Browsing "Hovor o tom"
máj 19, 2012 - Hovor o tom    5 komentárov

Agresivita

Dobry den.

Niekdy ked som velmi rozculeni a tak rozmyslam ako sa zbavit ludi, ktory mi prekazaju ( poslat ich slusne povedane na smrt ).  Niekedy ma niektory ludia svu len ti, ze ma ingnoruju a rozculuju bez sebamensej priciny.  Raz som skoro udusil vlastneho fotra. Mal stastie v tom, ze dobehol brat a doslovne ma odtiahol. Cize sranda to nie. Este popisem co sa vtedy stalo. Foter si dovoloval na mamu, ktora je slabsia.

Este doplnim. Ja si na nic s toho stavu nepamatam. Mam cierno pred ocami. Cize ani neviem co robim. Ale tieto stavi sa vyskytli len tri krat za moj zivot.

Minule jedna osoba ( nie s rodiny ) po mne hodila macaciu hojdacku. Mal som sto chuti vybrat si moju ocielku ( made in Swiss ) a zmlatit ju. Otazka je kto by to prezil bez ujmi (-:

Vratim sa spat. Chcel som od vas odpoved co ma clovek v takychto pripadoch robit?

Doktorovy som to uz povedal. Aj ked skor verim tomu, ze clovek  sa musi naucit ovladat. Ibaze pri niektorych pripadoch to ani nejde.

Zatial som nic neurobil, lebo som si nasiel priatelku, ktoru mam velmi rad a nevedel by som bez nej zit. Aj priatelka ma mna rada.

Dakujem za odpoved.

apr 24, 2012 - Hovor o tom    1 Comment

Komu dieťa po rozchode

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na pár vecí ohľadom tejto témy. Mám známu, ktorá žila s partnerom viac ako  6 rokov v zahraničí, majú spolu 3 ročnú dcéru. Minulý rok sa vrátili na Slovensko, pričom  partner nikdy nepohrdol obdivom iných žien a hrdinsky sa jej priznával ku vzťahom k iným ženám (asi ho bavila jej žiarlivosť), je fanúšikom nočného života a rôznych párty. Údajne nemá problém ani s užitím ľahších drog. Bývali striedavo u jeho rodičov, teraz sú oddelení, každý u svojich, udržiava rôzne pochybné vzťahy, tvári sa, akoby bol Brad Pitt a neustále si jej ponižovaním zvyšuje svoje sebavedomie a vyhráža sa jej, že si dcéru vysúdi on, že jej ju zoberie. Neprispieva jej žiadnou hotovosťou, tvrdí, že ich dosť živil a má dlhy doslova všade. Malú si teraz delia v týždni na polovicu (pričom väčšmi sa o ňu starajú jeho rodičia), ale ak mu príde nejaký lepší program, hneď ju šupne svojej bývalej partnerke – ako horúci zemiak. Dokonca z jeho strany padol návrh, aby navštevovala dve predškolské zariadenia, čo mi pripadá nie normálne…Napriek tomu, že matka dieťaťa s tým nesúhlasila, keďže malá je riadne zapísaná  v mieste svojho a matkinho bydliska, aj tak je pravdepodobne zapísaná „dvojmo“. Zdá sa mi to pre dieťa dosť nezdravé mať dva kolektívy. Neustále sa jej vyhráža, že jej ju vezme, že jej ju dovolí iba navštevovať, dokonca s ňou chcel vycestovať do zahraničia a opäť ju zastrašoval, že on má na to právo a vyžadoval rodný list dieťaťa pod hrozbou, že sa dostaví preň s políciou… Má matka väčšiu šancu keď požiada SÚD o zverenie do výchovy, ako jej otec? Ďakujem, Valéria Humenné

feb 20, 2012 - Hovor o tom    2 komentáre

SME TEAM

SME TEAM: NÁJDI SA A PRIDAJ SA DO TEAMU

Športovanie a pohybové aktivity sú jedinečným a optimálnym výchdiskom pri riešení
alebo vyriešení tvojich problémov , s ktorými si sa obrátil na svojich konzultantov alebo
ostatných účastníkov nášho portálu.Primerane trénovaný človek lepšie a ľahšie odoláva
tlaku , znáša rôzne záťažové situácie , je pripravený zvládnuť stresory súčasného života.
Pravidelné cvičenie je najúčinnejší prostriedok prevencie a liečby viacerých telesných
a duševných ochorení , o ktorých si hovoríme na našom portáli.Ku bežným a tradičným
pohybovým aktivitám , ktoré ti dokážu zlepšiť kvalitu telesného a hlavne duševného
zdravia patria – chôdza , jogging , plávanie , loptové hry ( tenis , volejbal , futbal )
a samozrejme všetky zimné športy.
Kráľom medzi telesnými aktivitami , ktoré ťa dokážu zbaviť tvojho problému
(alebo určite otupia hroty jeho negatívneho dopadu na teba ) , je v súčasnosti bez
akýchkoľvek pochybností – tréning so záťažou alebo, ak chceš , fitnes tréning

s nasledovnými benefitmi :

– lepšia kvalita svalovej hmoty / kvalitnejší sexuálny život
– aktívne využívanie voľného času / životná energia / minimalizácia rizika závislostí
– zvyšovanie sebavedomia a vyššia sebadôvera / nižší potenciál pre týranie a šikanu
– výkonnejšia srdcovocievna činnosť / prekrvený mozog / kontrola nad stresom a depresiami

Tvoj internetový portál www.smeteam.hovorotom.sk ti ponúka možnosť začleniť sa
a pridať sa do tebe blízkemu teamu- skupiny účastníkov nášho portálu.

Po vyplnení formulára / dotazníka budeš začlenený do svojho teamu , členovia ktorého si budú
z hľadiska obsahovej skladby teamu najviac blízki.V rámci svojho teamu si môžete
vymieňať svoje postrehy , skúsenosti , názory , rady či len prosté výpovede o tom ,
ako žijete , ako sa vám darí , ako na tom momentálne ste.Od nás vám ( teamom ) budú
poskytované rady o tom ako si nájsť zdravý spôsob života , ako cvičiť a čo cvičiť
v rámci pohybu a fitnes aktivít , doporučíme vám podľa možností kvalifikovaných
inštruktorov fitnes , poradíme vám pri správnom stravovaní a voľbe rôznych doplnkov
stravy , pokúsime sa zmenou vášho telesného a duševného zdravia nájsť nové pozitívne
životné hodnoty a nakoniec hádam taká čerešnička na torte – prostredníctvom vzájomnej
motivačnej súťaže medzi vami v teame spolu vyhodnotíme toho resp. tých , ktorým sa
najviac podarí zmeniť svoj telesný a hlavne duševný imidž.


viac na www.smeteam.hovorotom.sk

dec 28, 2011 - Hovor o tom    6 komentárov

ako sa rozhodnúť

Neboli sme s priateľom dlho. Len dva mesiace. A vlastne ani neviem, možno sme ešte spolu. Vlastne neviem ako to je teraz medzi nami. Zo začiatku sme boli spolu každý večer, či už potom ako som skončila v práci alebo škole a ako on si stihol vybaviť všetky pracovné povinnosti. Po dvoch týždňoch už nemal na mňa toľko času ako pred tým, kvôli vyťaženosti v práci, takže sme sa videli raz – dvakrát za týždeň a občas sme si zavolali. Nikdy som nechápala prečo je problém zavolať mi, raz som však bola za ním v práci a pochopila som, že to naozaj neide. Keď niečo lepí na strom napríklad tak je na rebríku aj hodinu – dve v kuse a jednoducho nedá sa dvihnúť telefón. Všetko bolo v poriadku. Deň pred Vianocami bol za mnou v práci, bol tam asi hodinu, vymenili sme si darčeky, porozprávali sa, popriali všetko pekné. Toho 24. decembra sme sa porozprácali cez chat. Akurát na tému silvester stále povedal, že zajtra sa o tom porozprávame. Vedela som, že má veľa práce, lebo robil ešte 24. a dokonca aj 26. mal robiť a nečudovala by som sa keby robil dokonca aj 25. 27 decembra mi od neho prišla sms-ka, že dostal letenku od bývalej, že sa vráti 6.januára. Aby som mu to odpustila. Aby som mu všetko odpustila, že to bolo krásne. Aby som sa usmiala, že mi praje krásny nový rok, a aby sa mi úsmev nikdy nevytratil z tváre a pekný deň. Na jednej strane som už dávno vedela, že nejaká kamarátka ho volala na silvestra do Portugalska, ale že mu prišlo zbytočné vyhodiť toľko peňazí za letenku na tri dni. A zrazu toto. Myslela som, že silvestra strávi s kamarátmi na chate, alebo tak nejak. Ani by som sa neurazila, keby som tam nešla tiež. Veď nie sme spolu dlho, pracuje ako pracuje a na kamarátov čas nemá. Nech si ide oddýchnuť. Ale po tej sms som nechápala ako to vziať. Vracia sa k bývalej? Alebo potreboval len tak ujsť od práce na chvíľu a dať si pauzu? Rozchádza sa so mnou? A prečo tam dopísal kedy sa vráti na Slovensko to ma chce vidieť alebo čo? A to že to bolo krásne? To má byť rozlúčka? Cítila som sa akoby som dostala facku a nechápala som prečo. Moja reakcia bola na to len „Akože koniec?“ a po odoslaní som si povedala, že nemá zmysel čakať na niečo také tak som volala. Nedvíhal. Iba naspäť odzvonil. Tak som znova písala „nebudem kričať, len mi normálne dvihi telefón.“ Prišla správa späť. „Nastupujem do lietadla. Ozvem sa ti z Lisabonu. Pekný deň“ Čože????? Povedala som si fajn. Som zvedavá či zavolá. Nemyslela som, že sa ešte ozve. Počas letu som mu poslala sms, že nechápem. Či sa so mnou rozchádza, vracia k bývalej alebo čo vlastne tým chcel povedať? Že ale dúfam, že mal dobrý let a nech robí tak, aby bol šťastný. Naozaj som nečakala, že zavolá. Zavolal. Celý čas sa mi ospravedlňoval. Že keby som spravila niečo také ja, žeby to neprežil. Tak som sa spýtala, či to mala byť akože reakcia, že nechcem, aby si mi raz ublížila, tak radšej utečiem, ublížim ja tebe teraz? Alebo niečo na ten štýl. Tak len skonštatoval, že dajme tomu. To ma nahenvala, že aké dajme tomu. Keď som sa spýtala, že prečo to potom spravil. Odpoveďou bolo len „To som ja. To nepochopíš“ Na otázku, či bývalú ľúbi a či ju chce povedal, že nie. Na otázku, či ma niekedy ľúbil a či ma vôbec ľúbi, povedal, že áno. A že na mojom mieste by sa s ním hneď rozídem. že pre mňa to bude najlepšie. Reagovala som len, že či to nebude preňho najlepšie. Tak sa spýtal, či pre mňa nie? Je mu to ľúto. Že vraj by ma ešte rád videl. Ale, že je to na mne. Nech si to nechám prejsť hlavou. Že vie, že to čo spravil sa nerobí.
Ja nechápem. Stále som nepochopila. Na jednej strane v telefóne znel, že ho to naozaj mrzí. Ale na druhej to vyzerá ako by sa so mnou len nevedel rozísť. Keby mi už nezavolal tak by som pochopila, že mu už za nič nestojím, že je koniec. Ale to, že zavolal ma celkom zmiatlo. Mám mu veriť? Alebo sa s ním normálne porozprávať keď príde späť? Alebo ho rovno v tej chvíli poslať do hája?
Ja som asi až príliš tolerantný človek. Keby mi povedal normálne, že má jednu letenku na pár dní do portugalska, že tam chce ísť si oddýchnuť a tak, povedala by som nech ide. BOla by som smutná a tak všetko. Ale nezakázala by som mu to. Mám tak nejak pocit, akoby sa snažil tak nejak aj utiecť, že sa zľakol toho všetkého. Mal pred tým dlhšie vzťahy, ale zároveň viem, že napríklad niečo ako manželstvo ho trochu desí. To pripútanie a tak. No možno nedesí. Ale nechápe prečo sú ľudia berú a potom rozvádzajú, že manželstvo nejak stráca zmysel podľa neho. A ešte ani pri jednej žene nemal pocit, žeby sa vôbec chcel ženiť beriem tak, že nanašiel tú pravú. Lebo keby sa s nejakou chcel oženiť,tak už bude s ňou. Nikdy sme nemali v našom vzťahu žiaden problém. Hádky, alebo konflikty. Jediný kameň úrazu bola jeho práca. Tak nejak je workoholic. A ja mám taktisto porpi štúdiu VŠ aj brigádu a ešte jedno doplnkové vzdelávanie. Ale inak všetko po všetkých smeroch v pohode. Takže, čo by sme mi poradili? Nebaviť sa a zahodiť to, alebo sa skúsiť porozprávať?

dec 16, 2011 - Hovor o tom    4 komentáre

neveri mi !

Dobry den, mam taky problem. s priatelom sme spolu skoro rok. mam dceru s predchadzajuceho vztahu s ktorou som aktualne na materskej a on pracuje v zahranici a chodi domov kazde styri tyzdne. potom je pride ku mne na tyzden-dva a takto dokola. proste on mi tvrdi ze este stale mi dostatocne neveri ako by mi mal, kedze som mu tu doveru nedala aj ked nerobim nic zle. som doma na materskej, nikam nechodim. ale jemu vadi aj ked mi na socialnej sieti niekto napise, konkretne neaky chlap. mala som narodeniny a bola som sa zabavit s kamoskami v meste, este dodnes to nevie prezit a to je uz pol roka. je velmi ziarlivy a myslim ze ma dost zvazuje. on tvrdi ze keby som ho skutocne lubila tak by som tam nesla, ze vraj mu nevadi ze niekam, vadi mu to ze tam budu aj chlapy

nov 19, 2011 - Hovor o tom    1 Comment

ako predtym, ci lepsie?

Dobry den,

ani neviem ako zacat, snad tym ze pred viac nez piatimi rokmi som sa zoznamila so svojim terajsim priatelom. Zo zaciatku bolo vsetko fajn, clovek je zalubeni a nevidi alebo nechce vidiet chyby toho druheho a tak vela toleruje. Casom sa mi vsak zacali otvarat oci ale uz som bola taka namotana ze som s tym nedokazala nic robit a mozno som mala iba strach ze ho stratim , tak ako teraz. Stale odkladal predstavovanie rodine, doteraz nepoznam ziadnych jeho kamaratov, nechodime k nikomu na navstevu ani nikto k nam, teraz uz spolu zijeme je to tri roky.Iba par krat som stretla jeho mamu ale nebolo sa kedy normalne porozpravat, nezoberie ma tamm, bo ze A NACO? V case ked sme isli spolu byvat som zacala podnikat, nebola to vsak ziadna slava, a po roku to zacalo ist dolu vodou, chcela som s tym skoncit no stale ma odhovaral nech vydrzim, no peniaze sa minali, nedoplatkov a dlhov bbolo cim viac. Nakoniec som to ukoncila a on vtedy nebol velmmi nadseny ze mohla som este pockat kriza pominie, ze co budem teraz robit, ved nic neviem ani skolu nemam poriadnu. Dlho som si hladala pracu, nedarilo sa mi, nikde ma nechceli  prijat.Nakoniec sa mi podarilo najst si miesto v jednej vyrobnej firme v ktorej mam zmluvu iba do konca roka a potom neviem, je to tam dost zle, bo zarobim len 250 eur za mesiac na osem hodin denne. Stale vsak mam problem s peniazmi, dlhy ma este stale prenasleduju a exekutori su mi v patach, uz som z toho psychicky vycerpana, za tento rok som schudla 7kg. Ziadna banka mi uver nechce dat, co by mi velmi  pomohlo bo byy som mala jednu splatku a pomalicky by sa problem riesil a nie takto ide cela vyplata fuc a ja stale nic nemam. Frajer peniaze zarobi no kedze to medzi nami nefunguje, nechcem  si od neho stale pytat a on mi to potom vycita. A vlastne ja ho stale lubim nechcem ho pre jeho peniaze. Je mi strasne luto ze sa ku mne nechova pekne ze ma uz nelubi tak ako na zaciatku, som mu lahostajna, niekedy sa mi neozve aj tyzden, nepride domov a apotom povie ze co z toho robim dramu ved to je normalne. Casto mi nedviha telefon, ked sa mu uz odvazim zavolat po troch dnoch, a povie ze co ho stale otravujem. Neviem ci ma iba prestal mat rad alebo ma druhu, to fakt neviem. Nikdy nemmal vela kamaratov, no teraz chodi na kazdu moznu akciu a vyhladava prilezitosti ako neprist domov, napr. povie ze je unaveny alebo musi pomoct mame a zostane u nej a domov nepride. Ja uz neviem ani v jednom smere ako si mam poradit, ani s peniazmi a pracou ani vo vztahu, mam pocit ze cim viac sa snazim tym je to horsie. Nemyslim si o sebe ze by som bola celkom blba len mozno trosku nevyrovnana osoba som to viem, citala som roznu literaturu druhu pozitivne myslenie, ako uspiet v praci, co so vztahom, no akosi to neviem zvladnut, ved iba pismenka mi nepomozu, ale uz fakt zacinam byt zufala. Uzivam nejake lahke tabletky na psychiku, utekalo mi totiz srdiecko, ale bez nich sa do prace rano  nevychystam, ja to chcem iba vsetko zvladnut, pomozte mi prosim.

nov 18, 2011 - Hovor o tom    7 komentárov

Ostať či odísť?

Dobrý deň, podobne ako mnohí aj ja mám problém v partnerstve, s ktorým si neviem poradiť. S partnerom žijeme spolu 4 roky, máme 3,5 ročnú dcérku. Partner je pracovne veľmi vyťažený, keď príde z práce nás s dcérou si veľmi nevšíma, chce mať svoj pokoj a priestor, svoj voľný čas trávi za PC. Ako otec sa dcérke venuje veľmi málo, maximálne je ochotný ju na hodinu aj to len niekedy postrážiť a ako partner je ešte horší. Vôbec sa doma nezhovárame o bežných veciach, starostiach, problémoch, jednoducho on tvrdí, že pre nás robí všetko, a preto chce mať doma pokoj, poriadok a svoj priestor. Čo sa týka financií, nemám si na čo sťažovať, s dcérkou si žijeme pekný život, ale cítim, že partner sa mi čím ďalej, tým viac vzďaľuje, odsudzujeme sa. Veľakrát som sa s ním o tom zhovárala, že tento život ma šťastnou nerobí, ale on má veľmi tvrdú povahu a povedal mi jednoducho, že on a nezmení, pretože je taký, robí pre nás všetko a ja si mám zvyknúť alebo odísť, ak si myslím, že inde sa budem mať lepšie ako pri ňom. Vo vzťahu je veľmi dominantný a môj názor nerieši. Ja som v submisívnom postavení, viem o tom, ale pre zachovanie rodiny veľmi veľa vydržím. No viem, že šťastná nie som a preto sa neviem rozhodnúť, či vo vzťahu ostať alebo odísť. Ďakujem

NEVERA

Dobrý večer,
chcela by som napísať svoj príbeh nevery môjho manžela. Sme manželia už 16 rokov, máme jedno dieťa 9 ročného syna. Po pôrode som upadla do stredne ťažkej depresie, z ktorej som sa dostavala niekoľko rokov, no súčasne sa začal u mňa prejavovať vysoký krvný tlak na kotrý som sa liečila u rôznych internistov a kardiológov, ale nikto mi nevedel povedať po rôznych vyšetreniach, čo spôsobilo po pôrode hypertenziu. Až minulý rok, a to po 9 rokoch mi vo VUSCH-u diagnostikovali vrodenú srdcovú vadu, čiže už ma cielene liečia a upravujú mi lekári tlak tak, aby srdiečko nebolo “zaťažené”, no jednu vec som veľmi ťažko prijala a s ktorou dodnes zápasím, je že operácia srdiečka je len otázkou času. Keďže toľké roky som nebola správne liečená a zároveň môj tlak bol stále vysoký, stále som bola slabá, unavená, opuchnutá, zle mi bolo z vysokého tlaku, nevládala som veľa okolo domácnosti a plus ešte moja práca a veľakrát som aj omdlievala. No v tom čase som nemávala chuť na sex vo večerných hodinách, manželovi som vravela že beriem lieky aj na depresiu a že tlak mám stále vysoký. Cez deň skôr by som mala chuť, no ja som bola v práci ale aj mj manžel, ktorý začal podnikať. Naše cesty sa cez deň nikdy nestreli. Všímala som si jeho ľahostajnosť ku mne, nechcel komunikovať s mnou, nechcel počuť o žiadnych mojich problémoch, sadol si pred telku alebo počítať, skrátka utekal predo mnou. Nevšímal si ma ani ráno keď sme autom odchádzali do práce, bolo mu jedno ako vyzerám, č ma bolí a trápi a večer si ľahol do postele a otočil sa nabok odo mňa zaspal. Niekedy som sa snažila mať sex aby som ho pritiahla k sebe a všímal si ma, no veľakrát ma odsotil ale iba málo kedy raz, dvakrát do mesiaca sme mali sex, no žiaľ nikdy netúžil po predohre, resp. milovaní, doykoch, ovoniavaní, hladkaní, len “chcel” iba pohlavný styk. Nikdy mi nepovedal, že ma ešte ľúbi. Až tento rok v júni som v jeho práci na monitore videla komunikáciu s jednou slečnou 36 ročnou, s ktorou si písal chúlostivé sexuálne veci. Priznal sa k nej, že má s ňou len sex, a to 1,5 roka. Bola som prekvapená, ako mi to mohol urobiť a nepomáhal mi pri mojích zdravotných problémoch, ja som sa sama pretĺkala a on si našiel inú, vymenil ma za slečnu, ktorá vedela, že je ženatý, podša jeho tvrdenia, lebo aj ona potrebovala sex, keďže priateľa má v Anglicku. No najviac ma šokovalo, že kedy to stíhal s ňou, keďže času veľa nemal, povedal mi že chodila za ním do kancelárie, sex mali na zemi na koberci. Teraz neviem ako ďalej mám fungovať, lebo stále mi tvrdí, že ma nemiluje, no na druhej strane mi hovorí, že ku mne nemôže byť úprimný, lebo ja som veľmi citlivá, takže všetko čo mi povie, je klamstvo. Ako ďalej mám žiť, je mi ťažko, no mám choré srdiečko. A bodka na záver, ešte doteraz sa mi neospravedlnil ani neoľutoval svoj čin a ani nepovedal, že to bolo správne z jeho strany. Vravel, že na to musí prísť čas a on sa necíti psychický dobre (lieči sa na úzkosť a depresiu už 3 rok), čo mám robiť ako reagovať. S tou slečnou prestal sa stretávať v kancelárii, uťal to po prepuknutí nevery. Ja som sa pýtala, či medzi nimi nebol citový vzťah, no on mi povedal, že nie, lebo nikoho neľúbi, len svojho syna, bol to sex s ňou pri kávičke. Inak si nikdy nevolali, len keď manžel chcel sex, tak jej napísal a ona prišla. Bolo to aj naopak, keď ona chcela častejšie, no manžel neriešil jej potreby, iba svoje, len keď on chcel, skrátka sex zadarmo, bez peňazí.
Skúšala som ho ignorovať, ale o dva-tri dni mi povedal, že či mi „mucha sadla na nos“, snaží sa neriešiť problém, ako mi viackrát povedal, že to zahodil za hlavu (neveru)a urobil za touto svojou historkou hrubú čiaru. Teraz sa snažím neriešiť to, ako mi povedal, raz sa o tom porozprávame, lebo v tom čase sa necíti dobre, no medzi nami nie je to vydiskutované na takej rovine, že by som ja bola spokojná, ako som spomínala ani toho ospravedlnenia (ľútosti) som sa nedočkala. Manžel sa snaží byť so mnou za dobré, komunikuje na rozdiel od predchádzajúcich rokov. Vravel mi, že mu záleží na mne ale nič necíti ku mne. Neviem, či to jeho nemilovanie a zároveň, že začal byť neverný a jeho ignorácia ku mne po celé roky nespôsobil jeho zlý zdravotný stav. Nedokáže sa radovať zo života, uzatvára sa do seba, je len pre neho práca a televízia. Nemá žiadne záľuby, pri ktorých by sa dokázal uvolniť a nabrať síl.

Poraďte mi ako ďalej mám fungovať, snažím sa manželovi pomôcť, aby rozprával o svojich citoch a dával ich navonok, lebo necíti sa dobre, cíti silnú úzkosť a smútok.

 

Ďakujem za vašu odpoveď.

nov 7, 2011 - Hovor o tom    8 komentárov

rozchod – starostlivost o dieta

Zdravim Vas,

potrebujem akutne poradit. Zil som 4 roky vo vztahu s priatelkou, s ktorou mame 3,5 rocneho syna a neboli sme zosobaseni. Uz viac ako pol roka spolu nezijeme a dohodli sme sa na striedavej starostlivosti o dieta, mame zauzivany sytem ako si ho striedame, zvykol si aj maly. Jeho matka vsak tento system chce zmenita to schvalne tak, aby mi nepasoval. Totizto momentalne sa staram o syna jeden tyzden stvrtok-piatok-sobota-nedela a druhy tyzden streda-stvrtok-piatok. Ostatne dni je u matky, ktora ale teraz chce aby sme sa o syna striedali po tyzdni a teda pondelok az nedela, co je pre mna ale nevyhovujuce a ona to vie a preto nezabudla spomenut aj to, ze ak s tym nesuhlasim, tak dieta bude stale u nej s tym, ze kazdy druhy vikend bude so mnou. Prosim Vas poradte, co je pre syna lepsie, ja to nejak pretrpim. Potrebujem sa rozhodnut, no bojim sa sam.

nov 4, 2011 - Hovor o tom    5 komentárov

Rozchod po 11 rokoch…

Ahoj, myslim ze mam dost vazny problem sa vyrovnat s rozchodom ktory trval v podstate od mojho detstva az do teraz ked mam 25 rokov.Problem spociva asi v oboch pretoze ked je sama a volame spolu alebo piseme ci sa stretneme je vsetko v poriadku nema problem komunikovat o veciach dat mi nadej ze by este nieco mohlo, no v zapeti ako sa dostane do istej spolocnosti kde alkohol tecie viac ako voda je zle.Pretvaruje sa ze ma ani nepozna,vadi jej asi aj to ze dycham pozeram sa precitujem.V mojom zivote nastal prevrat po tom ako sme spolu planovali zalozit rodinu po ktorej sme tak strasne tuzili obaja a zrazu znicoho nic koniec rozchod.Samozrejme nie jeden krat… Vzdy sa vratila zo slovami prepac zlakla som sa no lenze o par dni znova to iste.Teraz posledny mesiac spim asi tak 2 hodiny denne jem tak 2 rozky za cely den,sice mam casovo narocnu pracu vzdy si viem najst cas na vsetko co potrebujem.Obvinovany chorobnou ziarlivostou ze sa mam dat liecit a  podobne veci su v poslednom case na dennom poriadku.Nevravim ze som idealny clovek ze som najlepsi, prave naopak za posledny mesiac som sa zmenil ochladol som neviem kontrolovat svoje pocity, som vybusny voci rodine priatelom vsetci si to vsimli a ked sa ma niekto spyta na dovod a poviem otom dostanem vzdy rovnaku odpoved.Som beznadejne zamilovany zo zlomenym srdcom obavam sa ze uz dalej nezvladnem ani minutu bez nej alebo bez odbornej pomoci.Nedokazem sa stym vyrovnat a uz vobec zniest pocit samoty.Verim ze raz bude dobre ale mam aj strach ze moze byt neskoro preto ako clovek ziadam kohokolvek kto si tento clanok precita a pochopi moju situaciu a vie o niekom kto sa zaobera odborne tymito zalezitostami nech da vediet sam uz nemozem zvladnut nic. Ďakujem

Stránky:«1234»