocit, že sa len hľadá vinník a že sa navzájom vôbec nepočúvate, asi bude dôležité prehodnotiť, či v takomto vzťahu chcete zotrvať…

 

máj 4, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

depresia zo života

blanž komentoval(a) 4.5.2011 17:57

Mám každodenné depresie,že nič nedokážem, sama sa neviem rozhodovať, a pri tom mám milujúceho manžela, dve deti zdravé.

BB komentoval(a) 6.5.2011 15:37

Asi potrebujete prejsť peklom ako ja a depresie Vás ani nenapadnú, lebo budete musieť riešiť Vážne veci a nerobiť si hlavu z nudy a potom si myslite že ste neschopna. Ale ukažte, že ste schopná prosperujúca žena na ktorú sa každý obracia a ko na silnu osobnosť a nie ako ufňukane dieťa. Viem o čom hovorim prešla som si aj týmto. Ale iba sama si pomôžete ale musite hlavne chcieť.

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 00:48

Dobrý deň, hranica medzi smútkom a depresiou je veľmi tenká. Je veľmi ťažko odhadnúť, čo ešte zvládame sami a kde potrebujeme pomoc. Pomoc blízkych, alebo niekedy i nejakú formu odbornej pomoci. Nečakajte, naberte odvahu a skúste o svojich pocitoch hovoriť v prvom rade s manželom, povedzte mu, čo potrebujete a zdeľte mu, či „je to ono“, či Vám to pomohlo, a ak nie, ak zistíte, že Vaše pocity sa nemenia, bolo by fajn, keby ste vyhľadali pomoc psychológa. v psychoterapeutickom procese sa ľahšie odhalí, nakoľko je Vaše správanie sa a pocity zvládnuteľné „vlastnými silami“, alebo či ide o rozbiehajúci sa chorobný proces, ktorý si bude vyžadovať medikamentóznu intervenciu. Prajem veľa síl.

 

máj 4, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Pocit samoty :(

Laura komentoval(a) 4.5.2011 10:40

ahojte,som mlada mamička na materskej dovolenke.Aj ked mám asi ročnú dcérku a manžela,na časy sa cítim veľmi sama a osamelá.Po svadbe som prišla bývať do úplne novej dediny,aj ked poznám tu za ten jeden rok už pár ľudí,ale nemám tu žiadne kamarátky z ktorými by som sa trošku porozprávala,šla s nimi aj s mojou malou dcérkou na prechádzky…lebo manžel je každodenne v práci do podvečera a ked príde domov tak prehodíme pár slov a ide si niečo robiť a ani sa poriadne nikdy neporozprávame :( až ked príde domov svokor z práce tak sa oni dvaja rozprávajú vonku,alebo u svokrovcov,lebo oni bývajú pár metrov od nás….a cez víkendy?…sa manžel pohraje trošku z dcérkou a ked príde svokor vstane tak nám už zvoní pri dverách,no a zase víjdu von a rozprávajú sa ako stále a medzi tým príde aj svokra,pribehne k malej a už to vidím „oóóó mojá zlatulinké bábetko,už od včera som ťa nevidela“ a ani sa nenazdám a už ju berie k nim domov a ja???
som ostala sama…
najhoršie je na tom,že bývame v dome po manželovej babke a ten je tak hrozne až strašne hnusne staro vybavený,poškodený,že by som najradšej z neho čo najdalej hned odišla :(((
snažíme sa ho postupne opravovať,ale nikdy to nebude ten dom ,ktorý by som chcela mať a ako by som si ho chcela ja zariadiť..lebo svokrovi sa toto nepáči,lebo on tu niekedy býval,niečo sa nedá pribudovať,alebo zbúrať,aby sa to inak zariadilo a tak??? čo?? užžž čooo???
čo mi len zostáva je ?
musím sa s tým zmieriť
tak ako so samotou,že každý odo mňa uteká tak aj s tým že tu budem musieť žiť a trápiť sa ako z domom,tak aj so svokrovcami a tou mojou čo už častejšou samotou…

Julka komentoval(a) 4.5.2011 11:08

Halooo hlavu hore, dvihni kotvy a začni žiť! Povedz čo ti vadí manželovi, dom si sprav podľa toho čo sa páči tebe. Energiu a optimizmus drahá :-) život máš len jeden tak pozbieraj sily a hor sa do úpravy domčeka, hry s dcérkou, vyjdi si niekam do dediny, spoznáš nových ľudi, nájdi si nejakú kamošku. Všetko sa dá :-)

 

Stránky:«1234567»