Browsing "týranie a šikana"

ubližovanie na

Dobrý deň, môj problém spočíva v tom, že 2 roky som pracovala s človekom, ktorý je vysoko nábožensky založený, ale vo vnútri to je zlá, zákerná, závistlivá žena. Takto sa prejavila predo mnou a mojou mamičkou, pred šéfkou bola milá, vtieravá, niekto iný ako som ju poznala ja.Ja pracujem vo firme 7r. ,ona 2r., ale vždy ak urobila nejakú chybu, buď to zatajila alebo to zvalila na mňa, aj mne sa raz podarilo niečo cenné pokaziť a sama mi povedala, aby som to šéfke nespomínala, ale ja taká nie som, nepočúvla som ju.A toto bol problém medzi nami,ona robila chyby , vravela som jej , aby sa priznala, ale nevedela som ako sa správať, bola to šéfkina kamarátka, ktorú okrem iných ohovárala, keď ju napr.vyhrešila.Táto osoba so mnou od septembra tohto roku nepracuje, čo mi odľahlo, lebo sama som uvažovala o výpovedi kvôli nej, lenže ona nedá pokoj ani mne ,ani mojej rodine, kdekoľvek sa s ňou stretneme, vždy má nejaké uštipačné poznámky, ja si ju nevšímam, ale chcem od takýchto zlých ľudí uchrániť moju rodinu, ktorá za nič nemôže, len neviem ako. Obávam sa, že ona aj s jej matkou si navymýšľajú o mne a mojej matke výmysly pred mojou šéfkou a tá im všetko uverí.Ona nezniesla, že som bola úspešnejšia v práci a keď som jej povedala niečo , čo mi na jej správaní vadí , tak si povedala, že mi to takto zráta.Už som aj uvažovala, že o tom všetkom poviem šéfke, čo všetko pokazila a zatajila, ale neviem, či sa to neotočí proti mne. Mala som v minulosti zlú skúsenosť, kedy moja šéfka uverila klebetám a mňa sa na môj názor ani nespýtala, 2 týždne sa so mnou nerozprávala, vtedy som ešte pracovala sama a preto tie obavy Moja šéfka má v meste povesť arogantnej, nadriadenej nervane , u nás sa veľmi veľa kolegýň vystriedalo, nikto jej správanie nestrpel, len ja. Ďakujem za radu

Rady pri výchove syna

Dobrý deň, mám 11-ročného syna, je to múdry chlapec, nastúpil do 1.roč.8-ročného gymnázia a jeho spolužiakom je aj syn mojej šéfky v práci, u ktorej som zamestnaná. Problém je v tom, že môj syn Martin ustupuje jej synovi,aby som nemala s ňou problémy zasa ja. Snažím sa mu vysvetliť, že by bolo vysoko neprofesionálne, keby sa ich problémy premietnu do našich pracovných vzťahov.Myslím si, že robím niekde vo výchove chybu, že ho vychovávam veľmi slušne a to sa v dnešnej dobe viac zneužíva ako váži, bohužiaľ už u detí, ktoré si uvedomujú sociálne rozdiely. Šéfkin syn je drzí, vyrušuje na hodinách, je urážlivý, viem to od učiteľky. Najhoršie na tom, že spolu sedia v jednej lavici, majú spoločnú skrinku, v ktorej sa rozťahuje, hnevám sa na tieto rozmaznané deti, ktoré si myslia, že na ne nič neplatí. Ďakujem za radu

 

mar 8, 2013 - týranie a šikana    3 komentáre

Bezradná

Dobrý deň. Chcela by som vás poprosiť o radu,pretože sama neviem čo mám robiť. Vzala som si o 14 rokov staršieho muža,bolo to pred 6 rokmi a skoro 2 nám to už neklape. Ani neviem ako sa to zacalo. Ale myslím si,že to veľmi zle zvládam. Ide o to,že manžel keď je nervózny,tak najskôr len kričal,ale teraz sa to naozaj nedá počúvať. Ponižujd ma,uráža,hreši,nadáva a všetko dokopy. Najskôr sa mi po každom takomto výstupe ospravedlňoval. Plakal a priniesol vždy aj kvety. Neskor mu to už prestalo byť ľúto a teraz vraví,že za všetko si môžem sama,že je to len moja chýba. A vydiera ma cez nášho syna. Že chcem rozbiť rodinu,obrat ho o otca,že som na nič matka. Hrozne ma to ubíja a neviem čo ďalej. Doma mi nič nepomáha a velka nevýhoda je,že pracujeme spolu,takže sa to prenáša aj do roboty. Toľko mi všetko vyčíta,že až niekedy mám pocit,že má pravdu. A myslím,že to nerobí úplne vedome.Stale boli nejaké problémy,tak som mu to stale ospravedlňovala,ale už nevládzem. Problémy budú nejaké vždy a to predsa nieje dôvod,aby si to vybíjal na mne. Spoločne by to malo byť predsa ľahšie. Prosím,poraďte.

máj 23, 2012 - týranie a šikana    5 komentárov

neviem ako ďalej

Už naozaj neviem ako ďalej. V skratke mám otca bývaleho alkoholika, teraz keď nepije má však úplné absťaký . Budem mať za chvíľku 18rokov navštevujem strednú školu a čoraz častejšie myslím na to že to tu ukončím už som s nervami na konci.. celý život počúvam od vlastného otca aká som P…a, aká som kur..a, keby to bola pravda ale v škole patrím medzi najlepších žiakov nik netuší aké mám doma problémy , každý si myslí že mám dokonáleho ocka .. Vie sa veľmi dobre pretvarovať … a to viem aj ja usmievať sa po preplakanej noci celý deň na spolužiakov dá zabrať a ešte podať v škole 100%  víkon.. ale každý má svoje hranice a ja už ďalej nevladzem a možno že už ani nechcem .. Kamarátka mi povedala že by to bolo odo mňa sebecké keby som sa zabila, no ja celý svoj krátky život sa snažím robiť ľudom radosť usmievam sa keď mám chuť plakať a niečo rozbíjať,, a to nie je sebectvo od druhých? kedy budem štastná ja?

nov 8, 2011 - týranie a šikana    2 komentáre

V škole je to horor

Som hrozne zúfala. Nechápem kam som sa to dostala. Na základnej škole som nemala najlepší prospech a tak som sa prihlásila na odbornú školu a štúdijny odbor Kuchár. Na základnej som bola priemerná žiačka teraz dosahujem vyznamenania, vyzerám dobre nemám zdeformované telo ani zuby ani riedke vlasy, mam v triede dve spolužiačky ktoré sú fakt čo sa týka obliekania a výzoru dokonale a učia sa tiež celkom dobre, sme už tretiačky ale z celého srdca sa modlíme aby sa už skončila nočná mora ktorú každý deň v našej triede prežívame. Je tam dvadsaťštyri chlapcov a takmer všetci sú natoľko hlúpi že nás neustále ponižujú, strápňujú, majú neprístojne komentáre. Den čo deň chodím domov zničená, už nemám ani chuť sa učiť, všetko čo viem sa naučím v škole pretože keď som doma už nevládzem. Naša triedna učiteľka je školská psychologička ale aj ona je akoby zaslepená tým čo sa deje v škole a nedokáže pochopiť prečo sme sa všetky tri rozhodli že nechceme stužkovú slávnosť. Poraďte mi som už naozaj v koncoch ten výsmech čo som zažila dnes bol jeden z najpotupnejších. Jeden zo spolužiakov ma varoval aby som sa nepostavila lebo je nado mnou okno a druhý za mojim chrbtom povedal že aj keby tak by to nebolo zle. Týždeň pred tým dokonca povedal spolužiakovi Mišo čo sedíš pri tej ku…. poď si sadnúť ku mne. Ale každý vie že som slušné dievča. Nerozumiem čim som si zaslúžila takéto správanie vždy som každému v triede pomohla keď sa dalo a nakoniec som sa dozvedela toľko veci …. zasahuje mi to aj do súkromného života pretože som čím dalej tým nervóznejšia a neviem sa už poriadne zabaviť. Cítim sa ako keby som už mala dvadsať päť a nudný život. Problém je v tom že mam len osemnásť. V mnohých veciach som si vždy poradila kamarátky a kamaráti prichádzajú ku mne aby som im poradila ale sama sebe nedokážem pomôcť. Poraďte mi ako sa s touto skúškou  dôstojne vysporiadať

jún 7, 2011 - týranie a šikana    No Comments

šikana

Filip komentoval(a) 7.6.2011 07:21 | filip07@azet.sk

Dobry den, mam 8 rokov a mam problem so starymi rodicmi, su to rodicia mojej mamky, a stale uz odmalicka som u nich mam este 3 rocnu sestru ktoru zboznuju a takisto mam aj bratranca 9 rocneho to je syn mojej tety cize mamkinej sestry..ale ku mojmú problemu, uz odmalicka co sa pamatam sa zacali moje problemy, moji stari rodicia uznavaju iba Davidka a moju sestru, zo mna sa vysmievaju, ze som tucny nadavaju mi stale, biju ma, ale vsade, od deda som minule dostal tak po nose, ze mi skoro zlomil nos, jednoducho vsetko co spravim, je v ich ociach zle..a ja len chcem aby mi povedali ze ma maju radi, a zalezi im na mne, ale ja neviem co je to z ich strany objatie…som pre nich len hovado, debil chumaj a ine veci..a mna to velmi boli…pomozte mi nejako prosim…dakujem

Viera Lukáčová komentoval(a) 8.6.2011 14:36

Ahoj Filip,

Tvoj problém je skutočne veľmi vážny. Z textu mi vychádza, že musiš byť veľmi šikovný na svoj vek! Takéto starosti, aké riešiš vo svojom veku Ty, to Ti garantujem, že majú aj dospelí a tí s tým majú tiež poriadny problém, ako sa dostať z toho von! Ty si ešte veľmi malý, aby si dokázal sám niečo vyriešiť, potrebuješ pomoc dospelého. Nemáš v okolí niekoho, komu by si sa mohol zdôveriť? Pani učiteľku, s ktorou máš dobrý vzťah alebo kamarátovú mamu, ktorá by Ťa vedela podržať? To, že Ťa bijú, nie je veľmi príjemné, toto by si mal riešiť určite s niekým, kto by vedel pri Tebe stáť. Môžeš nám, prosím Ťa, napísať, z akého si mesta? Možno by sme vedeli Ťa nasmerovať na ľudí z nadácií okolo Teba, ktorí presne vedia, čo také deti v Tvojom veku potrebujú a nemusel by si, ak toto nechceš riešiť so svojim známymi, otvárať tento problém, s kým možno nechceš. Ak by Ti bolo príjemnejšie, kľudne mi napíš na viera@allforyou.sk, odpoviem.

Filipko, želám Ti všetko dobré, si ešte príliš malý na takéto starosti, budeme Ti všetci držať palce, aby sa Ti podarilo mať krásny a veselý a hlavne bezstarostný život, aký majú Tvoji rovesníci. So želaním všetkého len toho najlepšiehjo ostáva s pozdravom

Viera

 

máj 29, 2011 - týranie a šikana    No Comments

matka

syn komentoval(a) 29.5.2011 21:40

berie sa neustale poucovanie, hadanie sa (vykrikovanie) prikazovanie, nechvalenie, demotivovanie za tyranie?

Viera Lukáčová komentoval(a) 30.5.2011 07:48

Každé týranie má svoje špecifiká, skús, prosím Ťa, viac rozpísať, o čo ide. Matky (z pohľadu detí) zvyknú mávať, hlavne v období, keď sa deti začnú pozerať na svet už nie detskými očami, trošku iný názor na veci okolo vás.
Či matka prekračuje hranice, treba spoznať viac pozadie situácie. Napíš, pokúsime sa odpovedať.

 

máj 8, 2011 - týranie a šikana    No Comments

neviem ako dalej

Marta komentoval(a) 8.5.2011 17:03 | martarudinska@gmail.com

zdravim Vas, chcela by som Vas poprosit o radu, neviem ako dalej pokracovat v spoluziti s mojim muzom. Mame jedneho synceka (bude mat 3 roky), a druhe cakame. My sme manzelmi viac ako 3 roky a inak sme spolu 10 rokov. Moj problem je v tom, ze manzel sa zacal spravat ako keby bol slobodny a bezdetny. Vobec sa nezaujima o moje tehotenstvo, uz som v 7. mesiaci, nepomaha mi ani s malym, minimalne raz do tyzdna musi navstvivit miestnu krcmu, vracia sa po pol noci. Uplne prestal chodit a komunikovat s mojou rodinou, myslim tym rodicov a sestry, ktori mu stale len pomahali a on si nic nevazi, uraza ma, ponizuje, zo vsetkeho vini len mna. Nikdy nebol anjel, ale toto nerobil. Najviac ma mrzi, ze cele tehotenstvo prezivam v strese a v slzach, nemozem si vychutnavat tu radost ako ine matky. Ked som bola tehotna prvy krat, tak bol v zahranici, chodieval domov tak raz mesacne, mozno preto som bola na tom uplne inak, stastna a pokojna.
Pusu som od neho nedostala ani nepamatam kedy naposledy, uz nepozna ani narodeniny, ani ine sviatky, ktore sa ma tykaju, vratane dnesneho dna matiek. Ale ked ma sviatok niekto s kym ma moznost to aj zapit, tak velmi rad sa pripoji.
Mna vlastne nemozu navstvit ani rodicia a sestry, uplne ma chce izolovat od vlastnej rodiny. Prosim vas poradte ako dalej, uz rozmyslam na rozvode, len mam strach zacat o tom s nim komunikovat.
Dakujem a pekny den.

Viera Lukáčová komentoval(a) 9.5.2011 22:22

Technicky sa mi nedalo mail odoslať, odpovedam mailom

 

máj 6, 2011 - týranie a šikana    No Comments

tyrane dieta

lucia jesenakova komentoval(a) 6.5.2011 03:18

Ani sama neviem kam to mam zaradit a ako zacat…no budem vdacna ak mi poradite.Mam 9 rocneho syna.Mame problem so susedou ,ktora ho vzdy niekde odchyti a je k nemu neprijemna.Syn sa uz boji chodit rano z bytu a striehne kym ona nezatvori dvere..snazila som sa s nou porozpravat ,ale nejde to…neviem pricinu a nerozumiem jej postoju…. Problem zacal viac ako pred mesiacom .Susedin syn je spoluziakom mojho syna a nastal problem v skole ,kde bolo viacero deti, tam bol moj syn oznaceny za aktera,co nebola pravda.Vtedy ho pri odchode rano 1 krat stiahla do bytu a vyhrazala sa mu.To sme ako tak vyriesili teda aspon som si to myslela..syn rano vyckava v byte a ak ju niekde von zbada snazi sa jej vyhnut ..a dnes sa ho znova odchytila..rano pri odchode si syn vsimol,ze je suseda na chodbe,tak vyckaval kym odijde ..no zastvila ho znova vo vytahu…co som samozrejme nevedela az do prichodu syna domov .vtedy mi vsetko povedal..ona napada slovne aj jeho aj mna.vobec si neuvedomuje ,ze syn sa jej zacal bat a to ,ze on vyckava ona oznacila ako manipulaciu z mojej strany …uz neviem co dalej ,lebo vyprevadzat ho az dole pod branu je len docasne riesenie .a s nou sa komunikovat neda…mozem ist s tym na policiu?Co by ste mi poradili…ako to cele vyriesit a hlavne v klude…vopred Vam velmi dakujem..

Viera Lukáčová komentoval(a) 6.5.2011 11:07

Veľmi nepríjemná situácia, to musím uznať! Je to asymetrický vzťah, keď si dospelý človek vyvršuje svoje emócie na cudzom dieťati. V tomto prípade zabudnite na „kludné“ správanie. Ide o Vaše dieťa. Ak sa s ňou (píšete) komunikovať nedá, musíte nastúpiť cestu jej reči, pravdepodobne Vám nerozumie, keď s ňou slušne rozprávate. Určite jej nevysvetľujte, že Váš syn má z nej strach! To v nej ešte viac umocní pocit, aká je silná a akou správnou cestou sa vydala. Ak s ňou prídete do osobného konfliktu, skúste na ňu Vaše asertívne a empatické slová kričať. Nemusíte vôbec nadávať ani hovoriť škaredé slová. Stačí, keď bude na Vás vidieť, že ste nahnevaná a ste ochotná si brániť dieťa. Treba prejaviť hnev a stanoviť si hranice, aj keď to budete iba hrať.:-)
Vaša suseda nemá čo sťahovať Vaše dieťa do jej bytu! Musíte zakročiť ako matka, tu sa iné robiť nedá. Dieťa sa snaží vyhnúť konfliktu s ňou, že sa jej vyhýba. žiť v takomto terore nie je pre syna žiadna výhra.
Syna treba poučiť, že keď sa znova začne doňho púšťať, nech jej povie, že bol by rád, keby ste boli pri tom aj Vy a nech to opakuje stále do kola, alebo nech jej povie, aby bola taká dobrá a riešila túto situáciu s Vami- znova to musí opakovať stále do kola. Nenaskakovať jej na hodené návnady, nevysvetľovať nič, stále opakovať do kola, nech to rieši s Vami, že Vy ste jeho matka.
Mám taký pocit, že žijete sama so synom. To je ďalší priestor pre susedu-hrdinku. Nemôžete jej dovoliť, aby sa k Vám takto správala! Musíte si vynútiť rešpekt. Dobré a harmonické vzťahy nebudete mať s ňou pravdepodobne už nikdy, tak skúste aspoň riešiť situáciu tak,aby bola únosná v určitej miere pre Vás a pre syna.
Ak ona naznačí manipuláciu z Vašej strany, že syn sa jej vyhýba, tak Vy to kľudne zoberte na seba, že no a čo, keď ste povedali synovi, aby sa jej vyhýbal… no a čo? Zem sa neprestane točiť :-)
Neviem aké staré sú Vaše deti, keď ona rieši túto situáciu za svojho syna. Ten mi v tom celom príde takisto dobre potlačený. Deti treba usmerňovať, nie za nich riešiť problémy. Treba ich naučiť, ako sa problémom postaviť, upevniť v nich zdravé sebavedomie. Toto Vaša suseda určite svojmu dieťaťu nerobí. Ubližuje mu takisto ako ubližuje Vášmu synovi. Pravdepodobne je sama nešťastná zo svojho syna, ktorý nezvládol situáciu v škole, ako by ona očakávala.
Skúste sa pozrieť na danú situáciu aj tak, že je to niečo, čo sa máte naučiť. Ak to zvládnete s touto osôbkou, v živote budete vedieť s prehľadom riešiť aj iné, podobné situácie.
Želám veľa zdravu!
Viera

Dasa komentoval(a) 6.5.2011 13:37 | mariokurnicky@zoznam.sk

Stále mám v sebe nepokoj, neviem ako samu seba upokojiť. Stalo sa nám niečo podobné, ako som si tu prečítala. Náš syn má 10 rokov. Je v triede dosť obľúbený, ale súčasne je považovaný za „známu firmu!“- učiteľmi, najma tými, ktorí ho poznajú len z prestávok.Je všade, kde sa čosi deje. Mal v škole konflikt so spolužiačkou, riešil ho fyzicky- vykrútil jej ruku a dosiahol tak svojho, ustúpila. Ona však neskôr označila môjho syna ,že ju zbil. Celá trieda sa pred učiteľkou postavila za môjho syna. Malo to však pokračovanie. O dva týždne som sa dozvedela, že bol za synom v škole rodič dievčatka a vybavoval si to s ním on a tiež ručne. Keď som mu telefonovala chcela ho upozorniť na to, že takéto veci nemôže riešiť s dieťaťom, ale má ísť za učiteľom, alebo za mnou, tvrdil,že sa ho ani nedotkol, iba mu dohovoril, lebo zbil jeho dcéru a prišla domov s modrinou.Stretli sme sa na rodičovskom združení, tam stále tvrdil, že si to všetky deti vymysleli, že mu len dva krát dohováral. Takže som sa nakoniec dozvedela, že to riešil s ním druhý raz. Môj syn mi o ničom nepovedal. Pozná ma, vie že by som sa pustila do boja a možno vie ,že je aj vinný- že ju skrátka udrel… Ubezpečila som ho ,že sa ho zastanem, že žiaden dospelý sa s ním takto vybavovať nemôže, ale že musím presne vedieť čo sa stalo. Takže mi predviedol ako mu pán… „dohováral“.
Som nahnevaná a cítim sa bezmocná, pretože mi príde zbabelé že to išiel riešiť tento rodič s mojim synom a ešte akým spôsobom, videli to aj iné deti,časť incidentu videla aj iná učiteľka- nezasiahla, len to povedala triednej. Preto sme sa to vlastne dozvedeli.Spolužiaci mi povedali, že tento rodič dal svojej dcére pred školou facku. Všetko som mu osobne povedala, že skrátka sú indície, že má sklony k násiliu. Všetko zamlčal, vykreslil spolu s manželkou svoju rodinku za ideálnu- až na to že teda dcéra sa bojí v škole odpovedať, lebo sa vraj bojí, že sa jej budú smiať. Myslím, že dieťa, ktoré žije v harmonickej rodine má nejaké sebavedomie a nebojí sa odpovedať, vie sa brániť,alebo s tým nejako vysporiadať, keď ju spolužiak udrie. Dievčatko však so seba dostalo len jednu vetu- pred celou triedou.“ Poviem to môjmu tatovi, ten ťa zbije.“ Mama tvrdila ,že aj ona bola v škole bojazlivá, že to má asi po nej povahu. Znie to naozaj nepresvedčivo. Ja som iniciovala u pani učiteľky, že by mala zariadiť pohovor so psychologičkou- majú ju v škole. Tá by predsa mala odhaliť, prečo je dievča zakríknuté, nesústredí sa, má len málo kamarátok…
Matka bola veľmi príjemná, jemná žena, ktorá vykresľovala, ako sa s dcérou učí ,ako sa jej pýta čo sa stalo keď sa nesústredí… ako ju posmeľujú pred písomkou. To všetko robíme aj my, ale môj syn strach nemá.
Z celého incidentu mi povedal zhrnutie.
Radšej si jej ani nevšímam, ani jej dve kamarátky, lebo nechcem zažiť ďalšieho takého nerváka,keď by sa ktorási doma zasa čosi žalovala.
Myslím, že ho to všetko posilnilo a aj niečo naučilo. Len dúfam,že nie to , že silnejší má pravdu.
So synom nás to ešte zblížilo, ale vo mne je stále nejaký chrobák, a cítim, že niečo nie je doriešené. Možno jej otec neubližuje a mýlim sa. Mala by som sa aj ja zmieriť s tým, že niektoré veci nevyriešim do konca.

 

máj 4, 2011 - týranie a šikana    9 komentárov

život s duševne chorým

eva komentoval(a) 4.5.2011 22:23

žijem s duševne chorým manželom a dcérou – obaja majú schyzofréniu a ja už ďalej nevlázdem. Potrebujem odbornú aj právnu pomoc a neviem na koho sa mám obrátiť. Pomôžte mi prosím

Viera Lukáčová komentoval(a) 5.5.2011 10:15

Milá pani Eva, vaša situácia je naozaj ťažká. Ja osobne nemám skúsenosti so životom s schizofrenickými pacientmi. Snažím sa pochopiť Vaše pocity. Byť neustále v strehu a prebrať zodpovednosť za dvoch blízkych a hlavne chorých je veľká odvaha. Musíte byť iste silná žena, keď toto dokážete. Vy aj pracujete, alebo sa plnohodnotne staráte o rodinných príslušníkov? Dlhodobé zameranie jedným smerom z človeka vyčerpá všetku energiu, volá sa to „syndróm vyhorenia“. Keď už človek nevládze, nemá silu, nemá chuť, stáva sa apatický voči okoliu. Predpokladám, že ste sa pravdepodobne sústredila počas posledných rokov iba na starostlivosť doma, seba ste odsunuli na vedľajšiu koľaj. Aby ste sa vládala s láskou a trpezlivosťou doma venovať, v každom prípade potrebujete čas pre seba, potrebujete vypnúť, potrebujete načerpať novú energiu. Keď ste vyčerpaná, prenášate nervozitu doma na ostatných, oni potom reagujú na vás a máte pevný základ Vášho zrútenia postavený. V prvom rade musíte urobiť všetko pre to, aby ste boli Vy v pohode! Určite sa musíte odbremeniť z kompletnej opatery, skúste obecný úrad, skúste cirkev vo Vašom okolí. Ešte stále žijú medzi nami ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť. Čo sa týka právnej pomoci, neviem, čo máte na mysli. Asi by bolo najlepšie zájsť na Obecný úrad a tam sa popýtať na možnosti, prípadne im povedzte Vašu predstavu a ak neuspejete, napíšte nám konkrétnejšie, s čím treba pomôcť, určite sa niečo nájde. Veľa, veľa síl a pokojný úsmev na Vašej tvári želá Viera

dobrý deň komentoval(a) 5.5.2011 13:38

Evka, zájdite za psychiatrom, ktorý má v opatere manžela, alebo dcérku (tam kam si chodia pre recept na lieky a na kontrolu) objednajte sa tam s tým, že chcete pohovoriť o ich zdravotnom stave a až tam prídete tak sa URČITE zmieňte o Vašich problémoch a priamo požiadajte o pomoc. Ošetrujúci lekár Vám vie poskytnúť cenné rady, môže sa Vás ujať buď on sám, alebo Vás odporučí na konkr. kolegu špecialistu (psychiatra, alebo psychológa). Spolupráca pacient – lekár – rodina je v liečbe schizofrénie kľúčová. Je to nutné, aby všetci všetko zvládli a dalo sa žiť. Nestrácajte čas, brnknite tam, nie je hanba nezvládať, v situácii v akej sa nachádzate bez pomoci je otázkou času kedy sa zosypete. Verte mi, sama som si tým prešla so synom. Opatrujte sa, držím palce !

 

Stránky:12»