Browsing "Hovor o tom"
aug 5, 2016 - Hovor o tom    No Comments

Sama..

Ahojte…

Som Simona a mám 19 rokov píšem tu lebo sa nemám komu zdôveriť..Som strašne hanlivá nerada viažem vzťah s novými ľuďmi ešte som nebola ani raz zaľúbená dievčatá ktoré sú v mojom veku maju zo vzťahmi ako také skúsenosti a  ja?? Ja žiadne.. Nie že by chlapci o mňa nemali záujem skôr naopak no somnou to nepohne a neprávujem o nich žiadny záujem..Tá chyba bude vo mňe

sexualny problem

Prosim vas mam taky chulostivy problem s priatelkou a potreboval by som radu odbornika . S priatelkou chceme mat sex no po predohre ked je vsetko tak ako ma byt ideme spolocne ho tam dat ona je velmi vlhka no penis jej strasne blizi a to vojde fakt len kusok do nej . Ma ju uzku ano vieme ale niake riesenie ?

máj 19, 2015 - Hovor o tom    No Comments

Som nezamestnaná

Dobrý deň, musím začať trochu z minulosti nie len včerajším dňom. Na ZŠ som sa neučila dobre, chcela som to zmeniť, robila som si v žiackej hrubé čiary, od nich som chcela mať už len dobré známky. No nepodarilo sa, až na strednej škole sa zo mňa stala jednotkára a urobila som si výučný list. Neskôr  aj maturitu na gymnáziu. Potom som bola rok na úrade práce, bola som na absolventskej praxi (jedno z najkrajších období môjho života). No zamestnať sa mi ani naďalej nedarilo a tak som skončila teraz v máji bakalára, ďalej študovať už nejdem, nemám nárok na prídavky a po pol roku by som namala nárok asi na zľavnené cestovné.

Tak som teda znova skončila na UPSVaR. Áno, rátala som stým, lebo som vedela, že tam chcem ísť a neskôr si požiadať o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. No prvý deň tam všetko zmenil. Pýtala som sa na ten príspevok, ale aj na to, či do podania žiadosti nemôžem ísť na dobrovoľnícku činnosť. Že nie, že tie príspevky nie sú automaticky pre každého, že…. Tak som mu teda dala údaje, no nechcel žiaden doklad, nič ani žiadne vysvedčenia, ani potvrdenia o kurzoch (mám tri). Taktiež mi nenapísal titul, nie, že by sa mi preto zrútil svet, ale som na úrade práce, keď som si vyplňovala papiere cítila som sa na seba aj trochu hrdá, keď som odchádzala mala som horšie vzdelanie, teraz viem, čo chcem, len počkám a budem sa musieť snažiť, aby mi dali príspevok a potom sa modliť a makať, aby som na seba aj zarobila. No po tej evidencii, ako keby mi dali facku, taká nepotrebná som sa cítila, ešte ma odbili, že na dobrovoľníckej činnosti nemôžem robiť administratívnu prácu, len niečo organizovať čiže, keby, že sa chcem flákať a rozprávať niekde uspávanky deťom pred spaním, alebo organizovať nejaké posedenia pre dôchodcov v nejakej neziskovke tak je to ok, príspevok dajú, ale ak chcem pracovať tak už nie? Hoci sa jednalo o kultúrne zariadenie, leb som tam nemala čo robiť/nerobiť, lebo takéto ošívačky tam nerobia. No aj tak je to všetko asi jedno, keďže sa tento dobrovoľnícky príspevok nemôže miešať s príspevkom na sam. zárobkovú činnosť. Tak som z UPRSaR odyšla stým, že pekne krásne len musím čakať, hľadať zamestnanie (hľadám aj keď viem, že márne, už som to zažila), alebo môžem ísť na dohodu, ale len za 148 eur, dohoda sa mi črtala, ale len za cestu denne by som dala 5 eur a to by som mala ešte po poobednej 3 minúty čas na prestup a ak by som autobus nestihla, tak čo si zoberiem takxík? No tak si teda robím ručné práce, pletiem venčeky, zdobím, dedkovi urobím krížik a snáď mi z neba pomôže.

máj 18, 2015 - Hovor o tom    No Comments

Som nezamestnaná, neviem čo dalej

Dobrý deň, tak asi by som mala začať ešte od čias Základnej školy, nikdy som sa moc dobre neučila, cítila som sa podceňovaná a taktiež ma aj šikanovali. Často som si v žiackej robila hrubé čiary od ktorých som mala vpláne mať len dobré známky, nestalo sa tak. Všetko sa zmenilo až na strednej škole, splnilo sa to, ja som začala mávať skoro samé jednotky.

máj 5, 2015 - Hovor o tom    No Comments

Nedovera k partnerovi

Dobry den,  som s priatelom rok a 5 mesiacov. Od prveho okamihu to medzi nami silno zaiskrilo. Obaja sme sa do seba vasnivo zalubili aj ked sme si to prve dva mesiace nevraveli

strach zo spolocnosti

Ahojte mam taky zvlastny problem..neviem co uz robit nakolko mi je luto manzela…mame 4 rocny vztah, z toho rok sme manzelia…vzdy ked mame ist niekde na party tam kee ludi nepoznam a kde je vela alkoholu (manzel si potom vela vypije) ma prepadne strach..a zacnem sa akoze citit zle a potom nejdeme nikam…ssamozrejme ze manzel si moje spravanie vsimol…no vzdy to uhram nejako…myslim ze mam strach z toho ze medzi novymi ludmi by sa mi nevenoval alebo ja uz neviem co mi je :-( vadi mi to na sebe… A vadi mi to najma aj kvoli nemu…je mi ho luto… :-( chcem len pripomenut ze raz sme takto sli a vobec sa mi nevenoval. Sam sa tsm opil a to bolo vsetko

Vztah so schizofrenikom

Dobrý den, mám dost velký problém, s ktorým si neviem už dlhší čas rady. Môžete mi prosím poradit čo robit, mala som vztah s schizofrenikom cca vyše roka, dva roky sa už len kamarátime, nakolko choroba sposobila a priniesla do vztahu čo priniesla, stale som sa pokušala vztah dostat na inu uroven, ale to sa proste nedalo.

Najviac čo ma dostalo, že ma začal tajit pred kamarátmi, rodinou, býv. priatelkou (ta ani nevie – že on mal priatelky) a ked som to chcela zmenit, tak odzačiatku mi dával rozchody. Tie rozchody boli aj 2,3 x do mesiaca aj viac a potom sme aj vyše mesiaca a viac neboli vôbec v kontakte. Rozchody mi dával aj pre nič, za nič, jednoducho niekedy sme sa len stretli, aby mi povedal, že už nechce so mnou chodit, a popritom za tie dva roky sme spolu už ani nechodili, alebo sme si to ani nepovedali, a on povevadal, že sa chce rozíst. Citíla som sa aj využívaná z vnútra , nakolko kvôli tej chorobe sa moc izoloval, menil si čísla, nechcel sa kontaktovat atd.

Teraz posledne je to tak, že nemam na neho žiadny kontakt, opat zmenil už vyše trištvrte roka 2x číslo, nechce mi dat ani mail, neviem na neho zabudnut, predovšetkým mu odpustit, stale na neho myslím, písala som mu aj listy, fotky,…ale nereaguje. Posledne mi povedal, že sa vracia k bývalej priatelke, že sa bude s nou kamaratit. A to mi trha srdce najviac. Myslím, že to je len výhovorka, aby sa ma úplne zbavil. Necchce ma ani ako kamarátku, nakolko teraz ta bývala priatelka….

Aj ked je psychicky chorý, ja ho mám stale rada, rozumela som si sním, smiali sme sa, modlili, tancovali, chodili do prírody, proste normalny vztah….chcem ho naspat aspon ako kamaráta ! Ja som si s ním rozumela najma v duchovnej oblasti a ako človeka – skutočného človeka – aj ked mi moc ublížil, priznávam, že určite aj ja, ktorý ma srdce, sa neviem zriect a zabudnut. Je to tazke. :(((

Co robit ? Ma to nejaký zmysel…byt s ním aspon kamoška,alebo to radsej nechat tak, ked je psych. chorý ?

strata partnera

Pred rokom mi po štyroch rokoch choroby zomrel manžel po 30 ročnom manželstve.  Prešla som rôznymi fázami smútku, zúfalstva, hnevu… nevysporiadala som sa s tým dodnes a asi to ešte dlho potrvá.  Dodnes som neprespala jednu noc, hypnotiká pomáhajú na max 4 hodinový, nie veľmi pokojný spánok, vyskúšala som alternatívy prírodnej medicíny… snáď len psychiatra nie. Vie mi niekto poradiť?

Ďakujem

ubližovanie na

Dobrý deň, môj problém spočíva v tom, že 2 roky som pracovala s človekom, ktorý je vysoko nábožensky založený, ale vo vnútri to je zlá, zákerná, závistlivá žena. Takto sa prejavila predo mnou a mojou mamičkou, pred šéfkou bola milá, vtieravá, niekto iný ako som ju poznala ja.Ja pracujem vo firme 7r. ,ona 2r., ale vždy ak urobila nejakú chybu, buď to zatajila alebo to zvalila na mňa, aj mne sa raz podarilo niečo cenné pokaziť a sama mi povedala, aby som to šéfke nespomínala, ale ja taká nie som, nepočúvla som ju.A toto bol problém medzi nami,ona robila chyby , vravela som jej , aby sa priznala, ale nevedela som ako sa správať, bola to šéfkina kamarátka, ktorú okrem iných ohovárala, keď ju napr.vyhrešila.Táto osoba so mnou od septembra tohto roku nepracuje, čo mi odľahlo, lebo sama som uvažovala o výpovedi kvôli nej, lenže ona nedá pokoj ani mne ,ani mojej rodine, kdekoľvek sa s ňou stretneme, vždy má nejaké uštipačné poznámky, ja si ju nevšímam, ale chcem od takýchto zlých ľudí uchrániť moju rodinu, ktorá za nič nemôže, len neviem ako. Obávam sa, že ona aj s jej matkou si navymýšľajú o mne a mojej matke výmysly pred mojou šéfkou a tá im všetko uverí.Ona nezniesla, že som bola úspešnejšia v práci a keď som jej povedala niečo , čo mi na jej správaní vadí , tak si povedala, že mi to takto zráta.Už som aj uvažovala, že o tom všetkom poviem šéfke, čo všetko pokazila a zatajila, ale neviem, či sa to neotočí proti mne. Mala som v minulosti zlú skúsenosť, kedy moja šéfka uverila klebetám a mňa sa na môj názor ani nespýtala, 2 týždne sa so mnou nerozprávala, vtedy som ešte pracovala sama a preto tie obavy Moja šéfka má v meste povesť arogantnej, nadriadenej nervane , u nás sa veľmi veľa kolegýň vystriedalo, nikto jej správanie nestrpel, len ja. Ďakujem za radu

Rady pri výchove syna

Dobrý deň, mám 11-ročného syna, je to múdry chlapec, nastúpil do 1.roč.8-ročného gymnázia a jeho spolužiakom je aj syn mojej šéfky v práci, u ktorej som zamestnaná. Problém je v tom, že môj syn Martin ustupuje jej synovi,aby som nemala s ňou problémy zasa ja. Snažím sa mu vysvetliť, že by bolo vysoko neprofesionálne, keby sa ich problémy premietnu do našich pracovných vzťahov.Myslím si, že robím niekde vo výchove chybu, že ho vychovávam veľmi slušne a to sa v dnešnej dobe viac zneužíva ako váži, bohužiaľ už u detí, ktoré si uvedomujú sociálne rozdiely. Šéfkin syn je drzí, vyrušuje na hodinách, je urážlivý, viem to od učiteľky. Najhoršie na tom, že spolu sedia v jednej lavici, majú spoločnú skrinku, v ktorej sa rozťahuje, hnevám sa na tieto rozmaznané deti, ktoré si myslia, že na ne nič neplatí. Ďakujem za radu

 

Stránky:1234»