Browsing "duševná rovnováha"
máj 3, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

jazva

manuela komentoval(a) 3.5.2011 15:21

Ahojte, pred dvoma rokmi sa mi spravilo na nose cysticke akne, po ktorom mi zostala jazva, kopcek. Prednedavnom som s tym bola na dermabrasion – vyhladzovanie diamantom, size mam to plochejsie,ale nie uplne. Ostala mi po tom mensia jazva, ale je tam stale. Pri rôznych svetlach mi to hadze tiene, jazva je tym velmi viditelna. Taktiez pigment je na tom mieste, kde bola vyrovnavana bielsi. Neviem sa s tym zmierit… chcem aby bola prec. Som kvoli tomu v depresiach.
Neviete mi poradit nejaku bezpecnu cestu,ako tu jazvu vyrovnat? S com najmensim rizikom zhorsenia? Plastiku a podobne veci urcite nechcem podstupit. Mozna ze ihla by pomohla? Uz som to robila takymto sposobom predtym, zda sa mi ze sa tym stale o nieco viacej vyhladila. Samozrejme, ihlu som si dôkladne vydezinfikovala (miesto natrela lesanou, ihlu vydezinfikovala plamenom )tak vpichovala na miesto kde bola ta jazva, zda sa mi ze pocas toho mierne znizila, ostala mi po tom samozrejme chrasta niekolko dni, ale to bolo to najmenej. Nikdy som si tam nezaviedla ziadnu infekciu. Aj ked nemyslim ze to je zrovna najbezpecnejsi sposob.
Prosim vas, neexistuju nejake vyhladzovacie kremy, masaz, tlacenie na miesto, alebo nejaky naturalny sposob ako tu jazvu vyhladit?
Dakujem pekne.

ahoj manuela komentoval(a) 4.5.2011 17:17

ahoj manuela kedze som mala obdobny problem na cele tak ti mozem poradit,stopro navstiv dermatologa,mne pomohol a mam teraz svaty pokoj,tiez som mala z toho depky , no je to prec,necakaj a bez s tym ku odbornikovi

Viera Lukáčová komentoval(a) 4.5.2011 18:48

Ak Tvoje telo vytvára hrubšie a plastickejšie jazvy, asi by bolo lepšie, keby si tieto experimenty s ihlou nechala na odborníkov. Môže sa Ti stať, že si naozaj zanesieš infekciu a bude to naozaj zlé. A myslím si, že človek, keď má jazvičku na nose môže byť takisto pekným, milým, príjemným a hlavne zaujímavým! Určite nestráca na hodnote!!! Ak Ti s tým bude vedieť poradiť dermatológ- fajn, ak nie- vôbec nič sa nedeje! Tvoje šťastie predsa nemôže závisieť, či máš niečo na nose alebo nie :-)))

manuela komentoval(a) 5.5.2011 23:41

Ja sa s tym fakt nedokazem zmierit,skusala som, neviem to skratka… prosim, neviete niekto poradit nieco efektivne?

 

máj 3, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

problem s mamou a manzelom

Katarina komentoval(a) 3.5.2011 11:21

Dobry den,mam taky problem s mojou mamou.ona trpi depresiami a ked sme boli mali,tak si svoju nespokojnost,skarede poznamky typu´(kedy uz konecne zdochnem)a zle nalady vybijala na nas detoch.Dnes som dospela,mam vlastne deti,ale vyrovnat sa s tym nedokazem.Ako sa na zle veci zabuda a ako sa cloveku odpusta?

Dalsi problem mam so svojim manzelom.On ma dnes uz dospeleho syna o ktorom dlhe roky moja rodina nevedela ze existuje.ja som otom vedela.Bol to moj napad,ze o tom nemusi nikto vediet (preco-je na dlhu temu)a on s tym suhlasil.Mne to nerobilo dobre,trpela som kvoli tomu depresiami a podesiatich rokoch som to mame povedala.Dnes mi vadi ,ze moj muz sa takto k svojmu synovi postavil a dokazal ho utajovat a dokazal by to aj nadalej…Neviem ci ho este lubim ,chcela by som sa s nim rozist ale mame dve deti a on sa mi zdvoveril ze ked sa s nom rozidem ,ze si nieco urobi.Ako si mam v hlave urobit poriadok aby som bola spokojna.

Lýdia komentoval(a) 4.5.2011 10:57

Psychiater :-)

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 00:38

Dobrý deň Katarína, mama a manžel by mali byť ľudia, ktorí nám dávajú istotu, stabilitu, nadnesene povedané – smer. Veľa pre nás znamenajú a preto – ak to takto nie je – je aj bolesť zo sklamania z mamy, alebo z manžela o to väčšia, traumatizujúca, často celoživotná. Odpustenie je náročný proces a myslím, že všeobecné „poučky“ o tom, že keď neodpustíte, nemôžete ísť ďalej a podobne nemajú pre Vás veľký zmysel. Je dôležité, aby ste o svojom smútku, strachu, sklamaní s niekým hovorili. Bolo by ideálne, keby ste vyhľadali nejakú odbornú pomoc, lebo sú to veľmi citlivé témy a odpadá tým obava zo zneužitia. Držím Vám palce, dajte vedieť, ako ste sa s tým popasovali…

Katarina komentoval(a) 9.5.2011 11:41

Vdaka za odpoved.Mam na Vas este jednu otazku.Pocula som ,ze zabudnut sa neda ale odpustit -ano.Ako sa odpusta…

 

máj 3, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Nepríjemná suseda

zuzula35 komentoval(a) 3.5.2011 09:25

Pekny deň prajem. Bývam na dedine,kde sa chovajú zvieratá. Problém je v tom,že máme susedu,ktorá asi nepozná VZN na obecnom úrade a porušuje niektoré zákony a paragrafy. Chová 30ks hydiny,z toho 10kohútov,ktorí od tretej rána nám kikiríkajú pod oknami a budie moju 9mesačnú dcéru. hydina sa jej voľne pohybuje po celej záhrade,ruší nás krikom,hlukom,smradom.To jej jedno veľké hulákanie ako v hydinárskych závodoch alebo na farme. Niekedy ich schváľne nezatvára,robí napriek,aj ke´d som ju x-krát pekne pýtala o nápravu. Jasne je stanovený počet ks hydiny na 15 a nerušenie nočnéhu kľudu. Samozrejme,dcérka nedokáže pri takom hluku spať doma v izbičke,treba odchádzať čo najďalej na prechádzku. Prechádzam sa po dedine,ale toto som v žiadnej záhrade nevidela. to,čo suseda chová,je EXTRÉM!!!! Podala som aj sťažnosť na obecný úrad,ktorý urobil prehliadku a bola len upozornená. Žiaľ, od toho času prešlo 9 mesiacov a náprava nenastala. Obecná polícia tu neexistuje a neviem,ako to ďalej riešiť. Nedávno som znovu cez okno susedu prosila o nápravu,ale tá ma poslala do ….., vraj mi okná kameňom vybije a mňa zabije!!!! tak to je čo za jednanie??? Prosím, poraďte mi!!!! ĎAKUJEM.

Viera Lukáčová komentoval(a) 3.5.2011 13:14

Máte pocit, že keby vám pod oknom kikiríkalo 15 kohútov, ako to umožňuje zákon, že by sa situácia vyriešila? Na túto tému vám ako psychológovia poradíme veľmi ťažko, lebo toto sa týka zákonov a ich dodržiavania, čo treba riešiť cez Obecný úrad – opätovne – alebo cez mestskú políciu. Ako dlho bývate v susedstve? Máte nápad, ako by sa dala riešiť táto Vaša nepríjemná situácia tak, aby bol kľud pre vašu dcéru a aby bolo umožnené susede chovať zákonom stanovený počet hydiny? Bola by som veľmi rada, keby ste si anšla chvíľku a napísala nám, ako sa Vám to podarilo vyriešiť. S pozdravom

Viera

 

máj 3, 2011 - duševná rovnováha    1 Comment

Depka z manžela a svokry

Modroočko komentoval(a) 3.5.2011 09:09

dobrý deň, vśetkých pozdravujem a zároven prosím o radu. Vyše roka bývam s manželom a dvomi deťmi u jeho rodičov v rodinnom dome. Od zaćiatku bývania sú vzťahy napäté,so svokrou si vôbec nerozumiem, nerozprávame sa,vyhýbame sa jedna druhej,dokonca sa už ani nezdravíme.A čo ma najviac hnevá – nemá vôbec záujem o moje deti a vnučku poriadne nevidela od októbra.Keď ma vidí,otáča hlavu a keď sa sem-tam ozve,tak len kričí a uráźa ma. manžel pracuje v zahraničí,chodí domov len na víkend. Keď chcem s ním o tom rozprávať,odmieta a vraví,že si namýśľam a vraj sa mám ja zmeniť a rozmýšľať o sebe. Drží so svojou matkou a obaja mi povedali,že bude lepšie,keď odtiaľto vypadnem. Ja som nervózna, deti sú nervózne… má to vôbec zmysel sa takto trápiť??? Keby boli financie,hneď odtiaľto odchádzam,ale z materskej sa vyžiť nedá. S manželom sa neustále hádame, nespíme spolu od júla, ja v spálni,on v obývačke, proste mi si už nemáme čo povedať. nekomunikujeme spolu.Mám pocit,že tu žijem s nejakým známym na priváte. Nikdy som sa tu necítila dobre a ani nikdy nebudem. Prosím, ako mám pokračovať?Ako to riešiť?Lebo sa z toho zbláznim!!!

mimi citatelka komentoval(a) 4.5.2011 07:25

ahoj som len citatelka co sa zatulala na tieto stranky.kazda zena ma neaky problem maly alebo velky,vtedy je dvolezity priatel co nas len vypocuje a nam sa ulavy.ja sama som zažila nieco podobne a to sme s muzom spavali a nezastal si ma pred mamou .proste mamickyn milacik.viem je to hrozne konecne pride muž s tyžnovky ty cela štasna že mu povieš co celý týžden deti a tak a on nema zaujem.vykašli sa na svokru ignoruj ju .mužovy uz nic nehovor ak chces zachranit manželstvo tak bud na neho mila uvar mu nieco co ma rad a vyspi sa snim.po sexe chlapi inac myslia.musis byt pravy opak ustarostenej ženy.skus si pusti pesničky a tancovat sama s detmi hlavne nech ta vydi.a hlavne ziadne starosti.ked sa lady prelomia začne hadam ten tvoj komunikovat snas sa nanho jemne ale jemne o buducnosti aby ste sa odstahovali.ja viem pises že uš nekomunikujete ale hadam kvoli detom neako hej.hlavne skus sa tesit s malickosti zacni sa usmievat.a kludne bud mila aj na tu strigu svokru.držim ti palce. mimi čitatelka

ahoj komentoval(a) 4.5.2011 17:40

No ja na tvojom mieste by som na svokru mila nebola, za ziadnych okolnosti. Ona je predsa ta starsia, co by mala ist prikladom, prijat ta za svoju alebo ta minimalne ekceptovat preto ze jej syn ta miluje, alebo aspon niekedy miloval… Ona si vybrala tuto cestu…. pisem to preto lebo tuto situaciu zazivam aj ja, moja polovicka mi sice dava za pravdu, no ked sa ozve mamicka tak leti za nou…
Je to asi tazke kvoli financiam, ale na tvojom mieste by som sa skusila nejako pozbierat a osamostatnit sa, nech tvoj manzel vidi ze si silna a niesi odkazana len na neho. Ak ta miluje, pochopi to. Ak ta nelubi, tak o nic neprides, pretoze zit v manzelstve bez lasky je strasne. V prvom rade s nim nebud len kvoli detom, Neuplna rodina nie je pre deti dobra ale na druhej strane deti vase problemy vidia a citia.
Drzim ti silno palce.

Katarína Hatráková komentoval(a) 8.5.2011 00:26

Dobrý deň, je fajn, že sa tu otvoril i takýto problém, ktorý prežíva v mnohých vzťahoch a často i preto, že sme akosi naučení, že o tomto sa nepatrí… Snáď i tu trochu prelomíme ľady…
Vaša rodina – Váš manžel a deti sú tí najdôležitejší, pre nich urobíme prvé-posledné. preto nedovoľte, milá Modroočko, aby Vám Vašu pohodu niekto narušil a už vôbec nie niekto, s kým žijete v takej blízkosti – pod jednou strechou. Deti sú barometer, veľmi citlivo vnímajú atmosféru, v ktorej vyrastajú. Nemôžete nič urobiť so správaním sa svojej svokry. je to jej voľba… Zlá, ale jej. Vy však môžete urobiť veľa preto, aby sa Vás jej správanie až tak veľmi bytostne nedotýkalo (hoci je jasné, že to veľmi bolí, že ste sklamaná, možno nahnevaná), nevšímať si ju, ale byť voči nej slušná (pozdraviť, odpovedať) a byť tak príkladom pre svoje deti, ktoré naučíte, že žiaľ, sú i ľudia ako Vaša babička, ale „nám to deň nepokazí“. S manželom je treba o tom hovoriť, ale ustriehnite si mieru, lebo ak jeho odmietanie môže byť o neschopnosti a strachu riešiť tú situáciu, ale i tom, že mu to je jedno. Tieto dva extremy však nespoznáte hneď, chcú čas a zážitky. Nedovoľte teda,aby aby sa Vám svokra do vzťahu vstupovala, skúste s manželom hovoriť o deťoch, o jeho práci, aby sa Vás „prestal báť“ :o) nadviažte kontakt a až potom, keď bude váš vzťah pevný sa skúste k téme vrátiť. Nebude to iste jednoduché, ale za tú pokojnejšiu atmosféru pre Vás i pre deti, to iste stojí. Držím Vám palce

Modroočko komentoval(a) 9.5.2011 22:21

Super, dievčatá!!! Z každého jedného príspevku som si niečo vzala k srdcu. Som rada,že ste, som rada,že pomáhate!!!! Nesmierna vďaka!!§ budem sa snažiť,i keď je to ťažké hlavne na psychiku. Ale my-ženy to musíme zvládnuť!!! Tak hor sa do boja!!!! :-)

Viktória komentoval(a) 23.6.2011 14:05 | romanka4@post.sk

Ahojte. Chcela by som sa podeliť aj ja so svojim problémom..Som vydatá 4 roky. Prvý rok manželstva sme bývali u svokrovcov, ale nedalo sa to vydržať, lebo svokra znášala len jej dcéru teda švagrinú a ja som bola vzduch. Keby len ja ale aj naša staršia dcéra.. Mala 7 meiacov, ked nám svokra oznámila: takto sa žiť nedá, hladajte si podnájom.. A to som ešte predtým počula hádku medzi svokrou a švagrinou. Švagriná kričala: buď ja alebo ona.. Tak svokra to rozhodla..Tak sme aj šli. K mojim rodičom. Oni síce tiež neboli nadšení z tej situácie, ale prijali nás a dokonca sa nám narodila druhá dcérka, tak sa teraz tlačíme v jednej izbe u našich, ale je klud.. Naši a celá moja rodina manžela velmi dobre prijala od začiatku a dokonca sa mi niekedy zdá, že ho majú radšej ako mňa.:-) Ked sa hádame, tak sa zastanú jeho, čo je na jednej strane aj dobre.. Ale hlavné je, že tu sme spokojní, staviame dom, vychovávame dve krásne a zdravé deti a je nám dobre.. Ale…. Zo strany manželovej rodiny nie je žiadna reakcia, že sme odišli.. Užto bude 3 roky a ozvali sa 2x!!!!!!!!!!!!
A to len preto, že som im odkázala, že sa môžu hanbiť, že vyhnali syna s pol ročnou vnučkou.. A na to reagovali výmyslom, že oni nikoho nevyhnali, ale my sme odišli…Bože aké pokrytecké…Medzitým sa narodila dcérka aj švagrinej, takže moje deti sú pre nich vzduch. Tak ako som bola a vždy budem aj ja.. Manžela to nezaujíma, povie že oni sú mu ukradnutí a jeho rodina sme my tri, ale ja som presvedčená o tom, že vnútri ho to štve a mrzí..Aj som ho posielala za nimi pozrieť, ale nechce.. Proste drží pri mne a zastal sa ma vždy, ked bolo treba, len mi je lúto, o moje deti nemajú záujem, ved su to ich vnučata preboha.. Ale to je ich škoda.. Vlastne som si uvedomila, že mám šťastie, že nemusím so svokrou bojovať..A kto bojuje, držím palce..Pekný den..Viki

Viktória komentoval(a) 23.6.2011 14:08

Ahojte. Chcela by som sa podeliť aj ja so svojim problémom..Som vydatá 4 roky. Prvý rok manželstva sme bývali u svokrovcov, ale nedalo sa to vydržať, lebo svokra znášala len jej dcéru teda švagrinú a ja som bola vzduch. Keby len ja ale aj naša staršia dcéra.. Mala 7 meiacov, ked nám svokra oznámila: takto sa žiť nedá, hladajte si podnájom.. A to som ešte predtým počula hádku medzi svokrou a švagrinou. Švagriná kričala: buď ja alebo ona.. Tak svokra to rozhodla..Tak sme aj šli. K mojim rodičom. Oni síce tiež neboli nadšení z tej situácie, ale prijali nás a dokonca sa nám narodila druhá dcérka, tak sa teraz tlačíme v jednej izbe u našich, ale je klud.. Naši a celá moja rodina manžela velmi dobre prijala od začiatku a dokonca sa mi niekedy zdá, že ho majú radšej ako mňa.:-) Ked sa hádame, tak sa zastanú jeho, čo je na jednej strane aj dobre.. Ale hlavné je, že tu sme spokojní, staviame dom, vychovávame dve krásne a zdravé deti a je nám dobre.. Ale…. Zo strany manželovej rodiny nie je žiadna reakcia, že sme odišli.. Užto bude 3 roky a ozvali sa 2x!!!!!!!!!!!!
A to len preto, že som im odkázala, že sa môžu hanbiť, že vyhnali syna s pol ročnou vnučkou.. A na to reagovali výmyslom, že oni nikoho nevyhnali, ale my sme odišli…Bože aké pokrytecké…Medzitým sa narodila dcérka aj švagrinej, takže moje deti sú pre nich vzduch. Tak ako som bola a vždy budem aj ja.. Manžela to nezaujíma, povie že oni sú mu ukradnutí a jeho rodina sme my tri, ale ja som presvedčená o tom, že vnútri ho to štve a mrzí..Aj som ho posielala za nimi pozrieť, ale nechce.. Proste drží pri mne a zastal sa ma vždy, ked bolo treba, len mi je lúto, o moje deti nemajú záujem, ved su to ich vnučata preboha.. Ale to je ich škoda.. Vlastne som si uvedomila, že mám šťastie, že nemusím so svokrou bojovať..A kto bojuje, držím palce..Pekný den..Viki

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    1 Comment

S niekym a predsa sama

Smutna komentoval(a) 2.5.2011 21:01

Mysite ze je na tom nieco zle ak potrebujem citit zaujem a aspon trosku lasky zo strany svojho priatela. Je smutne ked sa clovek ocitne v situacii kedz musi zvolit prave takuto moznost na to aby sam seba trosku povzbudil a doprial silu sam sebe.
Je to tak strasne smutne ked citim ten pocit samoty, viem ze niekde je clovek ktoreho mam rada a s ktorym zijem, ale tak casto mam pocit ze on ma ani nevidi. Nezije nas zivot ale svoj. Hrozne to boli ked kazdy den cakam ze sa mi ozve a nakoniec mumusim volat ja. Sme spolu uz viac ako 8 rokov a ja mam stale viac a viac pocit ze to musim skoncit. Poradte, je tu niekto kto nieco podobne zazil? Dakujem

Katarína Hatráková komentoval(a) 2.5.2011 22:41

Dobrý večer milá slečna, v pestrej palete vzťahov, aké každý z nás v živote zažije je mnoho takých, v ktorých sa cítime dobre, ale zažívame i také, v ktorých sa často trápime. Mnohému sa dá prispôsobiť, ale často sa to nedá, a ak sa o to snažíme, časom zistíme, že strácame tvár. A to je možno trochu to, čo sa Vám teraz deje. Osem rokov je dlhá doba a či by ste mali tento vzťah skončiť, to neviem, ale isté je jedno – treba to začať riešiť. Iste ste sa už o mnohé snažili a efekt nebol zrejme taký, aký ste očakávali, možno by bolo fajn ešte raz o svojich pocitoch hovoriť s partnerom, pýtať sa ho, ako váš vzťah vníma on a skúsiť nájsť nejakú cestu von zo začarovaného kruhu. Ak sa Vám to však nepodarí, nečakajte už a pokúste sa vyhľadať odbornú pomoc psychológa, poradcu v oblasti vzťahov.Pohľad zvonku Vám iste otvorí novú perspektívu a pomôže odpovedať na otázku ako ďalej – v tomto vzťahu, alebo bez neho…

Smutna komentoval(a) 3.5.2011 18:55

Dakujem velmi pekne za radu. Pomoc pszchologa som uz raz vyskusala. Je to urcite dobre po strankie ziskania sebaucty a sebavedomia ale je do financne narocne … teda aspon pre mna v momentalnej situacii. Ja niekde v sebe citim ze by som asi chcela byt sama teda ukoncit vztah ale asi mam strach. To skor vypliva asi z toho ze som od 18 s priatelom a v daka nemu som teraz tam kde som mam v celku fajn pracu, prestahovala som sa do BA a vela krat mi daval sam nenapadne a vtipne podane najavo ze keby som ho nestretla tak by som bola tlsta, zila s nejakym „ferom“ a robila ako predavacka. Ok je dost mozne ze som to napisala trosku drsne ale jednoducho som si vedoma ze mnou pocas celeho toho vztahu dost manipuloval. Asi mam strach ze ked sa rozijdeme skoncim tak ako mi to obcas vtipne podhodi a on bude zit stastny zivot aj bezomna. Ja viem je to chore ale ked Vam stale niekto tlaci niekto niecvo do hlavy po par rokoch tomu uz verite. Ja neviem ci to robi nevedome ale som na to hrozne citliva.
O vztahu sme sa uz rozpravali vela krat snazila som sa mu vysvetli ze niektore veci mi vadia ale ked vam niekto povie ze on sa menit nebude …. dost ma to rani…. on sa zhovara len ked on chce a hned sa rozculi, potom ma ignoruje, chce byt sam, nebavi sa so mnou a ja naozaj trpim.
Nas vztah bol a je aj pekny ale nie je to casto. Priatel potrebuje svoj zivot, nechcem byt zla ale je trosku sebeckejsi. Ja ho mam naozaj rada snazim sa mu vyhovie, nechcem ho tu zhadzovat je uzasny len mame asi ine priority. Ja sa neviem rozhodnut mam strach s toho mojho rozhodnutia :(

Silvia komentoval(a) 4.5.2011 08:39

Ahoj Smutná, ja zažívam niečo podobné v manželstve. Som vydatá 10 rokov a mám dve deti. V poslednej dobe sa u mňa tiež vystupňoval pocit že mám manžela a deti ale som sama. Manžel pracuje na zmeny, jedno dieťa máme postihnuté a druhé má len 9 mesiacov. Som dlhodobo na materskej a musela som sa vzdať svojej profesie a koníčkov pre rodinu. Bola som z toho taká ubitá, že som sa na Vianoce psychicky zosypala, na čo môj manžel zavolal mojej sestre aby to riešila a on sa ďalej tváril že sa nič nedeje. Toto a ďalšie situácie ma prinútili konať a nečakať na zázrak že sa niečo samo zmení. Napriek manželovmu hnevu, urážkam a ponižovaniu s toho, že som zobrala život do svojich rúk som odišla s dvomi deťmi zo spoločného domu, zatiaľ k mame ale neplánujem tu ostať dlhodobo. Keď človek opustí zabehnutý bludný kruh vynoria sa mu nové možnosti. Plánujem sa nasťahovať do staršieho rodinného domu,chcem začať pracovať z domu. Neviem kde na to beriem odvahu, ona tu asi vždy bola len som ju zdeptaná nevidela. Teraz už potrebujem vyriešiť len jeden problém a to je čo najkorektnejšie ukončiť naše manželstvo a ísť ďalej. Ono je to tak, že strach je zlý radca, ja som si mnohé veci uvedomovala už dávno len som sa ich bála riešiť, niekoľko krát som už odišla ale vždy som sa vrátila, veď čo budem robiť sama. Teraz viem, že byť sama je niekedy lepšie ako byť vo vzťahu, ktorý ťa ubíja a ponižuje. Človek dokáže veľa keď musí. Netvrdím, že to čo robím je správne aj pre tebe, ale ja cítim, že v tejto situácii pre mňa určite áno. Niekedy stačí málo aby si videli veci inak. Neboj sa byť správne sebecká aj ty. Inak ostaneš svojim spôsobom na niekom závislá a to z dlhodobého hľadiska nie je nič priaznivé. Keď sme pri tom, čo je na tom zlé byť trochu pri tele, žiť s nejakým Ferom ale byť pri tom šťastná.

Smutna komentoval(a) 4.5.2011 18:45

Ahoj Silvia, dakujem za radu a priklad zo zivota. Neviem si predstavit tvoju situaciu resp. viem a to viac som presvedcena ze ked si to dokazala ty mozem to dokazat aj ja. Je to ale skutocne tazke. Je mi luto ze Vam to takto dopadlo hlavne preto lebo vychovavat dve deticky a z toho jedno s postihnutim musi byt tazke ale zase na druhej strane tak nadherne. Vidiet ich ako rastu smeju sa. Moj priatel vela krat hovori o tom ze ak by mal chore dieta nechcel by ho a podobne. Ja ho mam velmi rada a obcas prezivame tak krasne chvile ale cim dlhsie sme spolu a cim viac ho poznam mam strach. Ma tendenciu byt pomerne dost sebecky / hovori len o sebe, robime len co chce on, ked chce byt sam tak je jednoducho sam. Aktualne pracuje v Prahe a nejako casto sa mi neozve (mobil je drahy, na skype sa mu nechce lebo je unaveny a pod.). Stale nieco mysli len na to aby sa on mal dobre. Hrozne ma to stve a potom ked pride tak som z neho len nervozna a hrozne naladfova.

Ako si to zvladala ked si opustila muza? Zeny ako ty su pre mna hrdinky a verim ze aj ja raz budem na tolko silna a konecne sa rozhodnem.

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Podviedol ma snubenec

Ľubka komentoval(a) 2.5.2011 20:21 | baranova10@centrum.sk

Dobrý deň.
Mám dlhoročný vzťah 7rokov a 7 mesiacov. Sme zasnôbený už 3 roky. Včera som zistila, že ma priateľ podvádza. Ja mám 23 rokov a on má 25. Podvádza ma s 35 ročnou rozvedenou ženou s dieťaťom. V júny bude rok čo sa s ňou začal stretávať.
Neviem či mu mám odpustiť a ostať s ním. Ale naštrbil tým moju dôveru a myslím, že mu už nikdy nebudem tak dôverovať ako doteraz. Maly sme rôzne problémy. Aj z mojej strany nechuť na pohlavný styk čo my stále vyhadzuje na oči, že aj preto si našiel inú. Mala a stále ešte mávam problémy s vagínou rozne infekcie, zápaly močových ciest, plesne. Z toho dôvodu som odmietala sex. On mal popritom ešte také chute ako análny sex. Čo mňa strašne bolelo. Tak my vykričal, že ma všetko len bolí.
Mám určite aj ja zásluhu na tom, že si našiel milenku. A neviem ako to mám riešit, keď cítim, že aj ja som istou mierou na vine.
Plánovali sme spoločnú budúcnosť, tento rok v jeseni máme stavať dom. Pozemok už máme vybavený aj plány.
Bývame spolu u jeho rodičoch asi 5 rokov. Spolu s nami býva priteľov brat s družkou a so 4 ročným synom. Určite zásluhu má na tom aj toto nažívanie žiadne súkromie, nedovolíte si toľko ako keď bývate vo vlastnom.
Každý Vás len kontroluje.
Mali sme aj krízy priznávam, ale neviem sa rozhodnúť. Urobil raz urobí znova.
Prosím Vás o radu ako by som to mala riešiť. Momentálne je v Talainsku pracuje tam ako zvárač. Ja pracujem ako pomocná sila v kuchyni a popritom ešte študujem externe.Mám počkať kým príde a porozprávame sa, alebo to nemá zymsel. Moja mama a staršia sestra mi vravia, že to mám ukonči´t a netrápiť sa ešte som mladá chlapov na svete je plno. Ale je tu aj to že sme už na seba zvyknutý.
Povedal mi že on chce so mnou naďalej ostať, že čo bolo bolo. Stalo sa. Ale ja sa bojím, že sa to stane znova a znova. A zbytočne sa budem pri ňom trápiť. Ale možno si to vydiskutujeme a náš vzťah bude ešte lepší. Poradte mi ako a čo by som mala urobiť či počkať kým príde a pozhovárať sa, alebo odísť.
Ďakujem Vám pekne. Pekný deň.

Katarína Hatráková komentoval(a) 11.5.2011 22:36

Dobrý deň Ľubka, akousi technickou chybou sa stalo, že tu nevidím svoju odpoveď na Vašu otázku. Prišla Vám, alebo odpoviem znovu?

Ľubka komentoval(a) 3.6.2011 19:07

Ahoj Katka, neprišla mi žiadna odpoveď od Vás.

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Bokovka

Marcelka komentoval(a) 2.5.2011 18:05 | jajka9473@azet.sk

Dobrý deň. Ja vlastne ani neviem či mám problém, alebo ho zatiaľ len hľadám. Každopádne potrebujem vyventilovať pocity. Mám čerstvých 17 a už nejaké 3 mesiace som bokovkou 29 ročného chlapa. S ním je všetko okey, máme sa radi, klape nám to, rozumieme si. Problém je skor v tom, že má priateľku. Spočiatku to bolo dosť ťažké zvykať si na ten režím, že sa vidíme len keď má čas, t.j. keď príde skor z práce a u priateľky si vybaví aspoň hodinku času, neustále skrývanie, stretávanie sa po večeroch..atď. S tým už problém nieje, zvykla som si. Nevravím, že mi to nevadí, ale robím to kvoli nemu. Nechcem mu sposobiť problémy a koniec koncov je nám tak dobre. Nikto nás nerieši, neohovára, nemajú blbé reči. Až na to že ja sa občas potrebujem vyrozprávať a vtedy nastane problém ked nieje komu. Nikto to totiž nevie. A často mávame nezhody práve kvoli jeho priatelke. Mne je proste blbé, že on na mna nemá čas práve kvoli nej. Vtedy si pripadám ako nikto, ako bábika s ktorou si on robí čo chce a ja nemožem nič spraviť, pretože ho ľúbim a nechcem o neho prísť. Vtedy by som rada šla za kamarátkou a vyrozprávala sa ako bežné mladé dievča.. Ale to už dlho nebolo. Viem, že to nevyzerá akoproblém, ale je to prirodzená potreba človeka a tak sa často stane že mi klesá sebavedomie, zanedbávam školu a kamaráti si myslia že niečo skrývam. Ale s tým by som sa popasovala, vdaka takýmto portálom napr. No čo ma teraz veľmi zneistilo je to, že odchádza do Švajčirska za prácou a teraz je to všetko na mne. Mám ho tu čakať? Keď si aj počkám, bude znová tá „druhá“? Zasa mám čakať na skrývanie?.. Neodchádza na trvalo, povedal, že na nejaké 2 roky aj to s prestávkami, pretože je to sezónna práca. Už teraz sa mi to celé zdá veľmi neisté, možno som fakt mladá na to, aby som tu niekoho čakala a k tomu niekohom, s kým somna tom takto. Ale po povahovej stránke by som nemenila nikdy ! Jeho mám veľmi rada, len neviem či je to rozumné. Nejaká šikovná rada? Ďakujem! :)

Brimich komentoval(a) 11.5.2011 10:50

Ahoj Marcelka,tvoj problem,resp. tvoja situacia je tak povediac samozrejma , bezna a trochu aj tak normalna prave pre dievca ako si ty.Tvoj vek,mladost a rozumovo citová danost je adekvatne nastavena tomu co prezivas.Akurat to ma jeden hacik.Neviem,ci je toto tvoja prva laska alebo uz si mala predtym citovy a sexualny vztah,predpokladam,ze spolu s 29ou spavate.Uvedom si na viac ako 100%,ze ta 29 skor ci neskor necha. Je to zakonitost vo vztahoch a prave tento tvoj je ukazkovy.Uz len skutocnost,ze ma priatelku a zacal to hrat s tebou,je pre neho tou najhorsou vizitkou a ty by si mala od takeho cloveka ist co najdalej.Samozrejme je tu tvoj vek,tvoje citenie veci,tvoja tuzba byt zamilovana a prezivat roman.Roman prezivaj,no mala by si prezivat s niekym ,kto patri v tom danom casovom okamihu len tebe a „nedeli“sa o teba s niekym.Ver mi,ze svoju priatelku urcite nevymeni za teba, a ver mi,ze aj tvoj vztah,keby bol s 29 a bol by len medzi vami dvomi,tak asi s najvacsou pravdepodobnostou skoncil.Opat je to otazka zakonitosti,ktore su so vztahom spojene.Si strasne mlada,aby si takto uvazovala a nechala si pokazit to krasne v mladosti,co mame len raz za zivot. Maj vztah s niekym , kto bude len tvoj,to ze je tam 12 rokov rozdiel,to by nevadilo,ak si rozumiete a mate si co povedat,nic nepredstierate je to Ok.Ale to ze 29 ma priatelku nasvedcuje jasne na to,ze ta ma ako akusi hracku,milu hracku,s ktorou sa moze hrat,a snad mu v istych okamihoh nahradzas nieco ,co mu zasa neposkytuje jeho priatelka.Asdi je starsia ako ty a su mozno dlhsie spolu.No je to urcite signal pre teba,ze keby si aj chcela mat s nim vaznejsi vztah a on by zacal mat len s tebou vztah,tak by skor ci neskor urobil to iste tebe.Najdi si svoj roman a prezi si ho,nestracaj mladost a s nou spojene krasno,drz sa,brimich

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Nešťastná

Luli komentoval(a) 2.5.2011 18:04

Dobrý deň…mám 23 rokov, neviem či to patrí sem ale veľmi ma to trápi…Ešte som nemala..lenže ja som sa asi zaľúbila do jedného slovenského speváka..on má 37 rokov..problém je v tom, že stále myslím na neho a neviem si predstaviť vzťah s nikým iným aby sním..Však ani neviem, že existujem..Nemôžem na neho myslieť, lebo takto si nikoho nenájdem..prosím poradte mi…Dakujem za odpoved.

annaba komentoval(a) 2.5.2011 19:44

Dobry vecer mozte mi napisat nejaky mail kam by som vam mohla napisat a poradit sa?

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 21:37 | hovorotom@gmail.com

môžete písať aj sem alebo na mail
Viera

Viera Lukáčová komentoval(a) 3.5.2011 13:32

Milá Luli,
takto si naozaj nikoho nenájdeš, keď si si vysnívala krásneho princa, ktorý spí na obláčikoch. To, že Ti je sympatický slovenský spevák, je úplne v poriadku. Mediálne sa stávajú známi práve ľudia, ktorí majú charizmu, aby zapôsobili práve na takých poslucháčov, ako si Ty alebo ja. Človek bez espritu by sa veľmi na bulvárnej scéne neohrial:-))
Jediné, čo Ti bulvár alebo hudobná scéna nedokáže zaručiť, akí sú títo „ľudia“ ako ľudia. Aké sú jeho povahové vlastnosti, ako sa správa v stresových situáciách, či by ste si vôbec vy dvaja rozumeli po typovej stránke. Ty myslíš neustále na Tebou predstavovanú realitu, ako by si to chcela, aby to bolo. Je to perfektné, že vieš takto snívať. Ešte perfektnejšie je, keď sa sny dokážu preniesť do reálneho sveta. Ak sa chceš s touto našou hviezdou zoznámiť, začni robiť niečo okolo hudby, a ak budeš mať šťastie, tak sa Ti podarí sa k nemu dostať. Len si musíš premyslieť, čo by si takému človeku mohla ponúknuť. Ako by s chcela naňho zapôsobiť, čo je Tvojou silnou stránkou, v čom si dobrá? S čím by si ho vedela upútať? Určite Ti odporúčam venovať sa aj iným vzťahom s normálnymi nespevákmi, lebo pri nich sa môžeš veľa naučiť, čo sa týka komunikácie medzi mužom a ženou. A potom sa to samé vykryštalizuje, môže sa kľudne stať, že zistíš, že s nespevákom je celkom fajn alebo budeš v niečom taká dobrá, že Tvoj teraz obľúbený spevák nebude Tebe siahať ani po členky. Máš ešte veľký kus života pred sebou, tak na sebe riadne pracuj, aby si bola pripravená, nech sa stane čokoľvek :-)))
Viera

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Láska

Jana komentoval(a) 2.5.2011 17:58

Dobrý deň, mám jeden vážny problém, pred časom som sa nakontaktovala na môjho bývaleho priateľa z mladosti, rozišli sme sa ani neviem prečo, píšeme si a cítim sa strašne blbo, lebo som vydatá a on je ženaty, máme svoje rodiny a deti, boli spolu už aj na káve, bolo to milé stretnutie, plné spomienok a smiechu, nič viac, ale teraz mi navrhuje dalšie stretnutie, s tým že s toho cítim, že chce niečo viac, priznám sa, že ani on mi nie je ľahostajný, bude to veľmi tajná schôdzka. Moje manželstvo je normálne, nemáme vážne problémy, ale neviem si predstaviť reakciu môjho manžela, na tú schôdzku chcem ísť, pretože má to strašne láka a bojím sa, že k nemu niečo cítim, neviem ani čo, či vášeň alebo lásku, viem, že náš vzťah by určite nemal budúcnosť, pretože máme svoje záväzky, a bojím sa toho, že sa chce so mnou iba vyspať a potom čav, a mne ostanú výčitky, možno rozbitá rodina a oči pre plač, poradte mi prosím čo mám robiť.

Lucia komentoval(a) 2.5.2011 21:38

Ahoj Janka, skus si premysliet co od toho ocakavas. Skus si urobit poriadok v citoch. Asi ti nieco vo vztahu / manzelstve chyba … je to mozne?
Mam skusenost s niecim podobnym … nie je to uplne rovnake ale myslim ze koniec koncov je to podobne.

Mam priatela s ktorym som bola toho casu asi 4 roky, na nejake obdobie som bola mimo SR kvoli praci. Pocas tohto obdobia sme sa s priatelom nejako zacali odsudzovat a on si zacal pisat so svojov kamaratkou z mladosti. Dopadlo to tak ze sa stretli raz, druhy krat a potom este raz a nakoniec to skoncilo tak ze po mojom navrate na SR som nasla v priatelovom mobile SMS v stzle „ahoj Milacik aj ty mi chybas, chyba mi nase milovanie“. Poviem ti ten pocit bol neuveritelny …. neda sa to ani popisat ako hrozne to bolelo. To bol len 4 rocny vztah ale predstav si co to urobi s Vasim manzelstvom. Pisala si ze Vase manzelstvo je koniec koncov dobre …. nepokaz si to zbytocne kvoli tuzbe, ktorej dokazes odolat.

Jana komentoval(a) 3.5.2011 13:11

Dakujem za odpoved, no možno mi predsa niečo v manželstve chýba, troška pozornosti ktorú každá žena potrebuje, žijeme spolu 9 rokov ale už to nie je také ako kedysi, už som mala pochybnosti o tom našom vzťahu, že je taký nudný a zrazu mi prišiel do toho ON. Na tú schôdzku chcem ísť už len s toho dôvodu, že prečo ma potrebuje vidieť a o čo mu vlastne ide, chcem to vedieť a cez sms sa to nedá povedať, ale bojím sa že sa niečo stane medzi nami a ja si to budem vyčítať, pretože je to fakt príťažlivý muž, ktorého som niekedy ľúbila… Som už v koncoch…. neviem čo robiť, nedokážem sa na nič sústrediť, a pýtam sa prečo sa toto všetko muselo stať…. dakujem

Lucia komentoval(a) 3.5.2011 19:09

Ahoj Janka, je to naozaj dost nestastna situacia. Tiez som vo vztahu v ktorom nie som az tak stastna a viem si predstavit, ze keby sa nahodou objavil nejaky ten „pan dokonaly“asi by som tiez neodolala. U vas je to asi o to zlozitejsie ze su tam aj deti.
Skus sa pozhovarat s manzelom o vasom zivote ze pocitujes nedostatok pozornosti, mal by to pochopit ak mu na vas zalezi (aj ked nic v zlom ale ja uz mam o chlapoch dost pokazenu mienku) pripadne skus vymysliet nejaku spolocnu aktivitu len pre teba a muza …. naozaj to funguje (skusala som) samozrejme je to kratkodobe. Ale prospeje to vztahu a ked budete sami uvolneny a mimo deti skor sa otvorene pozhovarate.
Koniec koncov s tym priatelom z mladosti sa asi tak ci tak stretnes…. viem si to predstavit tie otazniky okolo a ta zvedavost, vzrusenie a podobne. Osobne si myslim, ze ak nieco zacne riesit asi by som sa ho otvorene spytala o co mu ide a preco to robi …. zrazu po takom obdobi …. ma predsa rodinu, co caka od Vasho stretnutia. Som naozaj zvedava ako to dopadne. Lucia

Jana komentoval(a) 3.5.2011 20:55

Dakujem veľmi pekne za odpovede, však práve preto chcem ísť na to stretnutie, aby som vlastne zistila o čo mu vlastne ide, viem ešte aj to že on nemá manželstvo v poriadku, sú spolu len kôli deťom, určite napíšem ako to vlastne celé dopadne.

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

dusno na pracovisku

táňa komentoval(a) 2.5.2011 17:35

Krásny deň prajem….veľmi by som vás chcela poprosiť o radu.Pracujem na zubnej amb. s lekárkou o 10r. staršou.Ambulanciu upratuje moja mamička a problém začal v súvislosti s mojou mamkou. Dostala predvolanie na Daňový úrad kvôli daňovému priznaniu, ktoré urobila ekonómka môjho zamestnávateľa (mojej šéfky), to ale bolo nesprávne urobené, takže moja mamička mala nepríjemnosti s ekonómkou mojej šéfky.Ja som za pani ekonómkou zašla tiež, pretože 2 roky som nepodpisovala svoje daňové priznanie, zaujímalo ma,kto ho za mňa podpisuje, na čo som odpoveď nedostala. Moja šéfka sa so mnou nerozpráva už týždeň a ja neviem ,čo mám urobiť.Rozmýšľam, že dám výpoveď, naozaj neviem.Ďakujem veľmi pekne za radu.

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 21:36

Netreba dať výpoveď, určite nie, Treba ísť za šefkou a slušne jej vysvetliť, že máte pocit, že odkedy Vasa mama bola podpisovat papiere u ekonomky, tak to vidite tak, že sa vase vztahy velmi ochladili. Ked budete formulovať svoje vety, použivajte prvu osobu – ZASADNE!!!- vyjadrujte sa, ako vnimate situaciu vy. Podľa mna, skôr než sa rozhodnete ukončit pracovny pomer by bolo dobre ist sa porozpravat, možno vzniklo malinke nedorozumenie, ktore si kazda strana vysvetlila po svojom a ani jedna strana to neviete pomenovat. Chodte sa urcite porozpravať. NEDOROZUMENIA VZNIKAJÚ Z TOHO, ČO SA ZAMLĆÍ, NIE Z TOHO, ČO SA POVIE. Držím palce. Viera

 

Stránky:«1234567»