Browsing "duševná rovnováha"
máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

smrť partnera

Ivanova komentoval(a) 2.5.2011 08:47 | ludmilaivanova@pobox.sk

Umrel moj ocko pred 2 rokmi,s mamičkou mali nádherný vzťah, a z tej situácie je nešťastná práve naša mamka. Je v totálnej depresii, nespí, neje,nechudne ale priam sa „zošúveruje“ a stále plače. S bratom sa veľmi snažíme, ale máme aj my svoje rodiny, problémy, zamestnanie.Veľmi jej chceme pomocť.Nie je spoločenská, nemá záujem o liečenie, stretnutia s rovesníkmi, je nešťastná. Prosím o radu.Bojím sa, že stratíme aj ju. Ďakujem

Katarína Hatráková komentoval(a) 11.5.2011 23:57

Dobrý deň Ľudmila, Vaša mamička sa trápi už veľmi dlho, dva roky je už predsa len doba, keby by mala prebehnúť akási „adaptačná fáza“… Verím, že ste sa snažili urobiť všeličo pre to, aby maminka prišla na iné myšlienky, aby začala žiť, hoci s touto bolesťou. Pokiaľ sa to tak dlhú dobu nepodarilo, myslím že by bolo fajn poradiť sa so psychiatrom a zvážiť nejakú medikamentóznu liečbu, aby sa v psychike Vašej maminky vôbec „vytvorila pôda“, na to, aby dokázala vnímať Vašu snahu. Veľmi ťažko sa totiž rozoznáva zdravé prežívanie smútku – jeho dĺžka a intenzita od začínajúceho chorobného procesu v zmysle depresie. A ak to je depresia a ešte spojená s tak fatálnou stratou, myslím, že Vaša maminka bude potrebovať podporu zvonku k tomu, aby dokázala v sebe opäť „naštartovať“ život. Prajem veľa síl

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Dieťa ktoré trpí rozvodom rodičov

Simona komentoval(a) 2.5.2011 08:42 | symmriggova@gmail.com

Myslím si , že veľa detí najmä v mladom veku trpí rozvodom svojich rodičov.. Také niečo prežívam aj ja..
Moji rodičia spolu nežijú už vyše 5 rokov a až teraz sa rozhodli rozviesť, pretože Otec , ktorý si našiel priateľku, sa chce ožeňiť..
U nás to nikdy nebolo ružové. Vždy u nás boli hádky a už od malička som to nezvládala. Mama začala piť a skoro každý deň mala vypité. Otec, chodil vždy za milenkami a mňa su akoby ani jeden nevšímal.Pred 5 rokmi sme sa presťahovali na dedinu, ale Otec o 2 mesiace od nás odišiel a neudal nám žiadny dôvod. Celých 5 rokov sa o mňa nezaujímal, občas mi zavolal ale ak som ho chcela vidieť musela som dojsť za ním Ja, On by nedošiel.. Mama sa o mňa starala, ale.. Ani tam to nebolo v celku dobré, pretože sme bývali v podnájme spolu s jedným mužom, ten muž je fajn ale.. hocikedy keď sa mu niečo nelubilo, nás vyhodil v strede noci na ulicu. Vypol elektrinu , no proste hrôza. v tej dobe, mi nepomáhal nikto. Bola som na všetko sama. Pred rokom mi Otec zavolal s návrhom či sa nenasťahujem k nemu. Nakoniec som sem prišla, aj kvôli škole pretože som ju mala oveľa bližšie. Lenže, ako si Otec nešiel novú priateľku,všetko sa zase zmenilo. s Otcom mi bolo dobre, ale JU som nenávidela a nenávidím. Ona sa aj snaží , ale ja viem čo je zač a taký ľudia u mňa nemajú šancu. snažila som sa ju spoznať už len kvôli otcovi, ale nevidím žiadnu cestu. Medzi časom som si našla aj ja priateľa , ktorý je o 4 roky odo mňa starší, už pracuje. Veľmi mi pomáha, najmä prežiť tieto dni. Vždy keď mám niaky problém , možem ísť bez jediného vysvetlenia k nemu. Hocikedy tam môžem aj prespať. Mám 15 rokov o 2 mesiace 16, študujem na Gymnáziu. a teraz rodičia na mňa tlačia kvôli starostlivosti..
Mama chce aby som bývala u nej,
Otec uňho..
lenže, viem že Otcovi sú prednejšie peniaze než ja, a aj jeho priateľka než ja. Starať sa o mňa vie, ale nedáva mi lásku ktorú taktiež potrebujem.Ale nemôžem sa sťažovať, pretože pri ňom mám naozaj všetko čo potrebujem.
Maminu, nadovšetko milujem a chcem byť s ňou ale bojím sa.. Bojím sa s ňou byť tam, kvôli Tomu mužovi..
neviem , čo a ako ďalej.
31.5. je súd a medzitým ešte navštívime Psychológa súdneho, aby som vedela aspoň čo a ako ďalej. I keď absolutne neviem, som veľmi zmätená a vôbec sa neviem ani na školu sústrediť. Kebyže nemám Priateľa, možno by som tu už nebola…

Monika komentoval(a) 2.5.2011 16:10 | matlka@zoznam.sk

Dobrý deň, ešte nikdy som nemala takýto problém a ešte nikdy som svoje problémy neriešila so psychologičkou. Mám 14 rokov, chodím do 8.ročníka ZŠ. Mám o rok staršiu kamarátku, ktorej sa rozvádzajú rodičia. Otec si našiel novú priateľku. Mama je nezamestnaná, na invalidnom dôchodku a psychicky tiež nie je OK. Moja kamarátka tento stav v rodine veľmi zle znáša, na začiatku vraj už bola na pohovoru u nejakej psychologičky, neviem s akým výsledkom. Nechce o tom hovoriť. Teraz sa uzavrela do seba a svoje problémy chce riešiť sama, často rozmýšľa nad smrťou, vlastne nad sebevraždou. Aj teraz nedávno keď prechádzala cez cestu a videla auto chcela sa pod neho hodiť. Ale potom si povedala, že ona ešte smrť nechce. Jedinou oporou v jej živote som ja. Mne sa zdôverí aj so svojimi pocitmi. Jej stav sa stále zhoršuje, už počuje aj nejaké hlasy, nejaké syčanie a bojí sa toho. Dokonca mi nedávno povedala, že sa boji sama seba nevie čo ma čakať od seba. Keď som s ňou vonku je úplne v pohode nemyslí na to čo prežíva doma odreaguje sa. Ale ako náhle príde domov je jej do plaču. Tieto hlasy počuje iba keď je doma. Dnes mi dokonca povedala, že tie hlasy počuje od rána ako vstala a k tomu sa pridalo aj nevoľnosť v bruchu, prirovnala to k tomu že sa jej chce zvracať. Je jedináčik a otec ju nechce, babka žije s otcom. Odmieta akúkoľvek pomoc, nechce sa zdôveriť ani triednej učiteľke, nikomu, len mne sa občas vyrozpráva. Chcela by som jej pomôcť, ale bojím sa, že jej tým nejako ublížim. Viete mi prosím Vás pomôcť ako s ňou ďalej. Viete mi dať nejaké kontakty na ľudí, ktorí by jej vedeli pomôcť? Prípadne mi napíšte čo mám s ňou ďalej robiť? Ako ju dostať k odborníkovi. Viem, že najprv musí chcieť ona a ja ju tam nechcem dostať násilím. Ďakujem. S pozdravom Monika

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Neznesiteľné rodinné pomery

Jozef komentoval(a) 2.5.2011 08:39

Rád by som sa Vám zdôveril, opísal moju zúfalú situáciu. Neviem, aký osud by stihol môj príbeh, či by bol na Vašom webe zverejnený. Obávam sa, že by si obsah mojich slov na Vašom webe prečítali moji rodinný príslušníci a to by som si vôbec neželal. Ak je to možné, rád by som Vám napísal o mojich problémoch tak, aby o nich nemali možnosť čítať moji rodinní príslušníci. Jozef

admin komentoval(a) 2.5.2011 12:07 | admin@hovorotom.sk

ak vám robí problém napísať verejne na web kľudne nám napíšte na email alebo cez kontaktný formulár, váš problém bude preposlaný našim konzultantom, ktorý s vami budú komunikovať. administrátor

Katarína Hatráková komentoval(a) 2.5.2011 12:21 | katarina@hatrakova.sk

Dobrý deň pán Jozef, kvôli zachovaniu anonymity je možnosť napísať Váš problém aj na môj mail katarina@hatrakova.sk, odpoviem Vám priamo. Všetko dobré prajem K.H.

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Depresia

Alena komentoval(a) 2.5.2011 08:38 | ajaxara@azet.sk

trpím psychickou poruchou obsedantno nútkavých porúch beriem Serlift stav sa mi zlepsil úplne som sa cítila fit až dovtedy ked som zacala chodit na vysoku školu, prežívala som strach či skúška dobre dopadne myslela som na to že čo ked si nespomeniem neurobím ale nakoniec som uspešne urobila vsetký skúšky naozaj som sa snažila učit sa poriadne a ked som mala poslednú dôležitú skúšku a ráno som sa zobudila strašne ma začali páliť ruky a hlava a veľký strach čo ked sa zbláznim , čo ked nebudem mysliet išla som ku doktorke samozrejme zvýšila mi dávku serliftu a dala mi Frontin , ked si ho zoberiem pálenie a strach ustupí ale myšlienka a podvedomé myšlienky trocha ostávajú chcem sa opýta´t môže človek nemysliet , neovláda´t svoju myseľ pýtam sa sama seba prečo to robím tak a čo ked to nebudem ovládať robiť ja viem že je to somarina ale čo myslíte prejde mi to všetko ….. Dakujem nechcem sa zblázniť a 23 mája ma čakajú štátnice Alena

Alena komentoval(a) 8.5.2011 10:12

trpím psychickou poruchou obsedantno nútkavých porúch beriem Serlift stav sa mi zlepsil úplne som sa cítila fit až dovtedy ked som zacala chodit na vysoku školu, prežívala som strach či skúška dobre dopadne myslela som na to že čo ked si nespomeniem neurobím ale nakoniec som uspešne urobila vsetký skúšky naozaj som sa snažila učit sa poriadne a ked som mala poslednú dôležitú skúšku a ráno som sa zobudila strašne ma začali páliť ruky a hlava a veľký strach čo ked sa zbláznim , čo ked nebudem mysliet išla som ku doktorke samozrejme zvýšila mi dávku serliftu a dala mi Frontin , ked si ho zoberiem pálenie a strach ustupí ale myšlienka a podvedomé myšlienky trocha ostávajú chcem sa opýta´t môže človek nemysliet , neovláda´t svoju myseľ pýtam sa sama seba prečo to robím tak a čo ked to nebudem ovládať robiť ja viem že je to somarina ale čo myslíte prejde mi to všetko ….. Dakujem nechcem sa zblázniť a 23 mája ma čakajú štátnice Alena

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    3 komentáre

Problém-Partner?

andrea komentoval(a) 2.5.2011 08:36 | ajaleo.vozarikova@gmail.com

dobrý deň
práve som sa v teleráne dopočula o vašom novom portály,ktorý ma oslovil.Možno aj preto lebo môj problém je asi u môjho parnera s ktorým mám 11mesačného synčeka a môj parner má z predchádzajuceho vzťahu dcéru(a tam je asi najväčší problém),ktorý on nechce vôbec riešiť.Neviem do ktorej témy by to spadalo alebo či vôbec budete mi vedieť poradiť.Už som sa v živote veľa natrápila a aj naplakala a teraz som naozaj zahnaná tak do slepej uličky,že neviem zaradiť ani spiatočku….ďakujem

annaba komentoval(a) 2.5.2011 12:37

Dobry den,ja by som sa chcela poradit ohladom mojho partnera s ktorym sa vobec nevieme porozpravat.Ak je vsetko dobre tak to celkom funguje ale akonahle pride nejaky problem tak ho vobec nevieme vyriesit spolu..len sa pohadame a nevieme si odpustit prepacit..tak uz fungujeme dlhsie ale tak to dalej nejde..aj to ze manzel spi v obyvacke je normalne?..mame spolu aj rocneho synceka…dakujem

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Vzťah s neistotou

lucia komentoval(a) 2.5.2011 08:06 | lucia.vinceova@gmail.com

Od svojich 18 žijem vo vzťahu s mužom, ktorý je odo mňa o takmer 6 rokov straší. Osobne si myslím, že vek nie je až na toľko veľký problém, ako jeho osobnosť, ktorá sa za 7 rokov nášho vzťahu neskutočne zmenila. Či k dobrému? To skutočne neviem. Aktuálne sme v situácii, že priateľ neustále cestuje (práca). To znamená, že od pondelka do piatku som sama v cudzom meste, kde aj pracujem a bývam v prenajatom dvoj izbovom byte. Je to pre mňa ťažké a vyvolalo to u mňa silné depresie (aktuálne sa snažím s tým bojovať). Cítim sa tak strašne sama, snažím sa nájsť všetky možné cesty ako sama nebyť ale mám pocit , že som si na priateľa až príliš zvykla a aktuálne je dosť komplikované na neho prestať myslieť. Na druhej strane je smutné, že sama sa veľa krát cítim aj keď som s ním.
Horšie je, že už asi 4 roky žijem v obrovskej neistote a pravidelne si hovorím „je to ten pravý alebo nie“. Aby som Vás uviedla do obrazu s priateľom som 7 rokov – po cca dvoch rokoch sme spolu začali bývať a všetko sa zdalo byť v poriadku. Momentálne som plná neistoty a neviem čo robiť. Aktuálne sme v štádiu kedy ja platím byt, starám sa o potraviny (samozrejme niekedy ma priateľ zoberie na obed, zaplatí v potravinách, no je to veľmi zriedkavo) a priateľ platí za auto (ktoré ja aj tak využívam na 20 %). Upratujem, varím, periem, proste taká ta pravá „žienka domáca“ (veľmi milo povedané). On to vôbec nevidí a keď mu poviem, že by som chcela aby sa trošku zmenil povie mi „ja sa meniť nebudem“. Hrozne ma to bolí pretože ja sa veľmi snažím aby bol spokojný a aby sa so mnou cítil dobre a on ….. snaží sa veľmi máličko. Chcela som od neho aby mi prispieval na nájom, veľmi sa nahneval a dosť sme sa pohádali. Ja už naozaj neviem, čo robiť. Chcem byť s ním lebo ho veľmi ľúbim, ale neviem či by som s ním chcela stráviť celý život lebo sa toho dosť bojím. Bojím sa toho aký bude.

achjaj komentoval(a) 2.5.2011 09:30

myslím, že netreba byť ani odborník aby bolo jasné, kto v tomto vzťahu ťahá za kratší koniec. Toto nie je partnerstvo, ale parazitovanie na tebe. Chýba ti zdravé sebavedomie. Prosím ťa, ako chceš aby si ťa vážil, keď ty si nevážiš samú seba. Robíš pre neho prvé aj posledné, dokonca platíš spoločné bývanie, skrátka necháš so sebou orať a vravíš, že ho ľúbiš, nepríde ti taká láska divná ? Si ťažko submisívna a on to krásne zneužíva. Tvoj inštinkt, že to tak celkom ok nebude ti napovedá veľmi správne.

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

Manžel si našiel milenku

Monika komentoval(a) 2.5.2011 07:26

Manžel si našiel milenku a stale ma klame.Uraža mna aj nažho syna .

nezainteresovany komentoval(a) 11.5.2011 00:02

a podla coho viete ze ju ma?

brimich komentoval(a) 11.5.2011 10:22

Monika,bol na serveri problem,preto odmlka.Monika,skuste blizsie rozviest situaciu a potom mozeme konkretnejsie reagovat a pokusit sa najst riesenie,dakujeme

brimich komentoval(a) 12.5.2011 13:47

Monika,dostal som sa ku celemu textu,skusim teda zareagovat.Neviem kolko rokov ma vas syn,no bez ohladu na to,bolo by treba skusit este raz oslovit manzela ,aby sa dokazal s vami porozpravat a dospiet v dialogu k tomu,aby sa jasne vyjadril , co chce od zivota a ako to dalej chce riesit s vami ako rodinou.Ak pochopil,ze jeho miesto je pri inej,je zamilovany a povazuje ju za zenu svojho zivota,potom mu niet pomoci,resp. vasmu vztahu niet pomoci,on si pojde za hlasom svojho srdca a zivota.V takomto pripade treba veci korektne a seriozne dotiahnut do konca,vysvetlit synovi ako to v zivote chodi,nech dalej je medzi muzmi dobry vztah a vy mozete ist v ustrety novej znamosti novym vztahom.Urcite ste este mlada na to ,aby ste si zacali novy vztah.Ak je situacia taka,ze manzel „nevie“co chce,ze len to berie ako milenku,ktora mu obcas prinesie alebo da nieco co uz vo vasom vztahu berie ako staru obohratu pesnicku a nie je schopny si vas vztah budovat,stavat na vzajoknych hodnotach,nevie spestrovat a inovovat vztah,cim dokazuje,ze uz asi o to nema zaujem,tak toto je tiez situacia neprijemna , ale si mysli,ze sa z nej manzel moze pocit.Skuste ho nechat tak nech sa „vyblazni“skuste vy u,enit sposom zivota,skuste si zmenit imidž,budte inou akou vas este manzel nepozna,skuste viacej“zit“,čím mu ukažete ,ze nie ste na “ odpis“ a mozno v nom vyvolate zmenu,za ktoru neskor vsak zaplati.Vratte mu to…Ak takto laviruje,nevie asi co chce,mozno ho chytila andropauza a treba mu “ pomôcť“. Uvidite,co ukaze cas,skuste teda zit svoj život,drzte sa,brimich

 

máj 2, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

ex manželka mojho priatela

erika komentoval(a) 2.5.2011 07:12 | erikaz@centrum.sk

s priatelom žijeme v jednej domacnosti necely 6rok.jeho ex manželka neustale vyhladava intrigy,su to rozneho charakteru…maju spolu syna ,ktory ma teraz 10rokov.ja mam s mojim ex manželom dve dcéry,tie maju 14r.a 12r.deti spolu vychadzaju a nemaju žiaden problem. chcem sa skor opytať,ako mam ja reagovat na take hlupe až otravne intrigy.dakujem

 

apr 20, 2011 - duševná rovnováha    No Comments

prázdno

iba ja komentoval(a) 20.4.2011 00:34

som len ja, som sam, ja a moje myšlienky, nikto ich nikdy nechcel počuť, nikto o ne nejavil záujem, denne blúdim internetom, denne blúdim mestom a hladám, neviem koho, ale predsa chodím, pozerám na všetkých a hladám, cítim sa ako neviditelný, nikto si ma nevšimne, nikto na mna nepozrie, nikto mi nepomôže keď potrebujem, nikto ma nevypočuje, hladám a neviem nájsť, je tento virtuálny svet, do ktorého píšem aspoň niečím skutočný? už nevládzem tápať iba v sebe, chcem byť jedným z nich, tých ludí všade tam naokolo, ale ako…

karol komentoval(a) 27.4.2011 09:58

ahoj,na pohlad sa zda byt tvoj text resp. zamyslenie akoby niečo abstraktne nemajuce racionalny podtext,jadro.No ked sa tak zamyslim nat tym čo pišes a poviem ti pravdu , že som si to čítal niekoľkokrát,tak si hovorím,že máš vlastne veľku pravdu.Je mnoho ľudi s podobnými myšlienkami,zamysleniami,ktoré zdanlivo nemajú riešenie,východisko.Vieš,bol som aj ja v podobnej situácii. Bolo to pred mnohými rokmi,ked som bol po ťažkej havárii a následných operáciách.Bol som na 2 roky vyradený z pracovného procesu a zo života vôbec.Stratil som akoby priateľov,nechalo ma dievča,musel som nechať školu.Bol som v stave,kedy by som jednoznačne hlasoval v nejakom referende za eutanáziu.Bolo mi asi tak ako tebe.Došlo až do takého štádia , že som sa raz zo zufalstva tak opil,že som skončil v záchytke.Ked som sa ráno po hroznej noci prebudil a videl som okolo seba to čo som videl,tak mi bolo zo seba zle. Pýtal som sa , preboha,kto som,čo tu robí,, ved to nie je možné,aby som bol na tejto urovni medzi tou najposlednejšou spodinou.Ved predsa mam na to , aby som fungoval ako normalny clovek.Ved ked uz raz žijem,tak predsa musim žiť.Nesmiem podlahnut sebaopusteniu sa,depkam a mysliet ny samovraždu.Mam len jednu šancu v živote,tou je život sam,a ja nechcem,nemôžem tuto šancu premarniť.Hoci je svet taky aky je, dodrbany,zhnity,plny svistva,ja mam pravo na sebarealizaciu.Pokial ma zdravie a nie som totalny vypatlanec tak musim nieco zo sebou robit.A zacal som na sebe makat.Praca,ludia,vztahy a skusil som na vsetko mat pozitivny pohlad.Aj na blbeho policajta,co ma pokutoval za uplnu hlupost.No a co,ved je to jeho problem,on sa snad bude zozierat,ze niekomu skomplikoval zivot,a hadam ho to aj zaboli.Skus zacat.Nepozeraj sa na svet optikou,ktoru momentalne mas na ociach.Zahod ju.Uvidis.Ak to pomôže napis mi o tom.Rad budem sledovat tvoj osud,drz sa ,karol

nuda komentoval(a) 2.5.2011 09:08 | nuda@gmail.sk

ahoj.Hľadala som nejaký podobný príspevok ktorý by pripomínal moje moje takzvané trápenie.Aj ja mám pocit že nikto nemá záujem o mňa a moje záujmy, ale väčšinou si za to môžem sama.Aj keď získam nejakých priateľov tak časom ma opustia alebo sa nechcú ďalej priateliť asi preto že ja o to nestojím. Neviem sa pred nikým otvoriť hovoriť o problémoch lebo som sa veľa krát sklamala. Podrazili ma priatelia a preto odmietam akýkoľvek spôsob bližšieho priateľstva a preto som sama . Je to väčšinou na zbláznenie ale snažím sa povzniesť nad to aj keď je to ťažké. Mám deti ktoré ma ešte potrebujú ale čo bude potom keď odídu a ostanem sama?

dobra nalada komentoval(a) 2.5.2011 11:44

ahoj,presne rozumiem o com hovoria,som na tom podobne,samota – strasne a neviem ako z toho von,mam pocit ze kazdy niekoho ma len ja som sama,zomrel mi manzel,prisla som o robotu,zmenila som sa uz si tak neverim po tom vsetkom,mam dospele deti co ma drzia,ale chyba mi smiech,dobra nalada,clovek-kamarat,posluchac niekdo kto je somnou ked su uz vsetci doma a nechcu byt ruseny,taka rada skus zacat je fajn,skusam len tych polien je akosi vela,kto to nezazil si mysli,ze som pesimista – vobec nie,stale hladam cestu,to svoje miestecko,len to nemozem najst,dobra rada nad zlato :-)

Laura komentoval(a) 3.5.2011 13:07

ahoj,niekedy sa cítim strašne sama,aj ked mám manžela a už ročnú dcérku.Manžel je každy deň v práci,ked pride domov tak prehodíme pár slov a to je všetko:(…ku večeru očakava svojho ocka kým dorazí domov a do večera kecajú vonku,alebo u svokrovcov,lebo oni bývajú pár metrov od nás.No a cez víkendy?…je to také isté skoro vôbec spolu sa nerozprávame-neviem asi si nemáme čo povedať,alebo ja už neviem??Kým manžel vykecáva so svojím ockom,tak svokra príde k mojej dcérke a už hned aj mala snou uteká k nim a ja?…som zostala doma,v tom hnusnom,odpornom dome :(((
Lebo ked som sa vydala tak sme bývali s manželovom babkou,ktorá pred rokom zomrela a dom prenechala nam,ale je v takom hroznom stave,že to snád není ani možné…niekedy sa cítim tak hrozne žeby som z tade najradsej ušla…dcérka odo mňa uteká,ak vidí skokru a manžel ma má asi tiež na háku?Tak čo už?Nemám tu ani žiadne kamarátky,nikoho…len svokrovcov,ktorí mi na časi lezú na nervy,ale za to mám 2 švagrinky,ktoré sú celkom v pohode…
Zostáva mi jediné,asi sa len s tou mojou občasnou samotou zmieriť a pretrpieť ju…

 

Stránky:«1234567