Browsing "týranie a šikana"
máj 2, 2011 - týranie a šikana    No Comments

môj partner

Aňa komentoval(a) 2.5.2011 09:30

Môj muž sa ku mne správa veľmi hrubo.Psychicky.Nikto z jeho známych by mi to neveril,pretože v spoločnosti je to najšarmantnejší spoločník. Každý ho zbožňuje.Len doma nás s dcérkou nepozná.Ani vysvedčenie samé jednotky nepozrel.Že nech neotravuje,lebo je na internete.Najhoršie je ,že naše dieťa už k nemu je tiež ľahostajné. Prinútil ma odísť z práce lebo som ho tým obmedzovala.Teraz som na ňom závislá.Ťažko je nájsť prácu.Neviem čo ďalej.Som zúfalá sama zo seba,že to nedokážem zmeniť. Vo všetkom som mu vyhovela pre jeho kariéru a teraz som pre neho nula. On je vysokoškolsky vzdelaný a ja mám len strednú školu a dáva mi to aj pocítiť.Vždy ma poučuje keď niekam ideme na návštevu jeho známym radšej nech čuším a keď, tak aby som povedala že som tiež Ing.,nesmej sa atď.Ubíja ma. Trvá to už roky,pomaly odmietam s ním chodiť, cítim sa tam zle a nesvoja.A pritom ho milujem. Pýtam sa sama seba-si normálna?

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 10:10

Jasne, že ste normálna! Úplne normálna! Len sa Vám trošku posunuli hranice, zabudli ste na seba. Sebaobetovaním pre dieťa a rodinu ste sa dostali do stavu, že Váš partner si je 100% istý, že budete robiť, čo sa od Vás očakáva. Ak milujete svojho partnera, skúste začať mať rada aj seba. Chápem, že nás učili, že mať sám seba rád je egoistické. Je aj nie je. Veľmi ťažko sa dá milovať žena, ktorá samu seba nemá rada. Oveľa ľahšie sa miluje žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty, ktorá rozdáva lásku a úsmevy okolo seba. Všetky vaše rozhodnutia o odchode z práce, o finančnej závislosti boli aj vaše rozhodnutia. Človek Vás nemôže prinútiť k ničomu, ak aspoň trošku nechcete aj Vy. Nezameriavala by som sa na to, čo bolo, skúste zobrať život do vlastných rúk a stať sa pre manžela opäť atraktívnou ženou (sebaobetovanie je atraktívne len chvíľu, toto rýchlo vyprchá a čo ďalej..?). Ak nemáte VŠ, kľudne si ju môžete dokončiť počas obdobia, keď ste bez práce, dokonca si môžete lepšie vybrať odbor, ktorý vo vašej lokalite, kde bývate sa dá aj použiť a mohli by ste sa oveľa ľahšie zamestnať. Zimné a letné skúškové obdobia sa hravo dajú zvládnuť aj popri materských povinnostiach, treba sa iba rozhodnúť, že si to nad knižkami odsedíte. Ak budete niečo so sebou robiť, prestanete byť pre manžela nula. Treba mať neustále na pamäti, že okolie nás môže ovplyvniť iba toľko, koľko sa necháme. Vy potrebujete nový vietor do Vašich plachiet, aby ste sa opäť stali šťastnou manželkou a ženou, ale to musite urobiť Vy, nie postoj Vášho manžela. Nájdite si čokoľvek, čo vás teší, nie je nič krajšie na žene, ako keď sa usmieva. Takisto aj na partnerovi skúste nájsť to pekné, čo vás k nemu priťahuje a pochváľte ho. Pokúste sa byť v pohode, je veľká šanca, že sa táto pohoda prenesie aj do rodinných vzťahov. Želám veľa, veľa úsmevov a šťastných dní, pracujte na sebe, určite ste šikovná, verím, že to úspešne zvládnete!

 

máj 2, 2011 - týranie a šikana    No Comments

pedagog-amater

sklamana komentoval(a) 2.5.2011 07:29

Dobry den, pred styrtmi rokmi sa nas sym rozhodol prestupit na osemrocne gymnaziu a my sme ho podporili napriek negativnym odporucaniam na tuto formu studia.Uspesne zvladol skusky a prijali ho a zo stvrteho rocnika ZS nastupil do primy gymnazia.Pocitocne drobne nezrovnalosti a pochybenia som ja pripisovala neznalosti situacie, skoly a podobne.(Napriklad, hned prvy den v skole prisla triedna ucitelka a bez predstavenia zacala rozpravat o dalsom postupe studia).Samozrejme deti v jeho veku , ktore prisli na tuto skolu boli v podtate premianti tried zvyknuti na pozornost a zrazu zacali narazat ich osobnosti, charaktery aj uroven vedomosti na seba ako kamene.V triede sa zacali diat veci hode divokeho zapadu,ktore sme riesili rodicovske co rodicovske….Deti zacalipouzivat svoje bystre hlavicky na obidenie pozornosti pedagogov a nakoniec aj skolskeho poriadku….na opakovane moje podnety zacali ako trieda navstevovat pedagogicko/psychologicku poradnu za ucelom stmelenia kolektivu.Samozrejme nekonali sa zazraky ale malo to nejaky ucinok aspon ciastkovy.Par jednotlivcov vratane mojho syna ale stalo videlo medzery, ktore dokazali zneuzit.V druhom rocniku osmi ziaci dostali dvojku zo spravania a po tomto icidente to vyzeralo ze sa poucila skola aj deti. Vzdy sme s manzelom spolupracovali, boli sme dolsedny aj doma v maximalnej moznej miere komunikovali so skolou a nikdy sme nepodali ziadne odvolanie na rozdiel od inych rodicov.Dnes mam pocit ze ucit dieta prikladom ze exituje spravodlivost je pri najmensom zbytocne ak ini nemaju ten isti nazor.Tento rok sa syn rozhodol absolvovat prijmacie pohovory na bilibgualne gymnazuium a tuto skolu opustit, aj koli opakovanym konfliktom.Pri prvej prilezitosti som presne pochopila ako pedagog, ktory mu ma byt prikladom v skole zmysla o jeho osobe aj o nasom usili.Pocas konfliktu, ktory bol zamerne nafuknuty, triedna ucitelka nasho syna na neho neprimeranym sposobom robila natlak a dokonca ho verejne ponizovala prave koli ucasti na primacich pohovor na inej skole( ich gymnazium tiez otvaralo 1. rocnik bilingualneho studia, ktorych sa nas syn nezucastnil a rozhodol sa pre inu skolu).Cely konflikt skoncil na pode riaditela skoly, pretoze hodnotenie situacie a dokazy ktore pouzili proti mojmu synovi boli vykonstruovane a len na zaklade tvrdeni.Mam pocit z eprave preto ze sme nikdy neprotirecili, lebo sme vedeli, ze ,,ma za usami,,….presne tak ako teraz , ked som vedela ze nema…bol lacna obet.Ale tentokrat som s apostavila do opozicie s cim vedenie neratalo.Az po konfontacii uznali pochybenie a triedna bola vyzvana k ospreavedlneniu.Jeho forma ma uplne zarazila.Verejne ho urazala ,ale ospravedlnenie prislo formou rozhovoru medzi styrmi ocami.Som maximalna sklamana a nedivim sa ze moj syn si odnasa pocit krivdy. Nie sme dokonaly, ale pedagog je odbornik a plateny za profesionalne odvedenu pracu.My sme rodicovstvo nestudovali ale toto by sme si nedovolili.SOM SKLAMANA.Pisem len preto,lebo neustale pocujeme o tazkom povolani ale je aj druha strana, lahko zmiznu v dave aj neprofesionali.Dakujem

ja komentoval(a) 2.5.2011 09:28

Tiež chodím na 8 rocný gympel, v triede nás bolo na začiatku 30 teraz nás je len 25 a to máme jednu novú spolužiačku. Až do kvarty sme mali obrovské problémy spolu vychádzať, pretože ako to už v týchto triedach býva, stretlo sa u nás veľa vodcovských osobností. V prvých troch rokoch sa u nás organizovali rôzne spoly proti kadekomu niektorí z toho boli na nervy, vrátane mňa, niektorí chodili k psychológovi, ale v konečnom dôsledku sa k žiadnemu komplexnému riešenie nedošlo. Až v kvarte sa stal jeden incident, takmer všetky baby sa navzájom neznášali a tak sa nejako dohodli a jedna druhú nahovorili že sa opijú počas školy v šatni. Aj sa opili a pre všetky to bola straśná sranda, až kým sa jedna z nich nedostala do delýria. Druhá vec bola, že v rovnakom čase v triede chalani podpálili parkety a do toho prišla triedna. Vtedy to bolo naozaj zlé a 3 moji spolužiaci mali aj 3 zo správania. Tiež si to odniesla práve tá baba čo bola v delýriu a nech bol potom akýkoĺvek problém vždy bola zlá ona. Náš kolektív to ale utužilo ona je aj napriek tomu že na sebe maká stále tá rebelka a profesori ju tak stále berú.

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 09:47

Ďakujem Vám veľmi pekne za príspevok, táto stránka je práve o problémoch, ktoré riešime v menšej alebo väčšej miere asi všetci. Váš príspevok bude určite prínosom pre rodičov, ktorí riešia podobné problémy. Urobili ste to najlepšie, čo ste urobiť mohli a dali synovi prihlášku na druhú školu. Niekedy sa deti skutočne začnú správať tak, ako sa od nich očakáva… ak dieťa začnete neustále častovať kritikou a urážkami, že je neschopný a drzý, skutočne sa neschopným a drzým stane. A popri tom taký vôbec nemusí byť. Synovi treba hlavne ponúknuť, ako by sa mal správať, nech si sám vyberie, či chce mať za ušami (zodpovednosť si musí už odteraz niesť sám) alebo pokojne doštuduje na inej škole. Treba to vydržať, škola trvá iba niekoľko rokov a je to výborná devíza na celý život. Pokúste sa pustiť Vaše očakávanie, ktoré ste mali, život veľakrát prinesie situácie, ktoré sa nie všetkým zúčastneným stranám páčia. Držím palce, nech Vás to sklamanie čo najskôr opustí a na novej škole budete riešiť už len samé dobré veci v synov prospech:-))))

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 11:47

Milá „JA“,

to musí byť „radosť“ učiť u vás :-)))))
Je pravda, že jeden dobrý spoločný „nepriateľ“ je viac ako 10 psychológov :-))) Ja som hlavne rada, že to celé vaše školské experimnetovanie skončilo takto šťastne:-)))

 

apr 26, 2011 - týranie a šikana    No Comments

Zákaz stretávania

linkinka komentoval(a) 26.4.2011 16:22

Moj priateľ mi zakazuje stretávať sa s kamarátkami a stále chce, aby som bola iba s nim. Mama tvrdí, že má pravdu, že aj tak sa od kamarátiek nič dobré nenaučím. Strašne moje kamarátky ohovára, že aké sú sprosté a blbé. Ja neviem, čo mám robiť. Je mi blbé povedať kamarátkam, čo o nich on hovorí a je mi aj blbé, keď idem za kamarátkami, lebo potom je strašne nervozny. Tak mi poradte, mám byť sním alebo z kamarátkami???

Katarína Hatráková komentoval(a) 27.4.2011 00:07

Milá linkinka, vzťah je vždy o dvoch ľuďoch – o blízkosti, úcte, možno láske, ale určite o kompromise, o vzájomnom vnímaní sa, o rešpekte a tak ďalej a tak podobne by sme mohli pokračovať, ale asi netreba, lebo už toto spomínané mi akosi vo vzťahu Vášho priateľa k Vám chýba. Koľko úcty k Vám, k Vášmu času a k jeho tráveniu, k Vášmu názoru a pohľadu na veci je v príkaze „buď iba so mnou“? Koľko rešpektu voči Vám a Vašim kamarátkam je v názore Vášho priateľa na ne? Pomaly sa dostávate do situácie „medzi dvoma mlynskými kameňmi“. A budete sa musieť rozhodnúť. Ale ako? Nemožno predsa porovnávať kamarátky a priateľa. Nemôžete si vybrať. A nie je dobré, že Vás či už mama alebo priateľ do takejto situácie stavajú. Myslím, že je dôležité, aby ste o tom s obidvomi hovorili a stanovili si hranice – čo dovolíte priateľovi, čo od neho príjmete ako radu, či odporúčanie a čo očakávate, že bude rešpektovať a čo vníma Vaša mama ako zlý vplyv kamarátok na Vás a prečo to tak vníma a pokiaľ o tom budete diskutovať. Tieto hranice vo vzťahoch samozrejme veľmi úzko súvisia s Vašim vekom a postavením v rodine. Sú iné keď máme 15 a keď máme 25 rokov. Otázka teda možno ani neznie tak, či byť s priateľom, alebo s kamarátkami, ale, čo je to, čomu sa Vám v týchto vzťahoch dostáva a o čo Vás oberajú. Podľa toho sa rozhodnite… Držím Vám palce

Monika komentoval(a) 2.5.2011 10:31 | milamoniq@gmail.com

Dobry den, potrebovala by som poradit, mozno to nie je az taka tazka tema a problem ako nejaka zavislost a podobne, no trapi ma to a potrebujem radu odbornika…mam 11 rocneho syna nemam s nim ziadny konkretny problem samozrejme okrem zacinajucej puberty, ale myslim ze to zatial zvladame.no a aby sme presli priamo k problemu alebo skor k tomu v com potrebujem poradit: s jeho biologickym otcom sme neboli zosobaseny a v podstate se ani poriadny rodinny zivot nikdy nezili.pred 6timi rokmi sa rozhodol ze chce zit v zahranici a ja som ani nenamietala, zvladla som vsetko sama a nebolo toho malo.teraz je skutocnost taka ze 5 rokov nevidel svojho syna.zaujem neprejavoval a ani neplatil vyzivne, ja som spoznala cloveka, ktory ma v mojom zivote nenahraditelne miesto, k mojmu synovi sa sprava super a rozumeju si.vo februari sme mali sobas a teraz v maji budeme cakame prirastok dcerku, syn sa tesi a myslim ze sme fajn rodinka…no cca pred dvomi tyzdnami sa ozval otec mojho syna ze je na slovensku a ze sa chce sretnut,dovolila som to, no obavam sa ze to nebude mat dobry vplyv na mojho syna, vela krat nas sklamal a bojim sa, kedze syn je dost citlivy, ze ked zasa odide prec bude opat nanho kaslat, ze mu iba naslubuje a obavam sa aj toho ze moze ovplyvnit jeho nazor a aby to nenarusilo nase vztahy…prosim vas o nazor pripadne radu…dakujem vopred monika

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 11:40

Monika, treba mať neustále na pamäti, že Vy máte novú rodinu, nové pravidlá a tie by mal genetický otec rešpektovať v prvom rade. Synovi by som stretávanie s otcom dopriala, určite pred synom otca neosočujte, neohovárajte, ani sa naňho pred synom nesťažujte, mohlo by sa stať, že syn by „chápal“ situáciu tak, že treba genetického otca pred vami brániť. Je to stále jeho otec, ktorý má na syna nárok. Ďalšia vec je ale rozhodnutie vášho syna, koľko času CHCE stráviť s otcom. Ak by syn zle niesol sľuby ( toto nesú všetky deti zle, bez ohľadu na to, kto im čo sľubuje), môžete mu stále prízvukovať, že vy ho máte radi, že ste spolu všetci vytvorili novú rodinu, ale, že jeho otec vždy bude jeho otcom! Hlavne sa nenechajte vtiahnuť do výhovoriek otca dieťaťa – povedz synovi, že nemôžem, lebo…. – na toto reagujte tak, že on je jeho otec, nech mu to povie sám. Táto doba priniesla so sebou rôzne kombinácie rôznych súrodencov s rôznymi rodičmi, ktorí tvoria všetci spolu novú rodinu. Je to pre všetkých zúčastnených veľmi ťažké, lebo žiadne vzory z pôvodných rodín nemáme,kde by sme mohli odpozorovať, ako tieto problémy riešiť. Preto, ak sa Vám bude zdať, že niečo neviete riešiť, určite vyhľadajte vo svojom okolí sociálneho poradcu alebo psychológa, ktorý vám poradí, aké pravidlá platia v takýchto kombinovaných rodinách. Hlavne to riešte v duchu zdravého vývinu detí. Mne sa zatiaľ vždy osvedčilo – komunikovať všetci so všetkými. Dokonca poznám rodiny, kedy si exmanželia opatrujú deti z nových rodín. A toto je pre deti to najlepšie, keď vidia, že ak má rodič nového partnera, nič sa nemení na slušnej komunikácii z pôvodnej „rodiny“. Želám veľa príjemných chvíľ v kruhu rodiny a veľkú, šťastnú rodinu!

Monika komentoval(a) 2.5.2011 18:31

Velmi pekne Vam dakujem za odpoved a aj vasu radu, da sa povedat ze tak to aj riesime, vzdy som so synom komunikovala otvorene a aj ked mam niekedy na jazyku v navale hnevu povedat nieco na adresu jeho otca, aj ked to je pravda,radsej si don zahryznem…nebudem predsa ublizovat svojmu dietatu…dokonca nastala teraz situacia ze sme sa uz rozpravali o tom ako bude oslovovat mojho manzela po narodeni dcerky…dovtedy kym sa ma to nespytal som nad tym ani len neuvazovala, no potom som mu povedala ze to je nanom, ze ho mame obaja velmi radi a ze ho kludne moze oslovovat aj oci.nechala som to na jeho rozhodnuti a uvidime ked sa babo narodi, no po stretnuti s jeho bio.otcom som si uvedomila ze jeho oslovuje menom…tak sa uz asi sam rozhodol…:-) prajem krasny den Monika

 

apr 24, 2011 - týranie a šikana    3 komentáre

náš syn

Elena komentoval(a) 24.4.2011 07:55

Som nešťastná z môjho syna. Má 23 rokov. Sme slušná rodina, spravil si aj maturitu. Vždy, keď príde domov, tak na mňa kričí, nech mu dám jesť, že nemá ožehlené, čo si chce obliecť večer von, keď máme zemiaky, on chce mäso, keď máme mäso, tiež je zle, že on chce zeleninu. Skúšala som mu dohovárať, manžel už má z toho zvýšený krvný tlak, na muža minule aj ruku zdvholl, našťastie si nedovolil ho udrieť. Syna máme veľmi radi, všetko na svete by sme mu splnili, modré z neba by sme mu zniesli. V detstve bol veľmi pekné dieťa, milé. Nechcem synovi ublížiť. Ja len chcem, aby sa ku nám správal slušne a za jedlo a to, čo preňho robím aspoň poďakoval. Prepáčte, že to dávam do tejto rubriky, ale ja mám niekdey pocit, že nás týra vlastný syn a veľmi sa hanbím o tom niekomu povedať, že som nezvladla výchovu.

Viera Lukáčová komentoval(a) 26.4.2011 08:04

Pani Elenka,
z toho, čo ste napísala, mi naozaj príde, že sa vo vlastnom dome necítite ako doma, keď je prítomný váš syn. Chápem pocity matky, ktorá sa snaží dať synovi to najlepšie. Sú v živote situácie, kedy treba zvážiť, či už tej materskej lásky nestačilo, lebo vy nie ste povinná zabezpečovať komplexnú starostlivosť dospelému človeku. Syn je právoplatným občanom, má občiansky preukaz a vy, po 23 rokoch máte právo na vlastný život a vlastné súkromie s manželom. Verím, že ste synovi dala to najlepšie, čo ste mu dokázala dať, verím, že v daných výchovných momentoch ste sa správali k synovi s najväčšou láskou, akú len matka dokáže dieťaťu poskytnúť. Niekedy sa treba trošku začať ináč pozerať na situácie okolo seba. Momentálne máte pocit skôr, že chcete, aby váš syn bol zaopatrený so všetkými komunálnymi službami (varenie, pranie) alebo chcete, aby sa osamostatnil a zobral zodpovednosť za život do vlastných rúk? Tieto dve odpovede sa dajú skĺbiť veľmi ťažko. Váš syn je úplne normálny,zdravo mysliaci člen rodiny, ak prijíma od vás, čo mu ponúkate. Bol by „hlupák“, keby tento servis opustil. Dobre si najprv s manželom premyslite, čo ste ochotní pre syna robiť. Ale bez toho, aby ste za to očakávali určité synové správanie. Robte to len preto, lebo to pre syna chcete urobiť. V druhom kroku si stanovte hranice – synovi ich neoznamujte, len podľa nich konajte. Určite ste synovi vysvetľovali a dohovárali už dosť. Ak doteraz nepochopil hovorené slovo, skúste sa začať ináč správať. V živote to tak býva, ak chcete zmeniť správanie druhého, musíte zmeniť svoje správanie k nemu. A hlavne, prestaňte preberať za syna zodpovednosť. Vy nie ste zodpovedná za to, aby večera bola podľa predstáv vášho syna. Na večeru bude to, čo ste navarili. Ak na to nemá chuť, môže sa sám postaviť ku šporáku a navariť si, na čo má chuť. Túto možnosť má aj on. Skúste sa začať s manželom poohliadať po vašich záľubách, aktivitách, aby ste si vychutnali život, keď už máte svoje rodičovské povinnosti splnené. Uchopte svoje pocity do vlastných rúk, aby ste sa doma opäť cítili spolu ako doma, aby ste sa vo svojom živote cítili dobre, lebo si myslím, že život je príliš krátky aby sme si ho napĺňali takýmto diskomfortom. Svoju spokojnosť so svetom potom budete vedieť preniesť na vášho syna, ak to on bude chcieť prijať. Ak sa on rozhodne ináč, treba rešpektovať jeho postoj. Všetci v živote trošku experimentujeme a on to tiež musí spracovať na vlastnej úrovni, do ktorej už vy zasiahnuť nemôžete. Môžete mu dať na to priestor s vami určenými hranicami. Stabilné hranice dokážu robiť vo vzťahoch zázraky. Želám vám s manželom veľa príjemných, spoločných chvíľ naplnených pohodou a pevné, stabilné hranice, za ktorými sa vám uľaví a syn pochopí, odkiaľ- pokiaľ sa komunikuje v pohode s rodičmi a kde zábavky skončia.

sklamana komentoval(a) 2.5.2011 07:43

Ked citam vas prispevok, prave takehoto niecoho sa bojim, vidim okolo seba rodicov, co neustale hovoria o laskyplnej vychove a ja sa nemozem zbavit pocitu, ze mate trosku pravdu, ze ste asi urobili niekde chybu.Ja som presne v tej istej pozicii, ale pristupujem k synovi zas naopak striktne a davam doraz na principy.Mnohi z mojho okolia tvrdia, ze prilis tvrdo, ale strasne sa bojim toho ze vychovam sebca a ignoranta, ktorych su plne basy.Jedna znama momentalne riesi sud svojho 23 rocneho syna, jazda s alkoholom, trvale nasledky spolujazdca a tiez by mu boli byvali zniesli modre z neba….je hrozne tazke urcite sebe aj detom hranice. Mozeme ich lubit, ale ako to nepokaslat?

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 11:14

Od koho iného majú deti dostať bezhraničnú lásku, ak nie od vlastných rodičov? Rodič musí svoj postoj k dieťaťu tiež mierne korigovať. Vraví sa, že správny rodič dieťa nenakŕmi, ale naučí ho chytať ryby. Pre každú matku je ťažké pozerať sa na pády svojho dieťaťa. Materinská láska je aj dieťaťu tieto pády umožniť, aby sa naučilo samé, ako sa žije. Netreba maľovať čerta na stenu, že nechcete vychovať sebca a ignoranta. Naozaj ste tvrdá, hlavne k sebe, aj ked dôraz na princípy a striktnosť je na druhej strane veľmi dobrá vec, lebo sú určené hranice, v takom priestore sa dobre hýbe, lebo každý zo zúčastnených vie, odkiaľ – pokiaľ. Dieťaťu treba v každom prípade prejavovať neustále dôveru a spolupatričnosť a skôr mu rozprávať o pozitívnych vlastnostiach, aké majú z Vášho pohľadu tí správni ľudia, aby si aj dieťa mohlo vybrať, akým človekom sa chce stať. Želám všetkým matkám veľa síl a pozitívnych myšlienok pri výchove.

Iveta komentoval(a) 2.5.2011 15:01

Mám 23ročného syna,sktorého som už zúfalá pretože nechce nikde pracovať.Žiadna práca sa mu nepáči.Už 3 roky som sa mu snažila pomáhať ako sa dalo,myslela som si že sa spamätá a zistí že bez práce nie sú koláče.Doma mal servis po každej stánke .Vždy ked som mu pomohla nájsť nejaku prácu tak ta vydržal len pár týždňou.Samozrejme neprispieval mi nanič(6ijem snim sama)všetko platím sama.Tak som sa už naštvala a vyhodila som ho z bytu,lenže za 3 týždne prišiel s plačom ,nasluboval ,ale zasa nedodržal.To sa zopakovalo už dva krát a stále sa nesnaží nájsť si žiadnu prácu ,nemá žiadne peniaze,a mám pocit že ho to ani netrápi.Kde som spravila chybu,ved ja už ani nežijem,musím mať 4 roboty aby som to zvládla aj za syna

Viera Lukáčová komentoval(a) 2.5.2011 20:50

Ivetka,
poznám veľa rodičov, ktorí sa nevedia „zbaviť“ svojich detí:-)) Niektorí to úspešne zvládajú celý život. Keď sa nad tým zamyslíme, klasická rodina tvorila niekoľko generácií. Všade ale fungovali pravidlá, len preto to mohlo fungovať. Mám pocit, že Váš syn ešte nedospel do štádiá – prácu chcem, prácu potrebujem. Môžete mu pomáhať koľko budete vládať, pokiaľ on sám nebude chcieť, maximálne to môžete akceptovať. Samozrejme, každá akcia má svoju reakciu. Ak on nepracuje a neprispieva na domácnosť, v takom prípade Vy mu nemôžete poskytovať servis. Jedine, že by vám to neprekážalo, že neprispieva. Musíte byť vskutku dôsledná, nie je to jednoduché, nedať „najesť“ vlastnému dieťaťu, ale možno práve tým, že ho nenakŕmite, tak ho naučíte, ako sa o seba postarať. Otázka, kde ste spravili chybu mi vyznieva úplne zbytočná. Nemáte sa za čo obviňovať, tu nie je vinník, ani porazený. Tu je matka plná lásky a syn, ktorý berie to, čo mu matka ponúka. Keď bude matka ponúkať menej, syn bude aj menej brať. Synova reakcia je úplne normálna- prečo by to nemal robiť, keď je mu to umožnené. Želám Vám, aby sa synovi pošťastilo a sám si našiel takú prácu, ktorá ho bude napĺňať a baviť a sám bude mať zo seba dobrý pocit a Vy konečne budete mať čas na seba.

 

apr 10, 2011 - týranie a šikana    No Comments

Bossing, psychické týranie

Ellen komentoval(a) 10.4.2011 15:28

Nielenže hovorím, prosím, zisťujem, domáham sa, ale zisťujem, že na Slovensku sa dopátrať nápravy je skoro nemožné. Roky prežívam psychické týranie od nadriadeného. Všetko toto utrpenie sa podpisuje pod zdravie, som viac PN a útoky sú väčšie a väčšie. Mám dôkazové listiny a čo z toho všetkého. Ani advokáti sa na toto nechcú dávať. Agresor zarába, robí čo che porušuje zákony, ako nič, berie mi z platu ako chce a ja sa dopujem liekmi. To naše Slovensku je katastrofa, všetko hore nohami.

Viera Lukáčová komentoval(a) 12.4.2011 20:06

Ellen, veľakrát sa dlhodobá psychická nespokojnosť prejaví na zdraví. Úplne chápem Tvoj nahnevaný postoj k zákonom, ktoré v skutočnosti málokedy stoja na strane obete. Psychické týranie v práci je jeden veľký začarovaný kruh. Prácu potrebuješ, lebo Ťa živí.Neviem, z ktorého mesta si a aké sú iné pracovné možnosti u vás. Ak si v práci v permanentnom strese a napätí, nepomýšľala si na zmenu?
Ak tomu správne rozumiem, nie práve čistý a transparentný vzťah pociťuješ zo strany Tvojho nadriadeného?
Z každej situácie sa vždy dá nejakým spôsobom vykorčulovať, určite aj v Tvojom prípade sa nájde riešenie. Bolo by dobré, keby si si ujasnila priority, čo je v Tvojom prípade najdôležitejšie – práca, zdravie, Tvoj postoj k nadriadenému… Potom môžeš začať hľadať cestu, ako konečne pokojne spávať a opäť sa tešiť zo života.

 

Stránky:«12